Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_39C-102-2015.pdf
PDF · 84.76 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/102/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu : Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31 701 914, so sídlom Bardejovská 6, Košice, zastúpeného: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému : P. K., A..: XX.XX.XXXX, A. W. O., D. A. XX, S. Č. A. A. P., N. E. T. T., N. E. O. G. v konaní o zaplatenie 60,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 60,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 60,60 Eur od 17.2.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 46,48 Eur pozostávajúce zo súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 29,98 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 5.2.2015, doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 11.2.2015, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 60,60 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručenie predžalobnej výzvy zo dňa 21.2.2014, 5,25 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 17.2.2014 do zaplatenia a to titulom nezaplatenia cestovného, keďže žalovaný cestoval jeho dopravným prostriedkom - autobusom dňa 16.2.2014 a nepreukázal sa kontrolórovi platným cestovným lístkom. Súčasne požadoval náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur za súdny poplatok z návrhu na začatie konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,97 Eur za dva úkony právnej pomoci spolu s režijným paušálom .
Súd vydal v konaní dňa 16.4.2015 platobný rozkaz č. k. 39C/102/2015 - 9, ktorý však zrušil v celom rozsahu uznesením zo dňa 24.6.2015 č. k. 39C/102/2015 - 19 podľa ust. § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi.
V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Správou z Obvodného oddelenia PZ Košice Sever bolo zistené, že žalovaný na uvedenej adrese a jeho inú adresu sa súdu nepodarilo zistiť. Súd mu preto v konaní ustanovil uznesením zo dňa 6.8.2015 za opatrovníka T. T. - N. Okresného X. O. G., ktorá sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.
V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 Eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, právny zástupca žalobcu a opatrovníčka žalovaného výslovne súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd preto v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 2.11.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 25.9.2015, t.j. v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie listinami, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 2692 zo dňa 16.2.2014, upomienkou VS č. 201402692 zo dňa 21.2.2014, vrátenou zásielkou od žalovaného a Mestským prepravným poriadkom a zistil tento skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že žalovaný cestoval dňa 16.2.2014 o 17.19 hod. autobusom na linke č. 17 v Košiciach v úseku zastávok želez. stanica - Jakabov palác bez cestovného lístka.
Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa žalovaný nevedel preukázať platným cestovným lístkom, bola mu ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 0,60 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- Eur, t.j. 100-násobok cestovného v zmysle Mestského prepravného poriadku, ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil. Totožnosť žalovaného bola zistená z občianskeho preukazu predloženého žalovaným.
Z výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 21.2.2014 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy cestovného vo výške 0,60 Eur a úhrady - pokuty vo výške 60,- Eur v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Táto výzva bola zaslaná žalovanému avšak pre neznámy pobyt žalovaného bola žalobcovi vrátená späť dňa 27.2.2014.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave účinného od 1.3.2012 (ďalej len "zák. č. 56/2012 Z. z.") cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu.
Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. ku 17.2.2014 predstavovala 0,25 %. Výška úrokov z omeškania v danom prípade teda zodpovedala 5,25 % ročne z dlžnej sumy (0,25 % zvýšené o 5 percentuálnych bodov teda 0,25 % + 5 percentuálnych bodov).
Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, mal súd za preukázané, že žalovaný cestoval dňa 16.2.2014 dopravným prostriedkom žalobcu, autobusom na linke č. 17, čím po právnej stránke došlo k uzavretiu zmluvy o preprave v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka a pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,60 Eur a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mal po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu. Cestovné v sume 0,60 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- Eur (podľa Mestského prepravného poriadku) žalobcovi nezaplatil na výzvu revízora dňa 16.2.2014, žalovaný sa teda nasledujúcim dňom t.j. dňom 17.2.2014, teda dňom bezprostredne nasledujúcim po dni, kedy cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka dostal do omeškania. Z dlžnej sumy 60,60 Eur žalovaný neuhradil do dnešného dňa žiadnu sumu, preto ho súd zaviazal na úhradu tejto sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Popri nároku na zaplatenie splatnej pohľadávky žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 60,60 Eur od 17.2.2014 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručovanie predžalobnej výzvy zo dňa 21.2.2014 žalovanému. Nakoľko mal súd preukázané, že žalovaný bol s úhradou dlžnej sumy v omeškaní súd ho zaviazal aj na zaplatenie tohto úroku z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca sa popri istine a úrokov z omeškania domáhal priznania sumy vo výške 1,70 Eur, titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré predstavuje poštovné za doručovanie upomienky - výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 21.2.2014. Súd trovy konania v tejto časti nepriznal, pretože takýto úkon nie je svojou povahou úkonom vo veci samej a z obsahu tejto výzvy súd zistil, že ide v podstate o výzvu v ktorej žalobca žalovanému určuje nový termín, do ktorého má uhradiť dlžnú čiastku s tým, že v prípade, ak žalovaný neuhradí dlžnú sumu, bude žalobca vymáhať svoj nárok cestou súdu a v prípade ak žalovaný túto sumu už uhradil, aby o tom zaslal žalobcovi doklad a považoval túto výzvu za bezpredmetnú. Súd tu poukazuje na to, že úkony právnej služby, za ktoré patrí právnemu zástupcovi odmena sú uvedené v §14 ods.1 písm. a/ - h/ vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení a medzi taxatívne vypočítanými úkonmi niet ani zmienky o takom úkone ako je písomná výzva dlžníkovi na zaplatenie dlhu po uplynutí doby jeho splatnosti .
Žalobca si v konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,97 Eur a náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur.
Vzhľadom na výšku prisúdenej pohľadávky je súd toho názoru, že popri ustanovení § 142 ods.1 O.s.p. je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak súd trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť a je namieste trovy konania znížiť.
Žalobca opakovane podáva žaloby, ktoré sú založené na rovnakom skutkovom základe a nejedná sa o veci, ktoré sú právne náročné a zložité. Súd pri skúmaní účelnosti žalobcom vynaložených nákladov má za to, že náklady právneho zastúpenia nepovažuje za účelne vynaložené v plnej výške z dôvodu, že pri tomto type žalôb, ktoré žalobca opakovane a hromadne podáva sa jedná o veci typovo jednoduché po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov dochádza vzorovou žalobou, pri ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez cestovného lístka, číslo dokladu prepravnej kontroly a výška dlhu. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd znížil trovy konania žalobcu a priznal žalobcovi náhradu súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 29,98 Eur ( t.j. odmena za jeden úkon právnej služby + režijný paušál + 20% DPH ).
O povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania žalobcu na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).