Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/9/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: C. F., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom vo Q., M.R. H. XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, B., právne zastúpený: JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou, so sídlom Zvolen, J. Kozáčeka 146/13, proti odporcovi: Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.819,- Eur z a s t a v u j e.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 16.01.2007, doplneným podaním doručeným súdu dňa 24.08.2007, žiadal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 109.050,- Sk (3.619,78 Eur), vrátane nemajetkovej ujmy vo výške 34.250,- Sk (1.136,90 Eur) s príslušenstvom (6% úrokom z omeškania ročne od 22.05.2005 do zaplatenia) na tom skutkovom základe, že na základe uznesenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom, vydaným pod číslom konania 23/2005 zo dňa 23.05.2005 bol vzatý do väzby, plynúcej mu od 22.05.2005 do 05.10.2005, pričom rozsudkom Okresného údu v Žiari nad Hronom, č. k. zo dňa 04.01.2006 bol spod obžaloby oslobodený. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok napadnutý prokurátorom potvrdil uznesením, č. k. zo dňa 20.07.2006, na základe čoho navrhovateľovi podľa jeho tvrdení uvádzaných v žalobe vzniklo v zmysle právo na náhradu škody voči odporcovi, vzniknutej mu v dôsledku nezákonnej väzby. Škoda vzniknutá navrhovateľovi v dôsledku jeho väzby v trvaní celkovo 137 dní pozostávala z ušlej mzdy vo výške 54.800,- Sk (1.819,- Eur), náhrady trov trestného konania 20.000,- Sk (663,88 Eur) a nemajetkovej ujmy vo výške 34.250,- Sk (1.136,90 Eur). Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil aj fotokópiu listu odporcu zo dňa 18.12.2006 adresovaného navrhovateľovi, potvrdzujúceho príjem žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ktorá bola navrhovateľom doručená odporcovi ako príslušnému orgánu podľa dňa 28.6.2006 a ktorou žiadal navrhovateľ odporcu o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ustanovenia zákona uvedeného zákona, podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ak škodu spôsobil notár pri výkone verejnej

moci alebo ak ju spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu je orgánom verejnej moci konajúcim v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žiadosti navrhovateľa odporca nevyhovel, preto sa tento svojho nároku domáhal podaním žaloby na príslušnom súde.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.01.2008, doplnenom dňa 26.05.2011, v ktorom upustil od tvrdení uvádzaných v počiatočnom vyjadrení, zmenil svoju obranu a žiadal, aby súd na skoršie vyjadrenie, resp. tvrdenia v ňom uvádzané neprihliadal. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľa v rámci uplatnenej náhrady ušlej mzdy považuje za ničím nepodložené a nepreukázané. Rovnako poprel nárok navrhovateľa v časti náhrady trov právneho zastúpenia, v súvislosti s čím poukázal na skutočnosť, že jednak navrhovateľ platenie trov obhajoby v trestnom konaní nepreukázal a tiež poukázal na znenie , v zmysle ktorého trovy obhajcu ustanoveného obvinenému v trestnom konaní znáša štát, napokon odporca neuznal nárok navrhovateľa ani v časti náhrady nemajetkovej ujmy za čas väzby, pričom dôvodil skutočnosťou, že priznanie nemajetkovej ujmy znamená značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby, čo navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, tak ako nepreukázal ďalšie predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody teda príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonnou väzbou a výšku škody.

Súd vec verejne prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.10.2011 a to rozsudkom, č.k. - 142, ktorým návrh navrhovateľa zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo dňa 26.09.2014 č. k. - 232 (ďalej len "uznesenie odvolacieho súdu) rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol tak, že uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa nebol daný dôvod podľa ust. , teda, že si väzbu zavinil sám ako dôvodil prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vo veci, a zároveň ani žiadny iný z dôvodov uvedených v , pre ktoré by mu nárok na náhradu škody nevznikol. Dospel tak k opačnému záveru, ako súd prvého stupňa, a mal za to, že navrhovateľovi právo na náhradu škody spôsobenej nezákonnou väzbou vzniklo.

V ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa dokazovaním zistiť, či navrhovateľovi vznikla v súvislosti s jeho väzbou škoda a nemajetková ujma, a v prípade, že mu vznikla, ustáliť jej výšku, ako i za akú dobu trvania väzby mu prináleží jej náhrada. Taktiež mal súd prvého stupňa umožniť navrhovateľovi realizovať jeho právo byť vypočutý pred súdom, a vypočuť ho napr. prostredníctvom dožiadaného súdu, keďže navrhovateľovi bola postupom súdu prvého stupňa, ktorý ho nevypočul, odňatá možnosť konať pred súdom, keď nebol na pojednávanie riadne predvolaný.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) doplnil dokazovanie potrebné pre ustálenie otázky vzniku škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s väzbou navrhovateľa trvajúcej v čase od 22.05.2005 do 05.10.2005 v intenciách potrebných pre rozhodnutie o uplatnenej nemajetkovej ujme, vec opätovne prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 02.11.2015.

Na pojednávaní dňa 24.04.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie sumy 663,88 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil titulom trov obhajoby v trestnom konaní a odporca vyslovil s predmetným späťvzatím súhlas, preto súd v súlade s ust. konanie o návrhu v časti o zaplatenie 663,88,- Eura uznesením č. k. -250 zo dňa 08.06.2015 zastavil.

Na pojednávaní dňa 21.09.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie nároku vo výške 1.819,03,- Eura titulom ušlej mzdy. Odporca vyslovil s predmetným späťvzatím súhlas, preto súd konanie o zaplatenie sumy 1.819,03,- Eura v zmysle ust. vo výroku tohto rozsudku zastavil.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, výsluchom navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu, výsluchom odporcu, písomnými vyjadreniami

navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - potvrdením odporcu zo dňa 18.12.2006 o prijatí navrhovateľovho návrhu na predbežné prerokovanie nároku, listom advokáta JUDr. C. R. zo dňa 18.04.2006, listom advokáta JUDr. C. I. zo dňa 16.02.2010, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Žiaru nad Hronom spisová značka , pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ).

Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a vyjadrení a prednesov odporcu z hľadiska skutočností, ktoré považoval za nesporné. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rámec návrhu účastníkov, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.

Z výsluchu zástupkyne odporcu vyplynulo, že pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu je návrh nedôvodný aj s poukazom na ustanovenie , v zmysle ktorého nenáleží poškodenému právo na náhradu škody, ak si uloženie väzby zavinil sám, čo v prípade navrhovateľa vyplýva zo samotného uznesenia 23/2005 z 23.05.2005. Zároveň poukázala na judikát Najvyššieho súdu SR, sp. zn. .

Z obsahu pripojeného spisu, spisovej značky , vedeného Okresným súdom v Žiari nad Hronom, konkrétne z uznesenia 23/2005 zo dňa 23.05.2005 súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 22.05.2005 vzatý do väzby podľa , teda z dôvodu, že vzhľadom na osobu obvineného hrozí dôvodná obava, že pri ponechaní na slobode bude naďalej pokračovať v trestnej činnosti, prípadne vykoná čin, ktorým hrozil. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že navrhovateľ bol v čase vzatia do väzby 15 krát odsúdený pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť a aj v rozhodnom čase nebol nikde zamestnaný, pričom v odôvodnení uznesenia bolo výslovne uvedené, že obvinený (navrhovateľ) je agresívny, finančné prostriedky obvykle získava trestnou činnosťou, v dôsledku čoho mal súd preukázanú odôvodnenú obavu, že navrhovateľ bude v trestnej činnosti pokračovať.

Z rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č. k. zo dňa 04.01.2006, právoplatného, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. dňa 30.07.2006 súd zistil, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby.

Na pojednávaní dňa 24.04.2015 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že i napriek tomu, že navrhovateľ bol viackrát súdne trestaný, vždy sa k činu priznal a tento oľutoval, avšak v tomto prípade bola väzba nezákonná, čoho si bol navrhovateľ od začiatku vedomý, a preto ju pociťoval ako psychickú ujmu a zásah do jeho cti.

Odporca na pojednávaní dňa 24.04.2015 namietal splnenie podmienok potrebných pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle , vrátane existencie škody. Poukázal pritom na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom 23/2005 zo dňa 23.05.2005, ktorým bolo rozhodnuté o vzatí navrhovateľa do väzby, a z ktorého odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ bol v tom čase nezamestnaný a finančné prostriedky si zabezpečoval trestnou činnosťou, vrátane majetkovej trestnej činnosti. Odporca mal zároveň za to, že priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle nie je automatické, ale súd musí zohľadniť kritériá uvedené v vzťahujúce sa k osobe poškodeného, ktoré v danom prípade hovoria v neprospech navrhovateľa.

Navrhovateľ v rámci svojho výsluchu pred Okresným súdom Trenčín ako dožiadaným súdom podľa dňa 17.08.2015 k okolnostiam väzby trvajúcej v čase od 22.05.2005 do 05.10.2005 uviedol, že v rozhodnom čase bol vzatý do väzby, aj napriek tomu, že skutky, ktoré mu boli kladené za vinu sa nestali, no v jeho neprospech bola tá skutočnosť, že v tom čase bol už 15-krát trestne stíhaný. On pri tom trval na tom, že sa nič nestalo. V čase väzby vykonával navrhovateľ brigádnickú činnosť u rôznych zamestnávateľov, kde dostával peňažnú odplatu na ruku každý deň alebo týždeň, pričom uvedené práce

nevykonával na základe žiadnej zmluvy, ale len ústnej dohody. Navrhovateľ ďalej uviedol, že táto väzba mu znemožnila stretávať sa so synom a prerušili sa ich vzájomné vzťahy, ktoré sa v tom čase snažil nadviazať. Počas väzby pociťoval nespravodlivosť voči jeho osobe, nakoľko v tomto skutku bol nevinný a opätovnou väzbou mu bolo ukrivdené z toho dôvodu, že bol viackrát trestaný. Na oddelení bol zavretý na cele s ďalšími 11 osobami a boli tam prísnejšie podmienky ako vo výkone trestu odňatia slobody. Stále sa mu vracajú myšlienky, že bol vzatý do väzby bez reálneho dôvodu iba s poukazom na jeho minulosť, unáhlene. Je pravdou, že bol viackrát trestne stíhaný, no vždy si vinu priznal, avšak v tomto prípade si nemal čo priznať a bola na ňom vykonaná nespravodlivosť. Cítil sa ponížený. Aj keď bol viackrát trestaný opätovná väzba narušila jeho spoločenské uplatnenie, najmä v tom, že susedia a známi opätovne poukazovali na skutočnosť, že je zasa vo väzbe, aj keď okolnosti nepoznali.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom prostredníctvom dožiadaného súdu v rámci jeho výsluchu dňa 17.08.2015 navrhovateľ zdôraznil, že daná väzba mu spôsobila následky vo forme rôznych obmedzení, príkorí a doslova bytostne osobnostne zasiahla celú jeho bytosť vo sfére osobnostných práv, v rovine osobného "duševného vlastníctva", neoprávnených zásahov do jeho osobného a osobnostného práva fyzickej osoby, pociťoval ujmu, krivdu, nespravodlivosť a frustrácie plynúce zo zjavne nedôvodnej, nezákonnej a nespravodlivej väzby, "iba" cez skutočnosť, že bol v minulosti súdne trestaný.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2015 mal za to, že skutkový stav sa ani po vykonanom dokazovaní nijako výrazne nezmenil (v porovnaní s prvotným rozsudkom), preto navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť s poukazom na . Odporca uviedol, že nesúhlasí s výškou nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa navrhovateľ domáhal, pričom poukázal na skutočnosť, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy nie je automatické, a že navrhovateľovi už bola v predmetnej veci poskytnutá určitá forma satisfakcie a to v podobe oslobodzujúceho rozsudku vo veci, a táto sa javí vzhľadom na osobu navrhovateľa a jeho postavenie v spoločnosti ako dostatočná. V konaní nevyšli najavo žiadne konkrétne okolnosti svedčiace v prospech priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal ani jeho tvrdenie týkajúce sa narušenia jeho vzťahu so synom, s ktorým sa pokúšal o nadviazanie bližšieho kontaktu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi vykonanou väzbou a vznikom ujmy, odporca mal za to, že ak trestné oznámenie a neskôr aj väzobné stíhanie navrhovateľovi spôsobila iná osoba na základe nepravdivého trestného oznámenia, je zrejmé, že vzťah príčinnej súvislosti skôr existuje medzi konaním tejto osoby a vznikom ujmy na strane navrhovateľa. Odporca zároveň uviedol, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tak v časti nemajetkovej ujmy je omeškanie vylúčené, nakoľko dôvodnosť a výšku nemajetkovej ujmy môže určiť iba súd s ohľadom na konkrétne okolnosti, a preto navrhovateľovi nie je možné priznať úroky z omeškania.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.10.2015 navrhovateľ uviedol, že samotné konštatovanie, že došlo k porušeniu jeho základných práv nepovažuje za dostatočnú satisfakciu za konanie Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Podmienky vo väzbe sú oveľa horšie ako vo výkone trestu odňatia slobody. Počas výkonu väzby nebol zaradený do práce, a tak len nečinne 137 dní sedel na cele, preto mal za to, že suma 8,30,- Eura na deň, ktorú žiadal ako nemajetkovú ujmu zodpovedá psychickým a zdravotným problémom, ktoré mu väzba spôsobila. Navrhovateľ uviedol, že si je vedomý svojej trestnej minulosti, a v jeho prospech nesvedčí ani skutočnosť, že aj v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, avšak mal za to, že každý trest by mal individualizovať predchádzajúce porušenie zákona. V takom prípade vníma aj následne uložený trest ako trest uložený zákonne. Výkon väzby, ktorý vykonal v čase od 22.05.2015 do 05.10.2015 však nebol zákonný a napriek tomu, že podmienky vo väzbe a vo výkone trestu už poznal z predchádzajúcich odsúdení, tento výkon väzby znášal psychicky zle. Vo všetkých predchádzajúcich trestných konaniach sa priznal k spáchaniu skutkov, a preto bral následne uložený trest ako následok svojho konania. Navrhovateľ, vedomý si svojej trestnej minulosti, mal za to, že nie je možné bez zákonného dôvodu zasahovať do jeho práv a jeho odsúdenia neznižujú hodnotu jeho života proti iným ľuďom. K požadovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol, že uvedenú výšku (8,30 Eur za každý deň väzby) nepovažuje za neprimeranú vážnosti zásahu do jeho života a času, ktorý uplynul od výkonu väzby, viac ako 10 rokov. Poukázal tiež na výšku minimálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve v roku 2005 v zmysle Nariadenia vlády SR č. (229,04 Eur) a v roku 2004 na základe Nariadenia vlády SR č. (215,76 Eur), ako aj na ust. , podľa ktorého výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v a 8 uvedeného zákona je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň

pozbavenia osobnej slobody. Navrhovateľ mal za to, že výška ním uplatnenej náhrady nie je vzhľadom na minimálnu výšku dennej sadzby oveľa vyššia a považoval ju za primeranú.

Podľa ustanovenia v znení účinnom do 31.08.2007, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti toho zákon pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 8 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa ods. 6 písm. a) citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd v rámci rozhodovania o prejednávanej veci považoval za nevyhnutné vysporiadať sa aj s otázkou aktívnej, resp. pasívnej legitimácie ako základného predpokladu pre úspešné uplatnenie návrhu

navrhovateľa. Hoci v konaní táto sporná nebola je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade je tento predpoklad splnený a jej nedostatok prítomný v konaní nie je. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii je významná tá skutočnosť, že navrhovateľ bol účastníkom trestného konania výsledkom ktorého bolo vydanie uznesenia o väzbe, ako aj oslobodzujúceho rozsudku, s ktorými spája navrhovateľ vznik škody uplatnenej v tomto konaní. Táto úvaha súdu má oporu aj v ustanovení , podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, tá jednoznačne vyplýva zo , v tomto prípade konkrétne z ustanovenia ) podľa ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným subjektom má byť v tomto prípade štát.

Ďalšou otázkou, ktorou súd v konaní skúmal bolo, či orgán označený v návrhu navrhovateľa ako orgán konajúci v mene štátu je označený správne, teda či ide o orgán totožný s tým, s ktorým zákon pre tento prípad počíta. Na tomto mieste vychádzal súd z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, podľa ktorého, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Navrhovateľ sa v tomto konaní po čiastočnom späťvzatí svojho návrhu domáhal proti odporcovi náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 136,90,- Eura, na ktorú mu mal vzniknúť nárok v dôsledku vykonania väzby trvajúcej v čase od 22.05.2015 do 05.10.2015, do ktorej bol vzatý, na základe rozhodnutia Okresného súdu v Žiari nad Hronom, vydaným pod číslom konania 23/2005 zo dňa 23.05.2005.

Prvotným predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe je v zmysle že navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený, resp., že trestné stíhanie proti nemu bolo zastavené, prípadne vec bola postúpená inému orgánu, čo v danom prípade preukázané bolo, nakoľko ako súd zistil z vykonaného dokazovania navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom (presne označeného vyššie) oslobodený spod obžaloby.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v ust. , v znení účinnom do 31.12.2008 priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo môže byť napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a pod.. Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne nestanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva na voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Aby však úvahy súdu o výške nemajetkovej ujmy neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby. V tejto súvislosti možno vo všeobecnosti konštatovať, že určujúcim vodítkom pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť. Až zmena právnej úpravy s účinnosťou od 1.1.2009 vymedzila demonštratívnym výpočtom v ust. okruh skutočností, na ktoré je potrebné pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť a v ust. dokonca stanovila spodnú hranicu výšky nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody, o treste, ochrannom opatrení a o väzbe.

Podstatou priznania nemajetkovej ujmy je teda preukázanie príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom nemajetkovej ujmy. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje aj so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Deje sa tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a bola tak súčasne naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzita zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu závažnú.

Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch ako náhrady predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku takejto nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť len súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Je potrebné vychádzať z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, musí sa prihliadnuť na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu hodnoty, do ktorej bolo zasiahnuté, atď. Pri posudzovaní uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je zároveň potrebné vziať do úvahy vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré by mohli byť v danej veci použité na zmiernenie následkov zásahu do osobnostnej sféry žalobcu a taktiež závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Pri určení miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby navrhovateľa v spoločnosti, treba vychádzať aj z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí navrhovateľa. Túto mieru súd zisťoval ďalším dokazovaním a posúdil na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za to, že v danom konaní sa nepreukázala miera zníženia cti a dôstojnosti navrhovateľa v jeho rodinnom a osobnom živote v takej miere, aby navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ navrhovateľ odôvodňoval svoj nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do jeho osobnosti vo forme rôznych obmedzení, príkorí a zásahmi do celej jeho bytosti vo sfére osobnostných práv, v rovine osobného "duševného vlastníctva", neoprávnených zásahov do jeho osobného a osobnostného práva fyzickej osoby, tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, rovnako ani tvrdenie o zhoršení jeho vzťahu so synom, ku ktorému malo dôjsť práve v dôsledku tejto konkrétnej väzby.

Súd zároveň dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal ani zníženie jeho vážnosti v spoločnosti a v pracovnom živote v príčinnej súvislosti s väzbou, ktorú vykonal v čase od 22.05.2015 do 05.10.2015. Navrhovateľ bol v čase vzatia do tejto väzby už 15-krát trestne stíhaný, v dôsledku čoho bola jeho povesť už v značnej miere narušená a rovnako bolo sťažené i jeho spoločenské uplatnenie, ako aj možnosť uplatniť sa v pracovnom živote, a preto nie je možné jednoznačne konštatovať, že uvedené obmedzenia mu boli spôsobené práve v dôsledku väzby, do ktorej bol vzatý na základe uznesenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom, vydaným pod číslom konania 23/2005 zo dňa 23.05.2005, a to ani v prípade, že navrhovateľ bol neskôr rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č. k. zo dňa 04.01.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím, č. k. zo dňa 20.07.2006, spod obžaloby oslobodený.

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevzniká automaticky a jeho vznik je potrebné preukázať. Nepostačuje preto výšku nemajetkovej ujmy vyčísliť s ohľadom na ustanovenie bez toho, aby bolo preukázané, že ku vzniku nemajetkovej ujmy ako takej vôbec došlo. Naviac, ust. nadobudlo účinnosť až dňom 01.01.2009, avšak väzba navrhovateľa trvala v roku 2005, a preto ani takéto určenie výšky nie je smerodajné.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ v konaní dostatočne spoľahlivo nepreukázal dôvodnosť uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, keď náležite nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali, v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o väzbe a následným výkonom väzby vzniknúť, a jeho všeobecné tvrdenia v tomto smere tak zostali v konaní dôkazne nepodložené.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia podľa zásady úspechu účastníka v konaní. Odporca mal v konaní plný úspech avšak súd neúspešného navrhovateľa nezaviazal na náhradu trov konania odporcovi, nakoľko odporcovi v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli trovy konania, ktorých náhradu by si uplatnil voči navrhovateľovi. Súd rozhodol preto o náhrade trov konania tak, že náhradu trov konania úspešnému odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom sude Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav věci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie sudu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.