Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-224-2015.pdf
PDF · 100.47 KB
No categories available
12C/224/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: G. V., nar. X.X. XXXX, bytom D., Ľ. O. S./XX, o zaplatenie 502,20 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 142,79 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 29,50 eur od 19.2.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 34,49 eur od 18.3.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 29,50 eur od 18.4.2013 do zaplatenia a 8,5% zo sumy 49,30 eur od 19.5.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.6. 2015 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 502,20 eur spolu s 8,75 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 29,50 eur od 19.2. 2013 do zaplatenia, s 8,75 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 34,49 eur od 18.3. 2013 do zaplatenia, s 8,75 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 34,49 eur od 18.4. 2013 do zaplatenia, s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 54,29 eur od 19.5. 2013 do zaplatenia a s 8 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 349,43 eur od 19.6. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh zdôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave uzatvorila dňa 4.9. 2012 s odporcom Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným Cenníkom. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry č. 9747860951 na sumu 29,50 eur so splatnosťou 18.2. 2013, č. 7748844284 na sumu 34,49 eur so splatnosťou 17.3. 2013, č. 749825508 na sumu 34,49 eur so splatnosťou 17.4. 2013, č. 5750788756 na sumu 54,29 eur so splatnosťou 18.5. 2013 a č. 8751754580 na sumu 349,43 eur so splatnosťou 18.6. 2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11. 2014 postúpil postupca, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Odporca bol v spore pasívny. K meritu veci sa písomne nevyjadril a bez ospravedlnenia, napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie, sa na súd bez ospravedlnenia neustanovil. Účastníci sa na pojednávanie neustanovili, neúčasť na ňom ospravedlnil len navrhovateľ. S použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd vo veci v neprítomnosti účastníkov.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, oboznámením s obsahom návrhu na začatie konania, kúpnej zmluvy zo dňa 4.9. 2012, Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 4.9. 2012, Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 4.9. 2012, pripojenými faktúrami, Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS), Zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohami, Pokusom o zmier zo dňa 31.3. 2015, písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 27.8. 2015 a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci: Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6. 2013 postúpil postupca, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa predal odporcovi notebook zn. Mini- Asus Eee PCX101za sumu 1 eur. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli takisto 2 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení noviel (ďalej len „ZEK“). Predmetom Zmlúv bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi podľa ZEK. Z tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporca nerozporoval, súd zistil, že odporca si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť za služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa neplnil. Žalovaná suma pozostáva z nedoplatkov za služby v celkovej výške 152,77 eur za obdobie od 1.1. 2013 do 30.4. 2013, sumu ktorú navrhovateľ fakturoval odporcovi faktúrami č. 9747860951 na sumu 29,50 eur so splatnosťou 18.2. 2013, č. 7748844284 na sumu 34,49 eur so splatnosťou 17.3. 2013, č. 749825508 na sumu 29,50 eur so splatnosťou 17.4. 2013 (zvyšnú časť fakturovanej sumy 4,99 eur predstavovala zmluvná pokuta) a č. 5750788756 na sumu 49,30 eur so splatnosťou 18.5. 2013 (zvyšnú časť fakturovanej sumy 4,99 eur predstavovala zmluvná pokuta). Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, užívateľ je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa kúpnu zmluvu a a následne aj dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle citovaných zákonných ustanovení, na základe ktorej vznikla odporcovi povinnosť, počas doby trvania týchto zmlúv platiť cenu za poskytovanie telekomunikačnej služby. Odporca neuhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa a po postúpení jeho pohľadávky na navrhovateľa ani navrhovateľovi, na základe vyššie uvedených faktúr, cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 152,77 eur a preto súd uložil odporcovi povinnosť vyššie uvedenú sumu navrhovateľovi zaplatiť. Dôvodný bol návrh navrhovateľa aj v časti úroku z omeškania z prisúdenej sumy, ktorý si navrhovateľ zo súdom mu priznanej istiny 152,77 eur uplatnil v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Na úrok z omeškania mal navrhovateľ nárok v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 29,50 eur od 19.2.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 34,49 eur od 18.3.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 29,50 eur od 18.4.2013 do zaplatenia a 8,5% zo sumy 49,30 eur od 19.5.2013 do zaplatenia. V konaní navrhovateľ odporcu žaloval aj o zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 359,41 eur, ktorú právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi faktúrou č. 749825508 na sumu 4,99 eur so splatnosťou 17.4. 2013, č. 5750788756 na sumu 4,49 eur so splatnosťou 18.5. 2013 a č. 8751754580 na sumu 349,43 eur so splatnosťou 18.6. 2013. Až na základe výzvy súdu, z akého dôvodu, resp. z akého porušenia zmluvných povinností odporcom sa navrhovateľ v konaní domáha od odporcu zaplatenia zmluvnej pokuty, právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 27.8. 2015 súdu oznámil, že zmluvná pokuta v celkovej výške 349,43 eur, ktorá bola odporcovi účtovaná, pozostáva z pokuty za Asus Mini Eee PC X101 vo výške 228 eur, z pokuty za DSL Wifi vo výške 5,32 eur a z pokuty za Magio Internet Solo vo výške 116,11 eur. V zmysle kúpnej zmluvy bola stanovená zmluvná pokuta pri porušení zmluvného záväzku za Asus Mini Eee PC X101 vo výške 228 eur. V zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola stanovená zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku užívať službu internet počas 24 mesačnej viazanosti pre programy Turbo 3 Solo vo výške 116,11 eur. V zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola stanovená zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku užívať službu internet počas 24 mesačnej viazanosti
pri kúpe Wifi routra vo výške 5,32 eur. Súčasne si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 eur, ktorá suma bola právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi fakturovaná dvakrát, vo faktúre splatnej 17.4. 2013 a 18.5. 2013.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť kúpnej zmluvy (zmluvná pokuta pri porušení zmluvného záväzku 228 eur) i oboch zmlúv o poskytovaní verejných služieb (V zmysle každej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola stanovená zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku užívať službu internet počas 24 mesačnej viazanosti pre programy Turbo 3 Solo vo výške 116,11 eur a zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku užívať službu internet počas 24 mesačnej viazanosti pri kúpe Wifi routra vo výške 5,32 eur). Podľa týchto dojednaní, sa zmluvná pokuta v konkrétnej výške 116,11 eur a 5,32 eur dojednala v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, t.j. odporcu nedodržaním doby viazanosti t. j. 24-mesačnej doby viazanosti užívať zvolenú službu. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú, alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu vyššie uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty za nedodržanie doby viazanosti pri vypovedaní/ zániku Zmluvy o pripojení zo strany/ dôvodov na strane účastníka bez ich výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Z tohto dôvodu považuje súd túto dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú. Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t.j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazané napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy, hoci aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2575/2010 zo dňa 10.01.2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2720/2011 zo dňa 19.10.2011). Tak je tomu aj v prejednávanej veci.
Pokiaľ ide o dojednanú zmluvnú pokutu v kúpnej zmluve zo dňa 4.9. 2012, táto bola dojednaná len veľmi neurčito vo výške 228 eur „pri porušení zmluvného záväzku“, pričom toto porušenie bližšie nerozvádza ani nekonkretizuje a teda nie je jasné, porušenia ktorej zmluvnej povinnosti sa týka a dokonca ani to, koho sa týka (pravdepodobne odporcu aj keď to v kúpnej zmluve nie je výslovne uvedené). V prvom rade teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký prípad porušenia povinností bola zmluvná pokuta dojednaná a následne pre porušenie ktorej povinnosti bola uplatnená a vyfakturovaná, kedy došlo zo strany navrhovateľa k odstúpeniu od zmluvy, a či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty už navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Uvedené je potrebné preukázať i z dôvodu možného premlčania žalovaného nároku, pretože zmluvná pokuta nie je splatná splatnosťou faktúry, ale vznikom porušenia povinnosti, pre prípad ktorej je platne dojednaná.
Právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi faktúrou č. 749825508 zmluvnú pokutu vo výške 4,99 eur so splatnosťou 17.4. 2013 a faktúrou č. 5750788756 zmluvnú pokutu vo výške 4,49 eur so splatnosťou 18.5. 2013, pričom v priebehu konania nevysvetlil, a nevyplýva to ani z návrhu, na základe akých porušení práva, a na základe ktorých zmluvných dojednaní sa navrhovateľ zaplatenia týchto zmluvných pokút od odporcu domáha.
Je zrejmé, že sporné zmluvy o poskytovaní verejných služieb a takisto kúpnu zmluvu možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na odporca je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu, uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemohol byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.
Pretože sporné zmluvy o poskytovaní verejných služieb a takisto kúpna zmluva sú spotrebiteľskými zmluvami, je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o poskytovaní verejných služieb, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie
je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v sporných zmluvách o pripojení a v kúpnej zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluvách o pripojení sa vôbec nenachádza cena za poskytnutú službu, preto nie je možné ani posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty, ktorá v dojednanej sume 116,11 eur môže rovnako platiť pri cene za službu napríklad v sume 10 eur, ako i pri sume 100 eur za jedno zúčtovacie obdobie.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu, že zmluvné pokuty boli dojednané ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnené zmluvné pokuty spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodné zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporcom.
Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza, že zmluvy uzavreté právnym predchodcom navrhovateľa s odporcom, na základe ktorých boli odporcovi poskytované telekomunikačné služby, obsahujú veľké množstvo neprehľadných dojednaní o zmluvných pokutách, s ktorých obsahom sa odporca pred podpisom zmlúv mohol len veľmi ťažko oboznámiť a nieto ešte aj pochopiť ich obsah. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní si náhradu trov uplatnil len navrhovateľ, ktorý však v spore bol úspešný len v menšej časti sporu a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch rovnopisoch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.