Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-119-2014.pdf
PDF · 85.48 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/119/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného T. Z. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 02.11.2015 takto
rozhodol:
ObžalovanýT. Z. , narodený XX.XX.XXXX v N., trvale bytom O., prechodne bytom Z., L. X - ubytovňa,
s a u z n á v a z a v i n n é ho , ž e : v období od 01.09.2007 do 02.11.2015 si ako otec L. Z., nar. XX.XX.XXXX a mal. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom u matky W. N. na adrese E., N. XX úmyselne neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej výška bola rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 11Nc 411/03 zo dňa 10.09.2003, s nadobudnutou právoplatnosťou dňa 15.07.2005, určená v sume 16,60 eur (500,-Sk) na syna L. a v sume 13,28 eur (400,-Sk) na dcéru Z. a následne ktorej výška bola od 01.09.2009 zmenená rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č. k. 10P/445/2008-49 zo dňa 24.09.2009, s nadobudnutou právoplatnosťou dňa 13.11.2009, na sumu 30% zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú bol povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím takto za obdobie od 01.09.2007 do 02.11.2015 (s výnimkou obdobia od 01.12.2012 do 02.01.2013, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T 18/07) dlhuje k rukám matky na výživnom sumu 3.177,33 eura a za obdobie od 09.08.2010 do 31.08.2011 dlhuje k rukám syna L. Z. na výživnom sumu 305,78 eura,
t e d a : najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l : prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Z a t o m u s ú d u k l a d á : Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a nezistiac žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému T. Z. (ďalej len „obžalovaný“) a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne W. N., prečítaním výpovede svedka L. Z. ako i prečítaním listinných dôkazov a oboznámením ostatného spisového materiálu. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom ani neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania, či nevyslovil sa, že by chcel byť na hlavnom pojednávaní prítomný, a to všetko napriek tomu, že termín hlavného pojednávania vzal na vedomie dňa 16.09.2015, kedy bol v poradí už druhýkrát predvedený pred zákonného sudcu po realizovaní príkazu na zatknutie na jeho osobu. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Takto súd zistil, že obžalovaný pred vyšetrovateľom uviedol, že si je vedomý, že na svoje deti neplatil riadne výživné a že svojho skutku ľutuje.
Svedkyňa W. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že tak ako je v obžalobe uvedené, obžalovaný od 01.09.2007 absolútne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom deťom. Nielenže neposielal finančné prostriedky, ale ani žiadnym iným spôsobom sa nepodieľal na výžive detí, neposielal ani im nedoniesol žiadne dary a za celé obdobie s ním deti neprišli ani do kontaktu. Obžalovaný písal jej aj deťom cez sociálnu sieť „facebook“, avšak jeho správy sa nijako netýkali výživného a ani sa nezaujímal, či zvláda starostlivosť o deti a či by nepotrebovala pomôcť. Za celé zažalované obdobie vyživovaciu povinnosť neplnil, to znamená, od septembra 2007 až do novembra 2015 neposkytol žiadnu pomoc ani deťom a ani jej a nemala vedomosť, že by deťom niečo kúpil alebo nejako inak im pomohol. Syn už je dospelý a pracuje, pričom dcéra stále študuje na Strednej odbornej škole v Leviciach odbor čašník. Obe deti bývajú s ňou. Syn maturoval až ako 19-ročný, povinnú školskú dochádzku ukončil v auguste 2011 a následne sa zamestnal.
Z výpovede svedka L. Z., ktorú súd prečítal na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku súd zistil, že povinnú školskú dochádzku ukončil 31.08.2011 a k výške dlhu na výživnom sa vyjadriť nevedel, pretože v týchto veciach ho v plnom rozsahu zastupuje matka. On sám od obžalovaného nič nepožaduje.
Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Nc/411/2003 a Okresného súdu Levice sp. zn. 10P/445/2008, rodných listov detí, poštových poukážok a správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného ako aj zo správ o jeho povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je otcom 23-ročného syna L. Z. a 17-ročnej dcéry Z. Z., pričom jeho vyživovacia povinnosť voči dcére stále trvá. Obžalovaný v kritickom období nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, nie je majiteľom cenných papierov a nemá ani zriadený žiaden účet majiteľa cenných papierov, nemá ani žiadne iné majetkové práva a nevlastní motorové vozidlo. Za obdobie od januára 2009 doposiaľ, teda v rozhodnom čase, nebol zamestnaný u žiadneho zamestnávateľa, nebol ani registrovaný v Sociálnej poisťovni a v období od 01.12.2012 do 02.01.2013 bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zaostalého výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné zavinenie obžalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, teda oprávnenej osobe neposkytol všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti a takto konal po dlhší čas. Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky
možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti a bez ohľadu na skutočnosť, že u obžalovaného postupom času vznikla ďalšia, nová vyživovacia povinnosť.
Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priamo a jednoznačne vyjadril, keď vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že svoje konanie ľutuje a že výživné neplatil, pretože nemal z čoho (označil sám seba za bezdomovca) a poukázal na starostlivosť o dcéru X., ktorú má z nového partnerského vzťahu. Z výpovede svedkyne W. N. mal potom súd za preukázané, že obžalovaný skutočne v kritickom období neplatil výživné na dcéru Z. a syna L., hoci mal toto rozhodnutím súdu určené na minimálne možnú výšku, a to 30 % zo sumy životného minima.
Výpoveď tejto svedkyne však nebola jediným, samostatným usvedčujúcim dôkazom, pretože súd jej výpoveď vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak nerobil. Nielenže matke detí pravidelne neplatil, ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb jeho detí. Súd tak nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný nepredložil žiaden doklad o splnení si tejto povinnosti, pre súd zostala nespochybnená i výška zaostalého výživného, ktorú vypočítal a kontroloval podľa aktuálnej výšky životného minima, ktoré sa na základe zákona v priebehu rokov 2007 až 2015 pravidelne menilo.
Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa, keď zistil, že obžalovaný bol doposiaľ viackrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Do spáchania skutku nebol priestupkovo prejednávaný, z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený, avšak s poukazom na opakované problémy s doručovaním písomností a zabezpečovaním účasti na súdom nariadených úkonoch bolo zrejmé, že má problémy nájsť si stále bydlisko. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd prihliadol na to, že sa priznal ku spáchaniu skutku a jeho spáchanie oľutoval (písmeno l/) a tiež na to, že viedol pred spáchaním skutku riadny život (písmeno j/) a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadne nezistil.
Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, teda že konal v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom a pre prípad, že také ohrozenie alebo porušenie spôsobí, bol s tým uzrozumený. Tento záver vyvodil súd z postoja obžalovaného k prejednávanej trestnej veci, vyjadrený v jeho výpovedi a tiež zo skutočnosti, že konania sa dopúšťal neprimerane dlhý čas - viac ako 8 rokov.
Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odložil a v súlade s § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré bude mať obžalovaný povinnosť zaplatiť k rukám matky, rozhodol súd s poukazom na vykonané dokazovanie tak, že za preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti vznikol obžalovanému dlh na výživnom k rukám matky dieťaťa celkovo 3.177,33 eura a k rukám syna L. celkovo 305,78 eura, a to nasledovným postupom výpočtu: na syna L. v v období od 01.09.2007 do 01.09.2008 - sumu 199,20 eura (12 mesiacov po 16,60 eura)
v v období od 01.09.2008 do 30.06.2009 - sumu 245 eur (10 mesiacov po 24,50 eura) v v období od 01.07.2009 do 30.06.2010 - sumu 304,32 eura (12 mesiacov po 25,36 eura) v v období od 01.07.2010 do 30.06.2011 - sumu 304,56 eura (12 mesiacov po 25,38 eura) v v období od 01.07.2011 do 31.08.2011 - sumu 52 eur (2 mesiace po 26 eur) celkovo v sume 1.105,08 eura
na dcéru Z.
v v období od 01.09.2007 do 01.09.2008 - sumu 159,36 eura (12 mesiacov po 13,28 eura) v v období od 01.09.2008 do 30.06.2009 - sumu 245 eur (10 mesiacov po 24,50 eura) v v období od 01.07.2009 do 30.06.2010 - sumu 304,32 eura (12 mesiacov po 25,36 eura) v v období od 01.07.2010 do 30.06.2011 - sumu 304,56 eura (12 mesiacov po 25,38 eura) v v období od 01.07.2011 do 30.06.2012 - sumu 312 eur (12 mesiacov po 26 eur) v v období od 01.07.2012 do 30.06.2013 - sumu 319,80 eura (12 mesiacov po 26,65 eura) v v období od 01.07.2013 do 02.11.2015 - sumu 759,64 eura (28 mesiacov po 27,13 eura) celkovo v sume 2.378,03 eura.
Po spočítaní celkových súm na obe deti (1.105,08 eura a 2.378,03 eura), kde súd za jednotlivé roky zohľadňoval výšku sumy životného minima (ktorá sa mení vždy ku dňu 01.07. príslušného kalendárneho roka) a kde súd zohľadnil aj obdobie, v ktorom bol obžalovaný preukázateľne vo výkone trestu odňatia slobody ako aj obdobie, v ktorom bol obžalovaný povinný platiť výživné už priamo k rukám dospelého syna, dospel súd k záveru, že celkový dlh predstavuje sumu 3.483,11 eura, z ktorej sumu 305,78 eura mal zaplatiť obžalovaný k rukám syna a zvyšnú časť, teda sumu 3.177,33 eura mal zaplatiť obžalovaný k rukám matky detí.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.