Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-216-2022.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Subarea
5Co/216/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUdr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: A. A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: A. E., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/ X, XXX XX D., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. júna 2022 č.k. 6C/68/2022 – 55 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zo dňa 14. júna 2022 č.k. 6C/68/2022 – 55 zamietol návrh žalobcu, aby súd neodkladným opatrením nariadil žalovanej vypratať nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu - rodinný dom v D., C. XX, vedenú na LV č. XXXX (ďalej len „rodinný dom“), ktorý žalobca podal spolu so žalobou o vypratanie rodinného domu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobe, že:
2.1. žalovaná povinnosť plynúcu jej z článku 4 Zmluvy o užívaní rodinného domu zo dňa 18.8.2019, podľa ktorého žalovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu hospodára nebola oprávnená užívať pivnicu a pozemok a ani prenechať predmet užívania alebo jeho časť do užívania tretej osobe, porušila tým, že: a) ubytovala svoju švagrinú z Nitry - A. C., ktorá unikala orgánom činným v trestnom konaní, b) opakovane prenechala užívať rodinný dom G. G., jej novému priateľovi, ktorý to aj priznal dňa 19.5.2022 pri legitimácii políciou a aj pred žalobcom,
2.2. žalovaná neprevzala výzvu na vypratanie domu, ktorú žalobca žalovanej zaslal dňa 25.2.2022,
2.3. žalovaná včasným neplatením úhrad za dodávku elektrickej energie zavinila odpojenie rodinného domu od elektrickej prípojky a následne začala elektrinu užívať neohlásene a neoprávnene na meno a ťarchu žalobcu, čím žalobcovi spôsobila škodu,
2.4. pretože žalovaná porušovala aj zmluvu o užívaní rodinného domu na dobu určitú - do 31.7.2022, úhrady za elektrinu a vodu neplatila a umožnila devastovať majetok žalobcu, žalobca dal žalovanej okamžitú výpoveď z nájmu, ktorej prevzatiu sa znova vyhýba.
3. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že:
3.1. žalobca je podielovým spoluvlastníkom v 1 označenej nehnuteľnosti, a to pozemku parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267 m2, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 363 m2, a rodinného domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXX, vedených na LV č. XXXX, k.ú. D.,
3.2. žalobca dňa 18.8.2019 uzatvoril so žalovanou zmluvu o užívaní rodinného domu na dobu neurčitú, na bezodplatné užívanie rodinného domu žalovanou a spolubývajúcimi: D. C., a dcéry H., G. a B. C.,
3.3. žalobca dňa 26.4.2022 uzatvoril so žalovanou novú zmluvu o bezodplatnom užívaní rodinného domu na dobu určitú od 26.4.2022 do 31.7.2022, podľa článku 4 ktorej zmluva o užívaní rodinného domu zo dňa 18.8.2019 stráca podpisom tejto zmluvy platnosť, a že
3.4. žalobca výzvou zo dňa 25.2.2022 vyzval žalovanú na vypratanie rodinného domu do 15.3.2022.
4. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 až 3, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 až 3, § 330 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 až 3 a § 332 ods. 1 a 2 CSP súd dospel k záveru, že nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo navrhované neodkladné opatrenie sa svojim obsahom dotýka takej úpravy práv a povinností strán sporu, ktoré by mali byť riešené meritórnym rozhodnutím a ak by súd rozhodol by o vyprataní nehnuteľnosti neodkladným opatrením, konanie vo veci samej by stratilo zmysel. Preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu s tým, že o nároku na náhradu trov konania neodkladného opatrenia rozhodne vo veci samej.
6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Podľa obsahu žalobca v odvolaní spochybnil právny záver súdu prvej inštancie o neosvedčení základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení, totožnom ako žalobca žiada v spore vo veci samej, t.j. uplatniac odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie a návrhu žalobcu na neodkladné opatrenie vyhovel. Odvolanie žalobca odôvodnil tvrdením, že zo strany žalovanej dochádza naďalej k rôznej neoprávnenej činnosti a už „samotný primátor mesta Rožňava pán A. I. sa zainteresoval vo veci tým, že ma ako vlastníka telefonicky vyzval, aby som dokázal nejakým spôsobom zabezpečiť, aby nedochádzalo k verejnému znečisťovaniu zo strany A. E., na čo už po niekoľkých sťažnostiach zo strany občanov ulice C., G. J. K. sa rozhodol aj on reagovať.“ Dodal, že „ostatné skutočnosti som spísal a nemám dôvod ani pripájať zavádzajúce fotky, pretože materiál robila aj Mestská polícia v Rožňave aj štátna polícia“.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, hoci Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúci o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, v súlade s § 329 ods. 1 veta druhá CSP, umožnil žalovanej vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
9. So zreteľom na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobcom, podaného spolu so žalobou o vypratanie rodinného domu, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok navrhovateľa neodkladného opatrenia (žalobcu) považuje k týmto za potrebné dodať:
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Z citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP plynie, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky uvedené v tomto ustanovení, a to potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) povinný osvedčiť.
16. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu a v návrhu pripojené listiny. Navrhovateľ preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
17. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (por. napr. Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008).
18. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobcom v priebehu sporu o žalobe, ktorou žalobca žiada uložiť žalovanej povinnosť vypratať rodinný dom žalobcu do troch dní s tvrdením, že žalovaná po skončení nájmu rodinného domu žalobcu, tento naďalej užíva bez právneho dôvodu a na majetku žalobcu spôsobuje škodu.
19. Nájom je možné definovať ako právny vzťah, na základe ktorého prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania predmet nájmu (§ 663 Občianskeho zákonníka). Špecifikáciu prevenčnej povinnosti nájomcu vo vzťahu k veci, ktorú užíva ako jej nájomca obsahuje § 670 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Za súčasť prevenčnej povinnosti je treba považovať aj povinnosť (a právo) nájomcu užívať vec dohodnutým spôsobom, primerane povahe a určeniu veci (§ 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka), o vec sa starať a opatrovať ju.
20. Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak (§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Skončenie nájmu v inú, ako dojednanú dobu je možné iba vtedy, ak to zákon umožňuje. Je tomu tak napr. v dôsledku porušenia práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu, ale aj vtedy, ak to vyplýva z iných kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo právnej úpravy obsiahnutej v osobitných predpisoch. V súlade s § 682 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci. Vrátenie veci spočíva vo faktickom odovzdaní predmetu nájmu prenajímateľovi, spravidla prostredníctvom tradície či už longa manu (odovzdaním kľúčov) alebo brevi manu (odovzdaním z ruky do ruky). Pod vrátením prenajatej veci je treba v prípade nehnuteľnosti rozumieť jej vypratanie. Ak pri vrátení (vyprataní) vec uvedenému stavu nezodpovedá, prichádza do úvahy náhrada škody (§ 683 Občianskeho zákonníka).
21. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia je možné vyvodiť, že splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie náležite primárne vyhodnocoval na základe návrhu žalobcu a z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Ten vo svojom návrhu je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
22. Náležite pritom súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred rozhodnutím o (ne)nariadení neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či je: a) osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobcom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranou, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, e) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a na nevyhnutný rozsah, f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
23. Z dôvodov preskúmavaného uznesenia jasne vyplýva, že súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože zákonné podmienky pre jeho nariadenie neboli splnené.
24. Odvolací súd ako správny vyhodnotil záver súdu prvej inštancie, že navrhované neodkladné opatrenie by v prípade vyhovenia nahrádzalo rozhodnutie vo veci samej. Ak by sa totiž žalovaná navrhovaným neodkladným opatrením mala riadiť, musela by danú nehnuteľnosť (rodinný dom) žalobcu opustiť, a to spolu so svojimi vecami. Je teda zrejmé, že navrhnuté neodkladné opatrenie by bolo možné splniť iba vyprataním nehnuteľnosti, na čo by žalobca musel vziať svoju žalobu na vypratanie späť, lebo ďalej by už nebola dôvodná.
25. V korelácii s vyššie uvedeným žalobca súdu neopodstatnene vytkol, že s napadnutým rozhodnutím nemôže súhlasiť, pokiaľ v tomto smere vo svojom odvolaní iba bez ďalšieho tvrdil, že zo strany žalovanej dochádza naďalej k rôznej neoprávnenej činnosti a už „samotný primátor mesta Rožňava pán A. I. sa zainteresoval vo veci tým, že ma ako vlastníka telefonicky vyzval, aby som dokázal nejakým spôsobom zabezpečiť, aby nedochádzalo k verejnému znečisťovaniu zo strany A. E., na čo už po niekoľkých sťažnostiach zo strany občanov ulice C., G. J. K. sa rozhodol aj on reagovať.“ Dodal, že „ostatné skutočnosti som spísal a nemám dôvod ani pripájať zavádzajúce fotky, pretože materiál robila aj Mestská polícia v Rožňave aj štátna polícia“. Tieto skutočnosti totiž samy o sebe nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného žalobcom v priebehu sporu o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na základe jeho žaloby, o ktorej súd prvej inštancie naďalej koná a rozhodne po vykonanom dokazovaní.
26. Žalobcovi nie je pritom upierané právo na súdnu ochranu, lebo doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho žalobe vo veci samej, ktorou sa (totožne) domáha voči žalovanej vypratania rodinného domu. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil takým spôsobom, že nemožno ani uzavrieť, že by postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na neodkladné opatrenie má tak v okolnostiach tejto veci zákonný podklad a bolo vydané v súlade s procesnými predpismi.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Pretože v tomto odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli a neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí, odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).