Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_7C-41-2014.pdf
PDF · 120.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/41/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci navrhovateľov: I/ Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, XXX XX K., II/ S. C., L.. XX.XX.XXXX, J. K. XXXX/X, XXX XX K., W. I. C., L.. XX.XX.XXXX, J. D. Č.. XXX, XXX XX K., W. W.. R. E., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX T. Č.. XXX, všetci zast. JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, Advokátska kancelária so sídlom Hrežďovič a Mulder, so sídlom Rudlovská č. 2, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi Mesto Detva, Ul. J. G. Tajovského 7, 962 12 Detva, IČO : 00 319 805, zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o ochranu vlastníckeho práva a iné, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti a to novovytvorená parcela č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 140 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX - diel 11, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 3025 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 34 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334- 95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX/X - diel 9, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX- čiastočný, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1498 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 141 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 1, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 435 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 2, zapísanej v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX
- ako trvalý trávny porast o výmere 328 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 3, zapísanej v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 317 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX/X - diel 4, zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 50 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 5, zapísanej v kat. nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX - čiastočný- ako trvalý trávny porast o výmere 1519 m2,od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 6, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávnatý porast o výmere319 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 7, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 336 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 8, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 358 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 4 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX/ X - diel 10, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, pre kat. úz. Detva, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1498 m2, nie sú miestnou, ani účelovou komunikáciou.
Odporca je p o v i n n ý zdržať sa akýchkoľvek zásahov do uvedených nehnuteľností a to nevykonávať na nich žiadnu stavebnú, ani dopravnú činnosť a nevykonávať na nich práce spočívajúce v letnej a zimnej údržbe.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom trovy konania, pozostávajúce o zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.753,94 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov č. ú. SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS : XXXXX, vedený vo E., a.s., pobočka Banská Bystrica, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 17.03.2014, doručeného súdu 20.03.2014 domáhali voči odporcovi určenia, že nehnuteľnosti a to novovytvorená parcela č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 140 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX - diel 11, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 3025 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 34 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334- 95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX/X - diel 9, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX- čiastočný, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1498 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 141 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 1, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 435 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 2, zapísanej v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX
- ako trvalý trávny porast o výmere 328 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 3, zapísanej v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 317 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX/X - diel 4, zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 50 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 5, zapísanej v kat. nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX - čiastočný- ako trvalý trávny porast o výmere 1519 m2,od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 6, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávnatý porast o výmere319 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 7, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 336 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 8, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 358 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 4 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX/ X - diel 10, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, pre kat. úz. Detva, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1498 m2, nie sú miestnou, ani účelovou komunikáciou. Ďalej sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa akýchkoľvek zásahov do uvedených nehnuteľností a to nevykonávať na nich žiadnu stavebnú, ani dopravnú činnosť a nevykonávať na nich práce spočívajúce v letnej a zimnej údržbe. Domáhali sa tiež náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovateľ v I/ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, katastrálne územie Detva, na LV č. XXXX, pod A/ ako parcela č. C KN XXXX- trvalé trávne porasty o výmere 3025, pričom ide o pozemky - lúky a pasienky trvalo porastené trávami, ktoré sú umiestnené mimo zastavaného územia obce. Ďalej je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných rovnako na LV č. XXXX ako parcely registra E a to parc.č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 435 m2, parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 328 m2, parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 317 m2, parcela č. E KN XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 50 m2, parcela č. E KN XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 245 m2, parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 319 m2, parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 336m2, parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 358 m2, parcela E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 302 m2 a parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 1745 m2, pod B/ r.č. na navrhovateľa v I/ rade Ľ. C. v celosti zapísané, pod C/ bez tiarch. Ďalej navrhovatelia
uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správa katastra Detva, katastrálne územie Detva na LV č. XXXX - čiastočný, pod A/ ako parc.č. C KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 1519 m2, pričom ide o pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce, pod B/ na navrhovateľov v I/, II/, III/ a IV/ rade zapísané s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-iny pre každého zvlášť, pod C/ bez tiarch. Ďalej sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Detva, kat. úz. Detva na LV č. XXXX - čiastočný pod A/ ako parcela č. C KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1498 m2, pod B/ v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v I/, II/, III/ a IV/ rade zapísané s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-tiny pre každého zvlášť, pod C/ bez tiarch.
Navrhovateľ v I/ rade - Ľ. C. nadobudol svoje nehnuteľnosti dedením rovnako, ako navrhovatelia v II/ až IV/ rade. Právni predchodcovia navrhovateľov, rodičia navrhovateľov v I/ až IV/ rade užívali predmetné nehnuteľnosti už od dávnej minulosti, pásli na nich hospodárske zvieratá, kosili tieto trvalé trávne porasty a tieto využívali na ďalšiu hospodársku činnosť, pričom navrhovatelia v I/ až IV/ rade tieto nehnuteľnosti užívajú rovnakým spôsobom. Ďalej uviedli, že vlastníctvo nehnuteľností a možnosť ich obhospodarovania je v súčasnosti rušené a obmedzované zo strany odporcu, a to tým, že mesto Detva začalo približne od roku 2006 zasahovať do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov. Zásahy spočívajú v tom, že odporca umožňuje využívať časť predmetných nehnuteľností ako príjazdovú cestu k rodinným domom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Detva, v časti Laštek; konkrétne ide o rodinné domy súp. č. XX, XX,XX, XX S. XX, ktoré sú s časti využívané na bývanie a sčasti na rekreačné účely. Predmetná cesta bola dlhoročne tzv. poľná, avšak odporca ju asi v roku 2006 spevnil štrkom a penetračným postrekom, pričom táto stavebná činnosť spôsobila jednak znehodnotenie nehnuteľností a tiež ich poškodenie stekajúcou vodou na pozemky navrhovateľov. Odporca tiež vybudoval na parcele č. C KN XXXX a parcele č. C KN XXXX/X betónový mostík, ktorý vytvára prekážku prirodzene odtekajúcej vode a odráža ju na parcelu č. C KN XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa v I/ rade. Cesta im tiež vytvorila prekážku na ich nehnuteľnosti a znemožňuje im prístup do záhrady, kde predtým navrhovatelia pestovali poľnohospodárske plodiny. Odporca vykonáva tiež na tzv. prístupovej ceste ďalšie činnosti, a to: úpravu cesty v zimných mesiacoch pluhovaním a posýpaním štrkom, ktorý voda zmýva na trvalý trávny porast na parcele č. C KN XXXX a znehodnocuje ju. V roku 2013 tiež odporca vykonal tzv. letnú údržbu, a to tým, že kosil okraj cesty a boli vtedy zničené ovocné stromy a pletivový plot, ktorý bol nosnou konštrukciou pre vinič, ríbezle a marhule. Po tejto ceste okrem osobných motorových vozidiel prechádzajú aj nákladné motorové vozidlá a mechanizmy odporcu, pričom táto cesta vôbec nespĺňa dopravno-technické parametre cesty, o čom svedčí aj znalecký posudok znalca z odboru stavebníctvo Ing. Ladislava Hladoveca č. 50/2010 zo dňa 24.10.2010. Táto cesta tiež prechádza popod strechu rodinného domu súp. č. XXX, ktorý patrí navrhovateľom a je v ich podielovom spoluvlastníctve a premávka na tejto ceste tento dom poškodzuje a znehodnocuje. Ďalej navrhovatelia uviedli, že sa viackrát pokúšali vyriešiť neoprávnené zasahovanie do ich majetkových práv rokovaním z odporcom, ale bezvýsledne. Cesta pritom nikdy nebola zahrnutá do územného plánu odporcu, nikdy na ňu nebolo vydané stavebné, ani kolaudačné rozhodnutie. Existenciu tejto cesty odporca odôvodňuje riešením miestnej prístupovej komunikácie pre obyvateľov osady Laštek, avšak do miestnej časti Laštek vedie iná miestna komunikácia, ktorá sa napája na štátnu cestu III. triedy, ktorú má v správe odporca. V roku 2008 sa tiež odporca v zápisnici z prejednania sťažnosti navrhovateľa v I/ rade zaviazal, že na tejto ceste, pokiaľ ju nemá v majetku ako príslušnú miestnu komunikáciu nebude vykonávať žiadne ďalšie úpravy. Navrhovatelia ďalej uviedli, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi a ktoré sú špecifikované v návrhu nikdy neboli vo vlastníctve mesta Detva a nikdy neboli zaradené do siete miestnych komunikácii, ani účelových komunikácií. Cesta v minulosti slúžila len ako prístup k rodinným domom v časti Detva - Laštek č. XX a XXX, ktoré v minulosti vlastnili právni predchodcovia navrhovateľov.
Odporca v podaní zo dňa 03.06.2014 uviedol, že poslanci mestského zastupiteľstva schválili v roku 2006 uznesenie č.600/06, kde prílohou tohto uznesenia bol sumár ciest za miestne časti Detvy, na ktorých mala byť realizovaná údržba a oprava a jednou z týchto ciest mala byť aj cesta do C. vedúca po pozemkoch žalobcov. Návrh na opravu cesty bol podaný vtedajším poslancom mestského zastupiteľstva W. Ľ. a bol spracovaný odborom výstavby a predložený W.. S.. I. Ľ. na rokovanie mestského zastupiteľstva. V čase prijatia uznesenia ešte žil právny predchodca navrhovateľov, ktorý spolu s ostatnými obyvateľmi v miestnej časti Laštek požiadali tohto poslanca o úpravu dovtedy prašnej cesty. Následne po prijatí uznesenia mestského zastupiteľstva bola technickými službami prašná cesta spevnená a bol na ňu nanesený penetračný postrek. Po smrti právneho predchodcu navrhovateľov nastali problémy súvisiace s prechodom a prejazdom cez predmetné pozemky, ktoré
slúžili ako jediná prístupová cesta k rodinným domom, chatám a pozemkom ostatných vlastníkov. Odporca ďalej uviedol, že od roku 2011 nevykonáva údržbu na predmetnej ceste, pričom ešte v roku 2013 došlo k nedorozumeniu zo strany technických služieb a bola na ceste vykonaná letná údržba spočívajúca v kosení prístupovej cesty. Ďalej odporca uviedol, že prístupová cesta, ktorú popisujú navrhovatelia v návrhu nie je zaradená do siete miestnych komunikácií, nebolo na jej výstavbu vydané stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie, a teda nemôže byť miestnou komunikáciou. O tom, že mesto Detva túto prístupovú cestu nepovažuje za miestnu komunikáciu svedčí aj pasport miestnych komunikácií mesta Detva, na ktorom sú zaznamenané a zakreslené všetky cesty, ktoré mesto Detva považuje za miestne, alebo iné druhy komunikácií v súlade s ich označením definovaným v cestnom zákone. Navrhovateľ v I/ rade na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu v plnom rozsahu trvá, pričom na predmetnom pozemku, ktorý slúži ako cesta chodia veľkou rýchlosťou autá, ako aj motorky, ktoré ohrozujú ich zdravie, ako aj možnosť užívania nehnuteľnosti, pričom mesto aj v súčasnosti vykonáva zimnú údržbu na predmetnej ceste. Navrhovateľka v IV/ rade na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu a potvrdila, že keď bola ešte dieťa, nebola tam žiadna cesta. Na pojednávaní dňa 10.06.2015 právna zástupkyňa odporcu uviedla, že medzi účastníkmi konania došlo pôvodne k dohode o urovnaní, ktorá mala byť schválená súdom formou súdneho zmieru, avšak bolo zistené, že uvedená cesta sa nachádza na mapách z roku 1934, 1956 a tak isto aj na leteckej meračskej snímke z roku 1949. Ďalej uviedla, že občania predmetnej mestskej časti nemajú iný prístup k nehnuteľnostiam a jediný prístup je prístupová cesta, ktorej sa predmet sporu týka.
Na pojednávaní dňa 02.11.2015 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že na predmetných pozemkoch je vychodená cesta, ktorú budoval ešte starý otec navrhovateľov, a to z toho dôvodu, aby sa mohol dostať k svojim nehnuteľnostiam za účelom ich obhospodarovania. Majitelia okolitých nehnuteľností si cez túto cestu však len skracovali trasu k svojim rodinným domom. Tiež z jednotlivých písomných podkladov, ktoré predložil odporca je zrejmé, že táto cesta sa nenachádza v archíve, keby teda nejaká prípadne účelová komunikácia tam bola, táto by sa v archívoch nachádzala. Ďalej uviedol, že k daným nehnuteľnostiam existuje aj iná trasa, ktorú môžu vlastníci predmetných nehnuteľností v mestskej časti Lažtek využívať. Na mape je táto trasa vedená ako miestna komunikácia.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľov sú zapísané ako parcely registra „E“, a teda v tomto prípade nie je záväzný druh pozemku. Preto nemožno jednoznačne tvrdiť, že sa jedná o trvalé trávnaté porasty, resp. ornú pôdu. Uviedla, že predmetná cesta nie je zapísaná v pasporte mesta, avšak mesto Detva má štatút ako mesto z roku 1991; predtým vykonávali funkcie miestne národné výbory, pričom do roku 1950 nemalo mesto ani štatút miestneho národného výboru. Nemožno teda s istotou tvrdiť, či bola vybudovaná táto cesta miestnym národným výborom ako účelová alebo ako miestna komunikácia. Navrhla vo veci vypočuť svedkov G. Š.A., C. T. S. I. Ľ., ktorí mali potvrdiť, či táto cesta a kým bola budovaná. Uviedla, že v archíve mesta Detva údaje o výstavbe predmetnej cesty neboli, táto cesta nebola ani v pasporte mesta. Keďže však cesta bola vybudovaná ešte pred rokom 1950 odporca má za to, že sa jedná o miestnu alebo účelovú komunikáciu. Uviedla, že druhá cesta k rodinným domom v danej lokalite je zapísaná v pozemno-knižnej vložke a je vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, teda nie je vo vlastníctve mesta Detva a táto nie je prejazdná, nie je dobre spevnený povrch.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres K., M. K., katastrálne územie K. súd zistil, že navrhovatelia v I/ až IV/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na parcele č. XXXX/X a o výmere 1498 m2
- zastavaná plochy a nádvoria, a to každý v podiele 1-ina. Ďalej sú tiež vlastníkmi nehnuteľností parc.č. XXXX o výmere 1519 m2 - trvalé trávne porasty, každý v podiele 1-ina.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres K., M. K., katastrálne územie K. súd zistil, že na navrhovateľ v I/ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností na parcele č.XXXX, XXXXX, pričom ide o parcely registra C, a tiež je výlučným vlastníkom nehnuteľností na parcele č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/ X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX- trvalé trávne porasty, pričom sa jedná o parcely registra E.
Zo znaleckého posudku Ing. Ladislava Hladoveca, znalca v odbore stavebníctvo zo dňa 24.10.2010 súd zistil, že v zmysle záveru tohto znaleckého posudku posudzovaná cesta je v havarijnom stave a nevyhovuje zo žiadneho hľadiska bezpečnej premávke po nej.
Z oznámenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2015 súd zistil, že ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je a ani v minulosti nebolo správcom predmetnej cesty, pričom uvedená cesta sa nachádza na mapách z roku 1934, z roku 1956 a tak isto aj na leteckej meračskej snímke z roku 1949.
Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, štátny archív v Banskej Bystrici - pobočka Zvolen zo dňa 20.08.2015 súd zistil, že dokumenty vzťahujúce sa na vybudovanie prístupovej komunikácie a s ňou súvisiace doklady sa v archíve nenachádzajú.
Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, štátny archív v Banskej Bystrici zo dňa 21.08.2015 súd zistil, že mapy katastrálneho územia Detva sa v ich archíve nenachádzajú.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.
Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Podľa § 16 cestného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/20150102>), ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.
Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/20150102>.
Podľa § 22 ods. 3 cestného zákona, účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Navrhovatelia sa teda svojím návrhom domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka, pričom svoj návrh na zdržanie sa zásahov do ich vlastníckeho práva odôvodnili tým, že odporca do ich vlastníckeho práva zasahuje tým, že na predmetných pozemkoch, ktoré navrhovatelia presne špecifikovali v podanom návrhu v zmysle vypracovaného geometrického plánu a ktoré odporca považuje za miestnu alebo účelovú komunikáciu, vykonáva letnú údržbu ich kosením a tiež zimnú údržbu prostredníctvom cestných mechanizmov, čo znehodnocuje pozemky vo vlastníctve navrhovateľov.
Zákon zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pomocou vlastníckych žalôb. Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje dve typické žaloby, a to žalobu negatórnu (žaloba proti rušeniu pri výkone vlastníckeho práva ) a žalobu reivindikačnú (žaloba na vydanie veci).
Zapieracia žaloba chráni vlastníka pred každým iným zásahom do jeho oprávnení, než je zadržiavanie veci. Na takúto žalobu je aktívne legitimovaný vlastník (podielový alebo bezpodielový spoluvlastník). Pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva iným spôsobom než zadržiavaním veci.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX S. Č.. XXXX pre katastrálne územie K., obec K., M. K., vedené Okresným úradom K., katastrálny odbor je zrejmé, čo ani odporca nijakým spôsobom neodporoval, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov na LV č. XXXX a navrhovatelia v I. až IV. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na LV č. XXXX. Výsluchom navrhovateľov ako aj z vyjadrení odporcu mal súd za preukázané, že odporca na predmetných pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov vykonáva letnú a zimnú údržbu, čím zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľov. Predmetnú tzv. poľnú cestu vo vlastníctve navrhovateľov odporca tiež v roku 2006 spevnil štrkom a penetračným postrekom a táto stavebná činnosť sa negatívne prejavila na predmetných nehnuteľnostiach. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd mal nepochybne preukázané, že odporca svojou činnosťou zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľov, návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do uvedených nehnuteľností a to nevykonávať na nich žiadnu stavebnú, ani dopravnú činnosť a nevykonávať na nich práce spočívajúce v letnej a zimnej údržbe. Súd ďalej určil, že nehnuteľnosti presne špecifikované vo výroku rozsudku nie sú miestnou ani účelovou komunikáciou. Zo samotného vyjadrenia odporcu je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré sú využívané ako cesta k rodinným domom v časti Lažtek nie sú zaradené do siete miestnych ani účelových komunikácií, nie sú v pasporte miestnych komunikácií mesta Detva, na ich výstavbu nebolo vydané stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Taktiež podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, štátny archív v Banskej Bystrici a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, štátny archív v Banskej Bystrici, pobočka Zvolen dokumenty vzťahujúce sa na vybudovanie prístupovej komunikácie a s ňou súvisiace doklady sa v archíve nenachádzajú. Z vyššie uvedených dôvodov súd tiež nevykonal dokazovania výsluchom svedkov G. Š., C. T. S. I. Ľ.A. navrhnutých odporcom, nakoľko skutočnosť, že predmetná cesta je využívaná zo strany majiteľov rodinných domov a chát v mestskej časti Lažtek ako prístupová cesta k ich rodinným domom nebola sporná. Rovnako tiež nebolo sporné, že predmetná, pôvodne tzv. prašná cesta bola až v roku 2006 spevnená a bol na ňu nanesený penetračný postrek a to z dôvodu žiadosti obyvateľov miestnej časti Lažtek. Samotné vykonanie takejto stavebnej činnosti, bez stavebného povolenia však neznamená, že túto cestu možno bez ďalšieho považovať za miestnu alebo účelovú komunikáciu.
Právna zástupkyňa odporcu v konaní tiež argumentovala tým, že obce majú v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov možnosť zriadiť vecné bremeno k ceste ako stavbe. Spomínaný zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (napr. aj zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov), pričom podľa § 4 zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. V zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že sa musí jednať o stavbu povolenú podľa príslušných platných právnych predpisov, aby mohlo obci vo vzťahu k takejto stavbe vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.853,44 Eur, pozostávajúce z 9 úkonov právnej služby, určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“), s tým, že odmena za 1 úkon právnej služby pre jedného klienta je vo výške 41,14 Eur podľa § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhlášky ( za jeden úkon právnej služby 61,87 Eur + 20% DPH + režijný paušál 8,04 Eur = 82,28 Eur : 50% = 41,14 Eur) - 1) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.03.2014 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
2) podanie návrhu vo veci samej (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. c) vyhlášky), 3) porada s klientmi dňa 12.06.2014, 4) účasť na pojednávaní dňa 23.06.2014 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. d), 5), rokovanie s protistranou dňa 09.09.2014 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. f) vyhlášky), 6) vypracovanie dohody o urovnaní dňa 22.09.2014 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. h) vyhlášky), 7) rokovanie s protistranou dňa 05.05.2015 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. f) vyhlášky). 8) účasť na pojednávaní dňa 10.06.2015 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. d) vyhlášky), 9) účasť na pojednávaní dňa 2.11.2015 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. d) vyhlášky). Právny zástupca teda vykonal v uvedenej právnej veci 9 úkonov právnej pomoci 9 x 41,14 Eur = 370,27 Eur x 4 = 1.481,-Eur, nakoľko právny zástupca zastupoval v konaní štyroch navrhovateľov. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľov náhradu za stratu času pri ceste na pojednávanie dňa 23.06.2014, dňa 10.06.2015, dňa 02.11.2015 v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky (cesta BB - Zvolen a späť - 6 polhodín), každá polhodina vo výške 1/60 výpočtového základu, t.j. 13,40 Eur x 6 = 80,40 Eur a náhradu za stratu času pri ceste BB - Detva a späť dňa 09.09.2014 a 05.05.2015 - 8 polhodín v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky, každá polhodina vo výške 1/60 výpočtového základu, t.j. 13,40 Eur x 8 = 107,20 Eur. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľov náhradu cestovných výdavkov v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky motorovým vozidlom (pri spotrebe 6,7 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,169 Eur/l a náhrada za použitie motorového vozidla) - 3 pojednávania x 135 km = 135 km x 0,183 Eur/km podľa opatrenie MPSVaR č. 632/2008 Z.z. = 35,23 Eur a 2 cesty BB - Detva a späť (09.09.2014 a 05.05.2015) pri spotrebe 6,7 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,169 Eur/ l, vzdialenosti 192 km a náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 Eur/km) = 50,11 Eur. Celková suma náhrady trov právneho zastúpenia je vo výške 1.753,94 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).