Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5T-110-2015.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/110/2015
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obvineného P.. B. A., R.. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, v Nitre dňa 03.11.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 3 Pv 584/12 zo dňa 07.10.2015
odmieta a vracia vec prokurátorovi,
pretože zistil závažné procesné chyby, a to porušenie práva na obhajobu.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal dňa 07.10.2015 pod sp. zn. 3 Pv 584/012 obžalobu na obvineného P.. B. A., R.. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že:
dňa 19.5.2012 v čase okolo 10.40 hod. viedol v Nitre po Štúrovej ulici v smere do centra mesta osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, N.: G.- XXX Y., pričom na križovatke Štúrovej ulice s ulicami Piaristická a Damborského, pri odbočovaní vľavo na Piaristickú ulicu v rozpore s ustanovením § 16 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov nedal prednosť oprotiidúcemu motocyklu zn. Honda CBR 1100 RR, N.: G. XXX Q., ktorý viedol O. K.J., v dôsledku čoho motocykel narazil do pravých zadných dverí osobného motorového vozidla zn. Renault Clio, v dôsledku čoho O. K. utrpel polytraumu, krvácanie pod pavúčnicou mozgu v oblasti mozgového obalu šiatra mozgu vpravo, opuch mozgu, pomliaždenie oboch pľúc a minimálny voľný vzduch v pravej pohrudnicovej dutine, rozostup lonovej spony, zlomeninu horného ramena a dolného ramena a tela lonovej kosti vpravo, trieštivú zlomeninu dolného ramena lonovej kosti a posunom o celú šírku dolného ramena lonovej kosti a lonovej časti jamky bedrového kĺbu, úrazové zmeny skĺbenia medzi krížovou kosťou a bedrovou kosťou vpravo, reznú ranu rohovky pravého oka s výhrezom dúhovky a reznú ranu rohovky ľavého oka, poranenie pravého ramenného nervového pletenca s ochrnutím pravej hornej končatiny, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov, zlomeninu pravej lopatky bez posunu kostných úlomkov, devastačné poranenia v oblasti hrádze s poranením zvieračov konečníka a svalov panvového dna, tržnozhmoždenú ranu v oblasti pravej strany krku, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov trieštivú vnútrokĺbovú zlomeninu dolnej časti ľavej vretennej kosti s posunom kostných úlomkov, zlomeninu priečneho výbežku siedmeho krčného stavca s dobou liečenia s práceneschopnosti v trvaní 6 mesiacov a B. V. utrpel zlomeninu šiesteho až deviateho rebra vpravo, pomliaždenie pravých pľúc s minimálnym množstvom tekutiny v pravej pohrudnicovej dutine, otras mozgu, tržnozhmoždenú ranu v oblasti pravého ramena, zlomeninu tretej a štvrtej záprstnej kosti pravej ruky s posunom kostných úlomkov, vykĺbenie hlavice pravej ramennej kosti pomliaždenie pečene s dobou liečenia s práceneschopnosti v trvaní 4 až 6 týždňov.
Na základe podanej obžaloby súd zistil, že obvinený je stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý mu je možné uložiť trest odňatia slobody od 6 (šesť) mesiacov do 2 (dvoch) rokov. Na základe tohto zistenia samosudkyňa preskúmala obžalobu v zmysle ustanovenia § 241 odsek 1 Trestného poriadku a po preštudovaní celého vyšetrovacieho spisu a predmetnej obžaloby zistila, že prichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku.
Podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku obžalobu podanú pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
Súd si je vedomý toho, že v Trestnom poriadku účinnom od 01.01.2006, zúžil zákonodarca možnosti súdu na vrátenie veci prokurátorovi po podaní obžaloby, avšak podľa názoru súdu zákonodarca aj naďalej vyžaduje, aby v prípravnom konaní boli zachované aspoň minimálne procesné pravidlá, čo vyjadril ustanovením § 241 odsek 1 písmeno h) Trestného poriadku. Za závažné procesné chyby je potrebné považovať najmä také procesné chyby a nedostatky prípravného konania, ktoré znemožňujú riadny výkon obhajoby obvineného v prípravnom konaní a spôsobujú procesnú nepoužiteľnosť zásadných dôkazov, v danom prípade listinných, v konaní pred súdom.
Po preštudovaní obžaloby a vyšetrovacieho spisu súd zistil, že počas prípravného konania, konkrétne pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu v zmysle § 208 odsek 1 Trestného poriadku, došlo k závažným procesným chybám, v dôsledku ktorých boli porušené procesné práva obvineného.
Zo spisového prehľadu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre, vedeného pod ČVS:ORP-223/DI-NR-2012 vyplynulo, že vyšetrovací spis sa skladá z piatich zväzkov, pričom vo zväzku II. chýba časť spisu nazvaná „ostatný spisový materiál - len koncept ODI“ (č.l. 193 až 206) a vo zväzku IV. chýba časť spisu nazvaná „ostatný spisový materiál - len koncept ODI“ (č.l. 290 až 312). Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 30.9.2015 ďalej vyplynulo, že obvinený spolu so svojím splnomocneným obhajcom B.. T. C. sa zúčastnili záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu a preštudovali vyšetrovací spis - č.l. 01 - 375. Vzhľadom na skutočnosť, že v spisovom prehľade vyšetrovacieho spisu bol zapísaný aj spisový materiál - v celkovom počte 55 strán, ktorý vo vyšetrovacom spise absentoval, súd mal dôvodnú pochybnosť o tom, či chýbajúci materiál bol obvinenému a jeho obhajcovi pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu predložený.
Záverečné preštudovanie spisu sa vykonáva počas prípravného konania iba raz. Slúži najmä cieľu preveriť procesný postup policajta počas prípravného konania a taktiež na to, aby bola naplnená zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, ktorá je zakotvená v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Pri záverečnom preštudovaní spisu musí byť obvinenému a jeho obhajcovi predložený celý spis, ktorý má očíslované listy strán a zároveň musí byť zviazaný tak, aby sa v ňom nedali vykonávať zmeny, napr. pridanie listov alebo ich odobratie. Je nemysliteľné, aby v spise chýbali listiny, hoc označené len ako „koncept ODI“, keď ani súd nevie posúdiť, čo je obsahom týchto listín.
Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Záverečné preštudovanie spisu tvorí významnú zložku kontradiktórnosti v prípravnom konaní a predstavuje elementárne právo obvineného oboznámiť sa so všetkými doposiaľ zadováženými dôkazmi. Orgány činné v trestnom konaní musia brať do úvahy aj povinnosť obhajcu poskytovať obvinenému právnu pomoc, pretože inak Ústavou SR i zákonom garantované právo obvineného na obhajobu, zahŕňajúce v sebe právo radiť sa a obhajovať sa prostredníctvom obhajcu, by v takej dôležitej fáze, ako je skončenie vyšetrovania nemalo reálny obsah a zmysel.
Právo na obhajobu realizované osobne alebo prostredníctvom obhajcu je bližšie špecifikované v mnohých ustanoveniach Trestného poriadku a vzťahuje sa na celé trestné konanie a orgány činné v trestnom konaní majú zákonnú povinnosť umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv už v prípravnom konaní. Materiálnym obsahom práva obvineného na obhajobu a jeho účasťou je aj právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu, ktorým môže byť len advokát (§ 36 odsek 1 Trestného poriadku).
Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na strane druhej. Zmyslom tohto práva je zaručiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.
Vykonanie záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu bez predloženia významnej časti vyšetrovacieho materiálu vyvoláva podozrenie, že obvinený a jeho obhajca neboli oboznámení so všetkými dôkazmi, ktoré boli zadovážené do vyšetrovacieho spisu a ide o vadu konania, ktorá po podaní obžaloby odôvodňuje vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie podľa ustanovenia § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku.
Súd preto dospel k záveru, že v prípravnom konaní došlo k zásadnému porušeniu práv obhajoby, pretože uvedené procesné nedostatky považoval za podstatné, vzhľadom na to, že základné zásady trestného konania sú nosné právne idey celého trestného procesu a na ich rešpektovaní je nutné bezvýhradne trvať. Procesnou chybou sa rozumie nedodržanie formálnych náležitostí postupu úkonov vo fáze trestného konania, ktorá len vytvára predpoklady pre prejednanie trestnej veci pred súdom, t.j. v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 odsek 1 Trestného poriadku (práva obvineného) a § 44 odsek 2 Trestného poriadku (práva obhajcu).
Nakoľko bolo zistené závažné pochybenie pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu, bude potrebné opätovne vykonať tento úkon v súlade so zákonnými ustanoveniami a ustálenou právnou praxou. Preto v ďalšom priebehu trestného konania bude povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní doplniť spisový materiál o chýbajúce časti a predložiť takto doplnený vyšetrovací spis na záverečné preštudovanie obvinenému a jeho obhajcovi.
V tomto smere možno poukázať aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 21/2000 a I. ÚS 74/2001), ktorá primerane dopadá aj na posudzovaný prípad. Ústavný súd SR v predmetných rozhodnutiach zaujal právny názor, že trestné konanie predstavuje od svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd, a preto rozhodovanie vo veci samej má byť založené na dôkazoch vykonaných len zákonným spôsobom.
Až dôsledným a zákonným oboznámením obvineného a jeho obhajcu s výsledkami vyšetrovania bude možné napraviť procesné chyby spočívajúce v porušení základných zásad trestného konania a vyhodnotiť, či postavenie obvineného pred súd je aj skutočne dôvodné.
Po vyhodnotení predloženého dôkazného materiálu z prípravného konania a podanej obžaloby súd musel konštatovať, že vyššie opísaná procesná vada prípravného konania bola dôvodom na vrátenie veci prokurátorovi podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku, pretože jej vecný a procesný dopad na obvineného P.. B. A., R.. bol tak závažný, že by ju súd v konaní pred súdom nemohol napraviť z vyššie konštatovaných dôvodov.
Po vyhodnotení zozbieraného dôkazného materiálu z prípravného konania a podanej obžaloby súd musel tiež konštatovať, že výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Dostatočne odôvodnené postavenie obvineného pred súd podľa § 234 odsek 1 trestného poriadku spočíva v tom, že z opatrených dôkazov možno vyvodiť spoľahlivý záver, že sa skutok stal, je potrebné ho posudzovať ako trestný čin, a že ho spáchal trestne zodpovedný páchateľ, ktorým je obvinený. Prokurátor by pritom nemal postupovať tak, že by v prípravnom konaní nevykonal alebo zmenil výpovedný obsah dôkazov významných pre zistenie rozhodných skutočností z hľadiska zákonných
znakov skutkovej podstaty trestného činu a najmä osoby páchateľa, a preto by mal opätovne zvážiť, či doposiaľ vykonané dokazovanie odôvodňuje opodstatnenosť vznesenia obvinenia voči P.. B. A., R.. a jeho následné postavenie pred súd.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor aj obvinení podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.