Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Ek/417/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO:50 361 368, proti povinnému: G.O. Y., P.: XX.X.XXXX, X. XXX, XXX XX X., o vymoženie 11 829,12 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Píry, so sídlom exekútorského úradu Obežná 8563/2 01001 Žilina, IČO: 42 219 957, pod číslom XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.03.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 11 829,12 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX zo dňa 22.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.07.2018 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 20.03.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Martin Píry, so sídlom exekútorského úradu Obežná 8563/2 01001 Žilina, IČO: 42 219 957 (ďalej aj ako „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor dňa 20.05.2022 postúpil súdu Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn.: XD XXX/ XXXX zo dňa 17.02.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2022 (ďalej tiež ako „uznesenie o dedičstve“). V zmysle uvedeného uznesenia a s poukazom na ust. , sa jediným dedičom po poručiteľovi (povinnom) stal: G. Y., Z.. Y., P.. XX.XX.XXXX, Z..Č.. XXXXXX/XXXX, X. Y. X. XXX. Poverený súdny exekútor vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. Exekučného poriadku požiadal o vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 24.05.2022 vydal dodatok k povereniu na vymoženie pohľadávky oprávneného voči dedičovi (novému povinnému) poručiteľa (pôvodného povinného) - G. Y.U., P.: XX.X.XXXX, X. XXX, XXX XX X..

4. Súdny exekútor dňa 12.08.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z doručenky obsiahnutej v spisovom materiály vyplýva, že upovedomenie o pokračovaní v exekúcie bolo povinnému doručené dňa 11.07.2022, pričom návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený už dňa 18.07.2022. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. d), t.j. z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený na začiatok vyčerpávajúcim spôsobom opísal priebeh vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie na základe osvedčenia o dedičstve s poukazom na príslušné ustanovenia exekučného poriadku. Následne poukázal na príslušné ustanovenia upravujúce možnosť povinného (dediča) podať návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote po doručení upovedomenia o pokračovaní v exekúcii. Záverom uviedol cit.: „Na základe vyššie uvedeného máme za to, že dôjde k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l mods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný v konaní o návrhu na zastavenie unesie dôkazné bremeno na preukázanie právnych skutočností, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie.“

7. V súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor nevyjadril.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.

9. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vymáhanie nároku na peňažné plnenie, exekútor po tom, čo mu bol doručený dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, vydá upovedomenie o pokračovaní exekúcie, v ktorom okrem všeobecných náležitostí, ktoré sa uvádzajú v upovedomení o začatí exekúcie, uvedie aj výšku zodpovednosti jednotlivých dedičov (povinných) za vymáhaný nárok. Upovedomenie o pokračovaní exekúcie doručí účastníkom konania.

10. Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, proti upovedomeniu o pokračovaní exekúcie môže každý z dedičov (povinných) podať návrh na zastavenie exekúcie rovnako, ako by išlo o upovedomenie o začatí exekúcie.

11. Podľa § 38 ods. 4 Exekučného poriadku, do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu o takom návrhu exekútor nemôže vykonávať úkony smerujúce k zabezpečeniu iného majetku dedičov (povinných) ako majetku, ktorý nadobudli ako dedičstvo.

12. Podľa § 61k odsek 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

15. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

16. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

17. Podľa (ďalej len ako „“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

18. Podľa , dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.

19. Podľa , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

20. Podľa , ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

21. Podľa , ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

22. Podľa , ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.

23. Smrť povinného počas exekučného konania je jedným zo spôsobov ako dochádza k zmene osoby na strane povinného. Súd v takom prípade obligatórne pokračuje s definovaným subjektom po zomrelom poručiteľovi. Dedením totiž dochádza k výmene povinného subjektu majetkovoprávnych vzťahov. Príčinou tejto výmeny jedného subjektu za iný je smrť nositeľa majetkových práv a im zodpovedajúcich povinností. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie. Táto zásada znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho predchodcu v celej ich šírke a vo všetkých ich zložkách, pričom nezáleží na tom, či si je dedič vedomý existencie všetkých majetkových práv a povinností, ktoré predstavujú predmet dedičstva. Univerzalita prechodu majetku dedením spočíva v majetkovoprávnom nástupníctve a jeho neoddeliteľným spojením so zodpovednosťou za známe aj neznáme dlhy, ktoré zaťažujú dedičstvo. Spojenie prechodu aktív s prechodom pasív /dlhov, povinností či záväzkov na právneho nástupcu poručiteľa vyplýva z povahy univerzálnej sukcesie. Dedič bez ohľadu na druh majetku, ktorý mu z dedičstva pripadá, vstupuje do každej z povinností poručiteľa, pokiaľ smrťou poručiteľa nezanikajú. Nie je rozhodujúce, či sú tieto povinnosti a ich rozsah v čase nadobudnutia známe, alebo vyjdú najavo neskôr.

24. Dedič ako „univerzálny sukcesor“ zodpovedá za dlhy poručiteľa až do výšky ceny nadobudnutého dedičstva ( ). Inak povedaná, dedič je povinný uspokojiť veriteľov po poručiteľovi až do momentu, pokiaľ nie je cena ním nadobudnutého dedičstva vyčerpaná ( ). Zodpovednosť dediča je teda už zákonom obmedzená tak, aby nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko. Na druhej strane dedič nezodpovedá za poručiteľove záväzky len dedičstvom, resp. jeho podielom in natura alebo len vecou, ktorú zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom do výšky ceny dedičstva, ktoré nadobudol. Na veriteľa, rovnako ako dlžníka (dediča) sa tak kladie určitá miera obozretnosti, pričom ak veriteľ nie je zodpovedný, uspokojenie jeho pohľadávky môže byť zmarené. Dedič je tak chránený napríklad v situácii, kedy sa po skončení dedičského konania prihlási (dovtedy) neznámy veriteľ, o ktorom dedič nemal vedomosť. Tento „nový“ veriteľ totiž nemôže a nebude uspokojený v miere prevyšujúcej hodnotu dedičstva, ktorú dedič nadobudol dedení. Dedičovi je taktiež zachovaná možnosť dedičstvo odmietnuť a vyhnúť sa tak nepriaznivým právnym dôsledkom súvisiacich s vymáhaním pohľadávok (domnelých) veriteľov ( a nasl. ).

25. Pod pojmom dedič použitým v ustanovení nemožno rozumieť každého, ale len toho, komu skutočne pripadlo dedičstvo. V prejednávanom prípade je nesporné, kto je skutočným právnym nástupcom poručiteľa ohľadne jeho celého majetku. Pre určenie dediča zodpovedajúceho za dlhy poručiteľa je rozhodujúce právoplatné osvedčenie o dedičstve vydané notárom ako súdnym komisárom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktorý z potenciálnych dedičov sa stal skutočným právnym nástupcom poručiteľa ohľadne jeho celého majetku (aktív aj pasív). Uznesenie o dedičstve (alebo tiež osvedčenie o dedičstve) je tak záväzné čo do stanovenia okruhu dedičov. Stanovenie všeobecnej hodnoty dedičstva, čistej hodnoty dedičstva a hodnoty dlhov poručiteľa má tak význam len čo do možnosti dediča uskutočniť kvalifikované rozhodnutie o prijatí dedičstva či jeho odmietnutí. Rozhodnutím o dedičstve sa pohľadávka veriteľa nerozdeľuje či nerozširuje okruch dlžníkov. Rovnako tak tomu je aj v časti schválenia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dlžníkom z pôvodného záväzkového vzťahu tak naďalej zostáva jeden a tej istý subjekt, poručiteľ, na ktorého miesto však nastupuje dedič či dediča v rozsahu v akom nadobudli dedičstvo. Uvedené pritom možno vyvodiť aj zo samotného znenia ustanovenia , kedy sa dedičstvo nadobúda už smrťou poručiteľa. Uznesenie súdneho komisára o dedičstve je tak „len“ osvedčením okruhu dedičov, stanovenie jeho rozsahu. Výkladom a contrario by sme totiž dospeli k absurdným záverom, kedy veriteľ, ktorý si svoju pohľadávku do konania o dedičstve neprihlásil, t.z. veriteľ, o ktorom dedič po poručiteľovi nemal vedomosť, mohol a mal lepšie postavenie k možnosti vymoženia svojej pohľadávky ako ten, o ktorom dedič reálne vedel. Totiž ak by sme vychádzali striktne z rozhodnutia o dedičstve, veriteľ by mohol z majetku po poručiteľovi uspokojiť len polovicu svojej pohľadávky.

26. Súd zároveň dáva poverenému súdnemu exekútorovi do pozornosti nasledovné. Poverenie na vykonanie exekúcie je osobitný právno-aplikačný akt (niekedy označovaný aj ako „licencia“ na vykonanie exekúcie) adresovaný súdnemu exekútorovi, ktorý nemá priame právne účinky voči osobe povinného a nie je rozhodnutím vo veci samej. V situácii, keď pôvodný povinný zomrie a jeho právnym nástupcom sa stane dedič/dedičia, pričom súd v súlade s § 38 a nasl. Exekučného poriadku vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, v ktorom dôjde k zmene osoby povinnej, od ktorej sa bude pohľadávka oprávneného vymáhať, zostáva predmet exekúcie nezmenený čo do jeho obsahu a rozsahu. Inak povedané, predmetom exekúcie zostáva stále rovnaká pohľadávka (v tomto prípade peňažné plnenie) a rovnakom rozsahu (v tomto prípade stále suma uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie, či v pôvodnom poverení na vykonanie exekúcie).Poverený súdny exekútor je však pri jej vymožení od dediča poručiteľa obmedzený zákonnými ustanoveniami všeobecného právneho predpisu upravujúceho dedičskú sukcesiu - . Totiž tak, ako súd už na tomto mieste poukázal, dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva do momentu, kým sa hodnota dedičstva nevyčerpá. Súdny exekútor je v súlade s uvedeným pri vymožení pohľadávky od dediča poručiteľa limitovaný.

27. Novelizáciou exekučného poriadku zavedenou v roku 2017 sa do exekučného poriadku, exekučného konania a exekúcie samotnej zaviedla (o.i.) zásada legálneho poriadku. V súlade s ňou bolo celkom jasne a presne exekučné konanie skoncentrované do konania pred súdom a konania pred súdnym exekútorom. Rovnako tak boli stanovené právomoci súdu na jednej strane a právomoci súdneho exekútora na strane druhej. V súlade s § 38 ods. 2 Exekučného poriadku po tom, čo bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, vydá upovedomenie o pokračovaní exekúcie, v ktorom okrem všeobecných náležitostí, ktoré sa uvádzajú v upovedomení o začatí exekúcie, uvedie aj výšku zodpovednosti jednotlivých dedičov (povinných) za vymáhaný nárok. Je tak výlučne na zodpovednosti súdneho exekútora, aby pohľadávku oprávneného vymohol a vymohol v správnej výške pri rešpektovaní príslušných zákonných ustanovení o dedení dlhov po poručiteľovi. Práve z uvedeného dôvodu je tak súdu celkom nepochopiteľné, prečo súdny exekútor do upovedomenia o pokračovaní v exekúcii v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uviedol, že („nový“) povinný zodpovedá za celú pohľadávku oprávneného.

28. Bez ohľadu na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosti súdom poukázané vyššie má ten za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, a to ani len v časti, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Súd preto

návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.