Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/55/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti obžalovanému V. K., nar. XX.XX.XXXX v D., okres D., trvale bytom K. W., S. XXX/XXX, okres W. a spol., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného V. K. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. novembra 2021 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2022 v Trenčíne, jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa s a odvolanie obžalovaného V. K. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. zo dňa 24. novembra 2021 (ďalej len „súd prvého stupňa“), boli obžalovaní Q. A. a V. K. uznaní vinnými zo spáchania trestného činu prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona (účinného v čase spáchania trestného činu) na tom skutkovom základe, že

v čase od 04.00 hodiny do 05.00 hodiny dňa 05.09.2014 v katastri Obce M. A., okres Prievidza, s úmyslom odcudziť traktor, po predchádzajúcej dohode spoločne prišli na osobnom motorovom vozidle značky ŠKODA Octavia evidenčné číslo IL-XXX BG, ktoré riadil obžalovaný Q. A., pred chatu číslo XXXX v B. doline, kde sa nachádzal odstavený traktor značky ZETOR 6045 červenej farby evidenčné číslo karosérie 10197, rok výroby 1983, bez evidenčného čísla s navijákom a radlicou, ktorý nezisteným spôsobom naštartoval obžalovaný V. K., pričom obžalovaný Q. A. dával pozor a následne ho sprevádzal za traktorom až pri Obec Fačkov a obžalovaný V. K. vykonal s traktorom jazdu do Obce K. W., kde traktor schoval, rozobral na jednotlivé časti, z ktorých bola veľká časť nájdená dňa 19. septembra 2014 pri domovej prehliadke, čím spôsobili poškodenému R. V. škodu odcudzením vo výške -8.341,- Eur.

U obžalovaného Q. A. súd prvého stupňa podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na jeho odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. zo dňa 29. septembra 2014, ktorý prevzal dňa 17. októbra 2014 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. októbra 2014, kde bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný V. K. bol podľa § 212 odsek 3, § 38 odsek 4, § 37 písm. m) Tr. zákona (účinného v čase spáchania trestného činu) odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a), § 51 odsek 2 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v určenej skúšobnej dobe podľa § 51 odsek 1 Tr. zákona. Podľa § 51 odsek 4 písm. g) Tr. zákona (účinného v čase spáchania trestného činu) mu súd prvého stupňa uložil povinnosť spočívajúcu

v príkaze počas plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody súd prvého stupňa rozhodol výrokom podľa tak, že poškodeného R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R. č. XX, okres Prievidza s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Obžalovaný Q. A. (ďalej len „odsúdený“) a ani prokurátor v jeho neprospech odvolanie nepodal, a preto vo vzťahu k jeho osobe citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 10. decembra 2021.

Proti výroku o vine a treste uvedeného rozsudku však podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný V. K. (ďalej len „obžalovaný“), ktoré odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu. Namietal vierohodnosť výpovede spoluobžalovaného Q. A., ktorý hol len účelovo obvinil, zrejme v úmysle kryť iných páchateľov tohto trestného činu, pretože obžalovaný Q. A. sa už v minulosti dopustil krivého obvinenia, čo bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedka F. A., ktorého Q. A. účelovo krivo obvinil zo spoluúčasti na inom trestnom čine, čo bolo neskôr vyvrátené. Obžalovaný Q. A. je osobou, ktorá nemá problém obviniť inú osobu zo spáchania trestného činu, a teda jeho výpoveď je nepravdivá, nevierohodná a zrejme len účelová. Táto skutočnosť vyplýva aj z ďalších vykonaných dôkazov, najmä zo svedeckej výpovede svedka Q. K., ktorý hodnoverne potvrdil, že pred samotnou krádežou bolo miesto činu monitorované minimálne jeden týždeň pred krádežou viacerými osobami, ktoré sa v blízkosti chaty, pri ktorej bol zaparkovaný traktor pohybovali na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia striebornej farby EČ: J ktoré ako sa ukázalo a potvrdilo patrilo svedkovi P. A. a osoby, ktoré priestor monitorovali boli Rómovia, pričom tento svedok jednoznačne opoznal aj spoluobžalovaného Q. A.. Zo svedeckej výpovede tohto svedka jednoznačne vyplynulo, že sa na monitorovaní miesta činu vôbec nepodieľal a teda nemohol byť organizátorom krádeže ako ho označil obžalovaný Q. A.. Zo svedeckej výpovede svedka V. W., ktorý jednoznačne uviedol, že v deň krádeže traktora osobne stretol odcudzený traktor, ako aj za ním idúce osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia a potvrdil, že v osobnom motorovom vozidle sedeli minimálne dve osoby a boli to Rómovia zo Zliechova. Tento svedok jednoznačne vyvrátil tvrdenie obžalovaného Q. A., že v osobnom motorovom vozidle, ktorým robil doprovod za odcudzeným traktorom sedel sám. V rámci vykonaného dokazovania sa preukázalo, že časti z rozobraného traktora sa našli u neho v hospodárskej budove patriacej k rodinnému domu v K. W., kde býva. Ako sa tieto časti traktora dostali do jeho dispozície nebolo v rámci vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané a voči nemu nebol zabezpečený žiadny dôkaz o tom, že by sám s odcudzeným traktorom prišiel do svojho dvora, tento sám rozobral, prípadne aj speňažil časť dielov z traktora, ktoré sa nenašli. Jeho tvrdenie z prípravného konania, že časti z rozobraného traktora kúpil od svedka P. A. čiastočne potvrdil svedok M. S., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v lete 2014 bol svedkom toho, ako mu nejakí ľudia doviezli časti z traktora na nákladnom aute, ktoré skladali na dvore. Nevierohodnosť výpovede spoluobžalovaného Q. A. vyplýva aj z ďalších skutočností, ktoré boli v rámci vykonaného dokazovania preukázané a to, že Q. A. od samotného začiatku uvádzal, že ku krádeži bol v podstate donútený z jeho strany, mal sa mu vyhrážať formou SMS správ a telefonátov, že ublíži jemu, prípadne jeho rodine, ak mu s krádežou traktora nepomôže. Q. A. bol však už niekoľko dní po krádeži dňa 17.09.2014 v tejto veci vypočúvaný ako svedok, pričom ku skutku sa hneď aj priznal, avšak uviedol, že všetky výhražné SMS správy, ako aj telefonické kontakty od neho vymazal, čo pokladá za nelogické a nepravdepodobné, pretože je potrebné sa zamyslieť nad tým, prečo by to robil, keď mal v ruke hodnoverný dôkaz proti nemu, ktorý mohol proti nemu použiť na svoju obranu pred samotnou krádežou, prípadne po krádeži, za účelom preukázania svojich tvrdení. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a v zmysle ustanovenia sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, že ho podľa spod obžaloby oslobodí.

Písomné vyjadrenie k odôvodnenému odvolaniu obžalovaného zo strany procesných protistrán do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu podané nebolo.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného V. K., za splnenia všetkých procesných podmienok (podľa ) v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného R. V., prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedla, že napadnutý rozsudok okresného

súdu považuje za zákonný a správny vo všetkých výrokoch, a preto navrhla, aby bolo odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuté.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu poukázal na písomné odôvodnenie ich odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tam spôsobom uvedeným.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách , pričom zistil, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo síce podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, však dôvodné nie je.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo súladne s a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto vykonané dôkazy zadovážil a dospel k logicky správnym a odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením aj podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil.

Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne popísal dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, správne vyhodnotil aj konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky žalovaného trestného činu prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona (účinného v čase spáchania trestného činu).

Súd prvého stupňa postupoval procesne správne a preto vzhľadom na ním vykonané dôkazy, najmä výpovede spoluobžalovaného (t. č. už odsúdeného) Q. A. (opísal priebeh žalovaného skutku), poškodeného R. V. (bez akýchkoľvek pochybností spoznal veci z odcudzeného traktora, ktoré boli nájdené u obžalovaného V. K. pri správne a zákonne vykonanej prehliadke iných priestorov a pozemkov), svedka Q. K. (všimol si opakovane cca tri týždne pred krádežou pohyb strieborného osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, Z.: J pri mieste spáchania žalovaného skutku), svedka V. W. (bezprostredne po čine stretol neosvetlený traktor, za ktorým stálo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia striebornej farby), svedka P. A. (potvrdil, že požičal obžalovanému svoje osobné motorové vozidlo, ktoré mu neskôr vrátil odsúdený), v kontexte výpovedí svedkyne Q. B., predtým X., svedkyne V. E. i ďalších vykonaných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní (zápisnice o správne i zákonne vykonanej rekognícii, zápisnice o správne a tiež i zákonne vykonanej prehliadke iných priestorov a pozemkov s príslušnou fotodokumentáciou, odborného vyjadrenia č. 741/2014 vo vzťahu k hodnote odcudzeného traktora), odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o priebehu obžalovaným spochybneného skutkového deja premietnutého do skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Zo správne vykonaného dokazovania zo strany súdu prvého stupňa, ktoré sa premietlo do skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku preto nepochybne vyplynulo, že obžalovaný a odsúdený spoločným konaním spred chaty číslo XXXX v B. doline si prisvojili cudziu vec (traktor) tým, že sa jej zmocnili, čím spôsobili poškodenému R. V. (titulom hodnoty tohto traktora) škodu v sume -8.341,- Eur. Odvolacie námietky obžalovaného V. K. vo vzťahu k výroku o jeho vine spočívajúce v tom, že on sa na spáchaní žalovaného skutku nijako nepodieľal, i jeho deklarované alibi v inkriminovanom čase a ktoré predstavujú už ním prezentovanú obhajobu pred súdom prvého stupňa i krajský súd považoval za účelovú a zjavne, vzhľadom na existujúce vierohodné usvedčujúce dôkazy tak, ako na tieto poukázal súd prvého stupňa, nevierohodnú. Zjavne nevierohodnými sú aj jeho vysvetlenia o tom, ako sa dostali časti odcudzeného predmetného traktora do jeho nehnuteľnosti.

Odvolací súd preto dospel k záveru o správnom zistení skutkového stavu veci prvostupňovým súdom, pričom sa v plnej miere stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, kde postupoval v súlade so zákonom s tým právnym záverom, že konanie spoluobžalovaného (t. č. už odsúdeného) Q. A. (nepodal odvolanie) a obžalovaného V. K. správne posúdil ako dokonaný trestný čin prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona (účinného v čase spáchania trestného činu). Všetky usvedčujúce dôkazy, konštatované súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k uznanej vine obžalovaného V. K. sa nepochybne navzájom podporujú a nepochybne tvoria ucelenú reťaz.

Preskúmaním výroku o treste odňatia slobody z podnetu podaného odvolania následne odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri ukladaní tohto trestu dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom správne obžalovanému priznal existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený) pri absencii (neprítomnosti) poľahčujúcej okolnosti. Pre pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (1:0) súd prvého stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody správne vychádzal z upraveného rozpätia trestnej sadzby (16 mesiacov až 36 mesiacov), nakoľko musela byť zo zákona zvýšená dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 odsek 4 Tr. zákona vo vzťahu k sadzbe v ustanovení §-u 212 odsek 3 Tr. zákona účinného v čase spáchania trestného činu).

Trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov uložený obžalovanému V. K. súdom prvého stupňa, t. j. pri dolnej hranici príslušnej (upravenej) trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v určenej skúšobnej dobe a uloženia mu povinnosti spočívajúcej v príkaze počas plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu preto zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám (§ 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona), pričom dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.

Takýmto rozhodnutím súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril nádej pozitívnej prognózy správania sa obžalovaného do budúcnosti, pokiaľ bude usmerňované vhodným spôsobom s tým záverom, že takto uložený trest môže byť účinnejší ako samotný výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu.

Uložený trest v prípade, ak sa obžalovaný podrobí aj programu sociálneho výcviku, prípadne inému vhodnému výchovnému programu, by mal v prvom rade vplývať na samotného obžalovaného, aby počas plynutia skúšobnej doby viedol už iba riadny život (predovšetkým nedopúšťal sa akýchkoľvek úmyselných trestných činov a priestupkov majetkového charakteru), a aby bolo správanie obžalovaného do budúcnosti podľa štátom priznaných (zákonných) možností usmernené želateľným spôsobom. Takýto súdom prvého stupňa zvolený alternatívny spôsob rozhodnutia veci, ktorý nie je spojený s nariadením výkonu trestu odňatia slobody v sebe zahŕňa potenciál motivovať obžalovaného prehodnotiť jeho doterajšie správanie a postoj (posilniť jeho prevenciu pred páchaním ďalších trestných činov i jeho sebareflexiu, pomôcť mu zorientovať sa v jeho životnej situácii, čo prípadne môže uľahčiť aj jeho ďalšie pracovné uplatnenie formou legálneho zárobku).

Obžalovaný bude pod drobnohľadom probačného a mediačného úradníka i súdu. Preto v prípade, ak nebude viesť riadny život a rešpektovať súdom prvého stupňa uložený príkaz počas skúšobnej doby, súd následne rozhodne o tom, že obžalovaný, ktorý bude v procesnom postavení odsúdeného, sa neosvedčil v skúšobnej dobe. Uvedené konštatovanie (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) by potom následne znamenalo, že obžalovaný by si trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom, skutočne vykonal.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výrok adhézneho konania v napadnutom rozsudku, ktorým súd prvého stupňa podľa poškodeného R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R. č. XX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces je v súlade so zákonom, k čomu ešte dopĺňa, že výrok o náhrade škody nebol týmto poškodeným, či inou oprávnenou osobou napadnutý riadnym opravným prostriedkom (odvolaním).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie obžalovaného V. K. nepovažoval ani z časti za dôvodné a preto ho podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.