Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-1T/104/2015

Uznesenie

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Marianom Törökom v trestnej veci proti obvinenému E. A. pre prečin krádeže podľa dňa 2. novembra 2015 takto

rozhodol:

Podľa v spojení s trestnú vec obvineného E. A., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom M. - C. Č.. X, vedenú na Okresnom súde P. pod sp. zn. , pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 13. Júna 2015 v katastrálnom území obce M. - C., okres P. v lokalite zv. A. z parcely registra „C“ č. 581 v lesnom poraste č. 284 patriacom do lesného pôdneho fondu bez povolenia odcudzil 0,10 m uskladnenej drevnej hmoty dreviny buk, čím odcudzením drevnej hmoty v celkovom objeme 0,10 m spôsobil Lesom SR, š.p., Odštepný závod Revúca, Nám. Slobody č. 2, Revúca, Lesnej správe Jelšava, IČO: 36038351 majetkovú škodu vo výške 1,46 Eur

p o s t u p u j e

Okresnému úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy, Nám. M. Tompu č. 2, 979 01 Rimavská Sobota, pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry P. podal pod sp. zn. obžalobu na obvineného E. A. pre prečin krádeže podľa na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa obžalobu podanú na súde

pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.

Podľa prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.

Po podaní obžaloby samosudca v súlade s ustanovením preskúmal obžalobu a celý spisový materiál a zistil nasledovné skutočnosti.

Prečinu krádeže podľa 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom.

Podľa trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

V prípade, ak skutok páchateľa napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu, orgány činné v trestnom konaní a súdy musia obligatórne zisťovať jeho závažnosť. Len v prípade, že závažnosť činu je väčšia ako nepatrná, možno skutok posudzovať ako trestný čin.

Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú znaky prečinu. Má napomôcť odlíšiť priestupky od prečinov. Tento materiálny korektív môže mať štyri stupne, ktoré majú význam pre právnu kvalifikáciu protiprávneho činu

a) ak je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok,

b) ak je závažnosť činu vyššia ako nepatrná, pôjde o prečin,

c) ak je závažnosť činu malá (u mladistvých), nepôjde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok,

d) ak je závažnosť činu vyššia ako malá (u mladistvých), pôjde o prečin.

Závažnosť prečinu určujú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - ustanovenia § 36 a § 37 Tr. zák), miera zavinenia a pohnútka páchateľa, pričom ide o taxatívny výpočet skutočností ovplyvňujúcich závažnosť prečinu.

Obvinený E. A. pri výsluchu v prípravnom konaní sa priznal k skutku uvedenému v uznesení o vznesení obvinenia, svoje konanie oľutoval a uviedol, že si myslel, že drevnú hmotu môže zobrať vzhľadom na kalamitu, bral iba tenké drevo, nič nevypiloval, iba nazbieral.

Svedok poškodený T.. T. Z., vypovedal v prípravnom konaní, že drevná hmota bola vrátená, teda nežiadal nahradiť škodu, ktorá by inak vznikla.

K osobe obvineného súd zistil, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, pre rovnaký skutok mu bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené so skúšobnou dobou do 28.01.2015 uznesením Okresnej prokuratúry P. zo dňa 17.01.2014, sp. zn. , pričom sa osvedčil, a bol dva krát priestupkovo prejednávaný a z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.

Z takto zisteného skutkového stavu je možné ustáliť, že obvinený naplnil všetky obligatórne znaky prečinu krádeže podľa , avšak len po formálnej stránke, za absencie stránky materiálnej. Primárne formálne chápanie trestného činu je v korigované práve v podľa ktorého je pri prečine nevyhnutné skúmať aj potrebný stupeň jeho závažnosti. Ak aj teda určitý protiprávny čin napĺňa všetky formálne znaky prečinu, takýto čin nie je prečinom, ak je jeho závažnosť nepatrná. Závažnosť činu tak predstavuje tzv. materiálny korektív vo vzťahu k formálnym znakom prečinu. Zákonodarca ho zaviedol, aby vylúčil možnosť súdneho prejednávania bagateľných trestných činov.

Posúdením okolností a najmä motívu a pohnútky ktorá k tomuto trestnému činu viedla (obvinený si myslel, že drevnú hmotu môže zobrať vzhľadom na kalamitu, bral iba tenké drevo, nič nevypiloval, iba nazbieral, s poukazom na majetkovú škodu vo výške 1,46 eur) má súd za to, že závažnosť tohto prečinu mieru nepatrnú neprekračuje, a teda že v danom prípade nejde o trestný čin ale o priestupok. Drevná hmota bola poškodenému vrátená, teda nežiadal nahradiť škodu, ktorá by inak vznikla.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nepôjde o prečin, nakoľko je jeho závažnosť u obvineného nepatrná. Predmetný skutok by mohol byť posúdený a prejednaný ako priestupok proti majetku podľa odsek 1 o priestupkoch v znení neskor- ších predpisov.

Hodnotiac obsahový rámec vykonaného dokazovania, najmä z výpovede obvineného a svedka - poškodeného, možno ustáliť, že obvinený nazbieral drevnú hmotu z lesa (iba tenké drevo) s vedomím, že tak môže urobiť vzhľadom na kalamitu. Obvinený sa ku skutku v celom rozsahu priznal, svoje konanie úprimne oľutoval, pričom významným faktom je i skutočnosť, že nedošlo k vzniku žiadnej škody (drevnú hmotu poškodenému vrátil). Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie , poukazujúc na ust. Tr. zákona, hodnotiac stíhaný skutok, vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a dospel k záveru, že konanie obžalovaného nemožno kvalifikovať ako prečin krádeže podľa , tak ako je to uvedené v obžalobe tunajšej prokuratúry.

Práve okolnosti, za ktorých mal byť čin spáchaný, spôsob jeho vykonania, následok ako aj pohnútku páchateľa nie je možné hovoriť, že by bola závažnosť daného činu minimálne nepatrná a aj z uvedeného pohľadu nie je potom možné konanie obvineného posúdiť ako prečin. Všetky tieto skutočnosti považuje súd za podstatné z hľadiska skúmania závažnosti skutku, ktorého sa obvinený dopustil a podľa názoru súdu, ide o také okolnosti, ktoré spôsobujú, že závažnosť spáchaného skutku je nanajvýš nepatrná.

Nad rámec uvedeného súd pripomína, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Súd pripomína, že nie každé porušenie práva musí nutne znamenať, že došlo aj k spáchaniu trestného činu, nakoľko v opačnom prípade by každé porušenie práva muselo byť riešené v trestnom konaní, čo možno považovať za absurdné. Materiálny znak sa musí zohľadniť v predmetnom skutku podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, keďže ide o prečin. Trestné právo je prostriedkom právnej ochrany ultima ratio (tam kde právne odvetvia nestačia) a ochrana práv vlastníckeho práva spadá predovšetkým do oblasti súkromného práva, teda je potrebné citlivo zvážiť či závažnosť tohto činu si vyžaduje zapojenie trestného práva.

Súd postúpil vec Okresný úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a právne úvahy, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vec postúpil príslušnému Obvodnému úradu, ktorý môže vec prejednať a postihnúť ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať

sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský

súd v Banskej Bystrici cestou tunajšieho súdu.