Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1T-104-2015.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-1T/104/2015
Uznesenie
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Marianom Törökom v trestnej veci proti obvinenému E. A. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona dňa 2. novembra 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec obvineného E. A., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom M. - C. Č.. X, vedenú na Okresnom súde P. pod sp. zn. 1 T 104/15, pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že:
dňa 13. Júna 2015 v katastrálnom území obce M. - C., okres P. v lokalite zv. A. z parcely registra „C“ č. 581 v lesnom poraste č. 284 patriacom do lesného pôdneho fondu bez povolenia odcudzil 0,10 m uskladnenej drevnej hmoty dreviny buk, čím odcudzením drevnej hmoty v celkovom objeme 0,10 m spôsobil Lesom SR, š.p., Odštepný závod Revúca, Nám. Slobody č. 2, Revúca, Lesnej správe Jelšava, IČO: 36038351 majetkovú škodu vo výške 1,46 Eur
p o s t u p u j e
Okresnému úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy, Nám. M. Tompu č. 2, 979 01 Rimavská Sobota, pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry P. podal pod sp. zn. 1Pv 217/15/6608 obžalobu na obvineného E. A. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde
pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.
Podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
Po podaní obžaloby samosudca v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal obžalobu a celý spisový materiál a zistil nasledovné skutočnosti.
Prečinu krádeže podľa 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom.
Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
V prípade, ak skutok páchateľa napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu, orgány činné v trestnom konaní a súdy musia obligatórne zisťovať jeho závažnosť. Len v prípade, že závažnosť činu je väčšia ako nepatrná, možno skutok posudzovať ako trestný čin.
Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú znaky prečinu. Má napomôcť odlíšiť priestupky od prečinov. Tento materiálny korektív môže mať štyri stupne, ktoré majú význam pre právnu kvalifikáciu protiprávneho činu
a) ak je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok,
b) ak je závažnosť činu vyššia ako nepatrná, pôjde o prečin,
c) ak je závažnosť činu malá (u mladistvých), nepôjde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok,
d) ak je závažnosť činu vyššia ako malá (u mladistvých), pôjde o prečin.
Závažnosť prečinu určujú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - ustanovenia § 36 a § 37 Tr. zák), miera zavinenia a pohnútka páchateľa, pričom ide o taxatívny výpočet skutočností ovplyvňujúcich závažnosť prečinu.
Obvinený E. A. pri výsluchu v prípravnom konaní sa priznal k skutku uvedenému v uznesení o vznesení obvinenia, svoje konanie oľutoval a uviedol, že si myslel, že drevnú hmotu môže zobrať vzhľadom na kalamitu, bral iba tenké drevo, nič nevypiloval, iba nazbieral.
Svedok poškodený T.. T. Z., vypovedal v prípravnom konaní, že drevná hmota bola vrátená, teda nežiadal nahradiť škodu, ktorá by inak vznikla.
K osobe obvineného súd zistil, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, pre rovnaký skutok mu bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené so skúšobnou dobou do 28.01.2015 uznesením Okresnej prokuratúry P. zo dňa 17.01.2014, sp. zn. 2Pv/294/13/6608, pričom sa osvedčil, a bol dva krát priestupkovo prejednávaný a z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.
Z takto zisteného skutkového stavu je možné ustáliť, že obvinený naplnil všetky obligatórne znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, avšak len po formálnej stránke, za absencie stránky materiálnej. Primárne formálne chápanie trestného činu je v Trestnom zákone korigované práve v § 10 ods. 2 Trestného zákona podľa ktorého je pri prečine nevyhnutné skúmať aj potrebný stupeň jeho závažnosti. Ak aj teda určitý protiprávny čin napĺňa všetky formálne znaky prečinu, takýto čin nie je prečinom, ak je jeho závažnosť nepatrná. Závažnosť činu tak predstavuje tzv. materiálny korektív vo vzťahu k formálnym znakom prečinu. Zákonodarca ho zaviedol, aby vylúčil možnosť súdneho prejednávania bagateľných trestných činov.
Posúdením okolností a najmä motívu a pohnútky ktorá k tomuto trestnému činu viedla (obvinený si myslel, že drevnú hmotu môže zobrať vzhľadom na kalamitu, bral iba tenké drevo, nič nevypiloval, iba nazbieral, s poukazom na majetkovú škodu vo výške 1,46 eur) má súd za to, že závažnosť tohto prečinu mieru nepatrnú neprekračuje, a teda že v danom prípade nejde o trestný čin ale o priestupok. Drevná hmota bola poškodenému vrátená, teda nežiadal nahradiť škodu, ktorá by inak vznikla.
So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nepôjde o prečin, nakoľko je jeho závažnosť u obvineného nepatrná. Predmetný skutok by mohol byť posúdený a prejednaný ako priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskor- ších predpisov.
Hodnotiac obsahový rámec vykonaného dokazovania, najmä z výpovede obvineného a svedka - poškodeného, možno ustáliť, že obvinený nazbieral drevnú hmotu z lesa (iba tenké drevo) s vedomím, že tak môže urobiť vzhľadom na kalamitu. Obvinený sa ku skutku v celom rozsahu priznal, svoje konanie úprimne oľutoval, pričom významným faktom je i skutočnosť, že nedošlo k vzniku žiadnej škody (drevnú hmotu poškodenému vrátil). Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, poukazujúc na ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona, hodnotiac stíhaný skutok, vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a dospel k záveru, že konanie obžalovaného nemožno kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, tak ako je to uvedené v obžalobe tunajšej prokuratúry.
Práve okolnosti, za ktorých mal byť čin spáchaný, spôsob jeho vykonania, následok ako aj pohnútku páchateľa nie je možné hovoriť, že by bola závažnosť daného činu minimálne nepatrná a aj z uvedeného pohľadu nie je potom možné konanie obvineného posúdiť ako prečin. Všetky tieto skutočnosti považuje súd za podstatné z hľadiska skúmania závažnosti skutku, ktorého sa obvinený dopustil a podľa názoru súdu, ide o také okolnosti, ktoré spôsobujú, že závažnosť spáchaného skutku je nanajvýš nepatrná.
Nad rámec uvedeného súd pripomína, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Súd pripomína, že nie každé porušenie práva musí nutne znamenať, že došlo aj k spáchaniu trestného činu, nakoľko v opačnom prípade by každé porušenie práva muselo byť riešené v trestnom konaní, čo možno považovať za absurdné. Materiálny znak sa musí zohľadniť v predmetnom skutku podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, keďže ide o prečin. Trestné právo je prostriedkom právnej ochrany ultima ratio (tam kde právne odvetvia nestačia) a ochrana práv vlastníckeho práva spadá predovšetkým do oblasti súkromného práva, teda je potrebné citlivo zvážiť či závažnosť tohto činu si vyžaduje zapojenie trestného práva.
Súd postúpil vec Okresný úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a právne úvahy, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vec postúpil príslušnému Obvodnému úradu, ktorý môže vec prejednať a postihnúť ako priestupok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať
sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Banskej Bystrici cestou tunajšieho súdu.