Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8Cb/43/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Anna Kutišová v obchodno-právnej veci žalobcu WorkPower s.r.o., Baštová 5/A, Bardejov, IČO: 46941533, právne zastúpený JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, AK so sídlom Bardejov, Baštová 5/A, proti žalovanému VIKO spol. s.r.o. Považská Teplá 529, Považská Bystrica, IČO: 31584764, právne zastúpený JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom, AK Považská Bystrica, Železničná 90/12, v konaní o zaplatenie 231,33 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 192,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 38,55 Eur z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca v podanom návrhu uviedol, že dňa 19. 5. 2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spolupráci zamestnávateľov pri dočasnom pridelení zamestnancov v zmysle , 58a a . Na základe tejto zmluvy žalobca ako agentúra dočasného zamestnávania dočasne prideľovala svojich zamestnancov na výkon práce k žalovanému ako užívateľskému zamestnávateľovi a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za tieto služby odmenu. Odmena bola dohodnutá v článku VIII. v bode 2. tak že v prípade zváračov bola dohodnutá vo výške 7 Eur bez DPH na 1 hodinu. Podľa bodu 4 článku VIII. predmetnej zmluvy odmenu bol povinný zaplatiť užívateľský zamestnávateľ riadne a včas na účet agentúry. Podkladom na vystavenie faktúry mal byť dochádzkový list zamestnanca a skutočný počet odpracovaného pracovného času.

Žalobca uviedol, že až v dodatkoch č. 1 zo dňa 27. 6. 2014 a č. 2 zo dňa 14. 10. 2014 bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá odmena tak, že užívateľský zamestnávateľ uznal a agentúra fakturovala odpracované hodiny ako normohodiny. Tento stav mal však platiť od 27. 6. 2014, kedy nadobudol platnosť a účinnosť dodatok č. 1 Zmluvy. Za čas od 19. 5. 2014 do 27. 6. 2014 bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi skutočný počet odpracovaných hodín vo výške 7 Eur bez DPH za 1 hodinu. V zmysle zmluvy žalobca na základe dochádzkového listu za mesiac jún 2014 vystaveného žalovaným podľa článku VIII. bod 4, vystavil v súlade s bodom 2 faktúru č. 20/2014 na sumu vo výške 4.158,14 Eur. Faktúra bola však vystavená na základe odpracovaných normohodín a nie skutočných odpracovaných hodín. Tým sa stalo, že u zamestnancov žalobcu R. J., K. N., T. L. v dôsledku vystavenia faktúry na základe odpracovaných normohodín, došlo k ukráteniu žalobcu o časť skutočne odpracovaných hodín. Jednotliví zamestnanci odpracovali skutočné hodiny za mesiac jún 2014 od 1. 6. 2014 do 26. 6. 2014 v počte hodín 472,86 oproti účtovaným normohodinám 445,32. Rozdiel predstavoval 27,54 hodín. Z uvedeného dôvodu mal preto žalobca v zmysle zmluvy právo dofaktúrovať 27,54 hodín, čo pri výške odmeny 7 Eur bez DPH na 1 hodinu predstavuje spolu sumu 192,78 Eur bez DPH a s pripočítaním DPH 20 % to predstavuje žalovanú sumu, ktorú si týmto návrhom žalobca uplatnil.

Žalobca si taktiež uplatnil zaplatenie paušálnej náhrady nákladov v súvislosti s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa v spojení s Nariadenia vlády SR č. a súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 67,94 Eur.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18. 9. 2015 namietal dôvodnosť uplatnenej sumy s poukazom na to, že žaloba žalobcu v tomto konaní je účelová, šikanózna a minimálne predčasne podaná. Uviedol, že žalobca nemá voči žalovanému pohľadávku, žalovaný nemá voči žalobcovi vymáhaný záväzok. Žalovaný faktúru č. 20/2014 uhradil na základe evidencie výrobných operácií a nemal ako ovplyvniť výšku fakturovanej sumy, preto neexistuje titul na základe ktorého by bol žalobca oprávnený uplatňovať zaplatenie sumy 231,33 Eur, keďže žalovaný neporušil žiadny záväzok. Žalobca pred podaním žaloby u odporcu neuplatnil žiadny nárok, z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná, a teda žalobcovi ani nemôže vzniknúť nárok na náhradu trov konania.

Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. 11. 2015 upravil žalobcu tak, že si uplatňoval len istinu 192,78 Eur a trovy konania s poukazom na to, že pri písaní žaloby došlo zo strany právneho zástupcu k pochybeniu v tom zmysle, že na vyfakturovanú sumu 192,78 Eur bez DPH automaticky pripočítal aj 20 % DPH. Žalobca sa však platcom DPH stal až 2. 7. 2014. Logicky preto všetky predtým vystavené sumy sú bez pripočítania DPH. Zároveň pripojil výzvu zo dňa 10. 5. 2015, ktorá bola žalovanému zasielaná dňa 11. 5.2015 obyčajnou poštou, ako dôkaz o tom, že pred podaním žaloby bol žalovaný vyzývaný na doplatenie žalovanej sumy.

Súd dané podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, s ktorým žalovaný súhlasil , preto súd v časti o zaplatenie 38,55 Eur, čo je rozdiel medzi žalovanou sumou 231,33 a následne uplatňovanou sumou 192,78 Eur, zastavil podľa

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 2. 11. 2015 uznal žalovanú sumu 192,78 Eur. Napriek predloženej poštovej knihe a výzve na zaplatenie žalovanej sumy právny zástupca žalovaného uviedol, že danú výzvu neobdržal a poukázal na to, že fotokópia z poštovej knihy je len dôkazom, ktorý vypracoval sám žalobca a nie je to dôkaz potvrdený poštou.

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudkov podľa , a uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona podľa ktorého rozhodol.

Podľa ustanovenia ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa ustanovenia zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon práce, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do IV. kategórie podľa osobitného predpisu.

Podľa článku VIII. Dohoda o cene bod 1 Zmluvy o spolupráci zamestnávateľov pri dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 19. 5. 2014 odmena za prácu dočasne pridelených zamestnancov je stanovená ako súčin dohodnutej sadzby v Eurách za 1 odpracovanú hodinu a počtu odpracovaných hodín dočasne prideleným zamestnancom, pričom výška dohodnutej hodinovej sadzby je určená v závislosti od druhu vykonávanej práce, resp. profesie vykonávanej dočasne prideleným zamestnancom užívateľského

zamestnávateľa, avšak musí byť výkonovo podložená pracovnými operáciami vo výrobnom príkaze užívateľského zamestnávateľa.

Podľa článku VIII. bod 2 predmetnej zmluvy celková odmena je dohodnutá vo výške 7 Eur bez DPH za 1 hodinu v prípade profesie zvárač.

Podľa článku VIII. bod 3 predmetnej zmluvy agentúra nie je platcom DPH.

V danom prípade súd vo veci rozhodol na základe uznania uplatneného nároku žalovaným (po znížení sumy o 38,55 Eur), a to podľa ustanovenia Z uvedeného dôvodu súd v odôvodnení tohto rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona resp. zmluvy, podľa ktorých rozhodol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Súd tak rozhodol jednak s poukazom na to, že žalobca čiastočne zobral svoj návrh späť čo do nedôvodne uplatnenej DPH vo výške 38,55 Eur, z ktorej sumy by patrila náhrada trov konania žalovanému, keďže žalobca v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania. Vo zvyšku bol síce žalobca úspešný, súd však pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal riadne doručenie výzvy na doplatenie žalovanej sumy žalovanému s tým, že predloženú fotokópiu z poštovej knihy súd nepovažoval za dostatočný dôkaz o tomto doručení, keďže nie je opatrená pečiatkou pošty a nie je ani preukázané, že skutočne táto zásielka bola odoslaná žalovanému, ktorý to popieral a tiež v poštovej knihe je uvádzané, že sa posiela faktúra a slovo „ +výzva“ je tam dopisovaná s tým, že táto výzva nie je identifikovaná žiadnym číslom, ktorý by špecifikoval, že sa jedná o výzvu, ktorú predložil žalobca do spisu. Okrem toho je nesporné, že podkladom faktúry 20/2014 boli aj evidencie výrobných operácií u jednotlivých zamestnancov, u ktorých malo dôjsť k pochybeniu, pričom v tejto evidencii sú uvádzané tak normohodiny ako aj skutočne odpracované hodiny, a teda sám žalobca vychádzal nesprávne z normohodín a nie skutočných hodín a žalovaný vyfakturovanú sumu v plnej výške podľa faktúry 20/2014 zaplatil. Podľa názoru súdu žalovaný nebol povinný preskúmavať, či žalobca vychádzal pri účtovaní ceny práce z normohodín, alebo skutočne odpracovaných hodín. Súdu sa z tohto pohľadu preto javí ako spravodlivé vo veci rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu jeho trov.

Poučenie:

Proti rozsudku vydanému na základe uznania nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku o náhrade trov konania je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Odvolanie proti rozsudku vydanému na základe uznania nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.