Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-48-2022.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/48/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu T. B., a. s., R. XXX/A, XXX XX T.-F. E., IČO: 47 967 692, právne zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanému P. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. O. XXXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, o zaplatenie 1 852,--Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 438,66 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 137,50 Eur od 24.03.2020 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 648,--Eur od 09.04.2020 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 653,16 Eur od 24.04.2020 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 413,34 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 852,--Eur s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že dňa 15.11.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajskalská 28, Bratislava na žalobcu. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva v znení Dodatku. Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytnuté služby podľa cenníka. Slovak Telekom, a. s. podľa uzavretej Zmluvy poskytol žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrami zo dňa 08.03.2020 pod číslom VS XXXXXXXXXX vo výške 137,50 Eur s lehotou splatnosti 23.03.2020, zo dňa 01.04.2022 pod číslom R. vo výške 648,--Eur s lehotou splatnosti 08.04.2020, zo dňa 08.04.2020 pod číslom R. vo výške 653,16 Eur s lehotou splatnosti 23.04.2020. Žalovaný neuhradil vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom, a. s. ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade. Z toho dôvodu, že žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní uplatňuje si aj úroky z omeškania.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, číslo konania XXUp/XXX/XXXX vydal platobný rozkaz dňa 16.05.2022, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny s príslušenstvom a trovami konania. Z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby navrhli pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Dňa 13.07.2022 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Lučenec ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci.
3. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, písomnosti mu boli doručené v zmysle § 106 CSP.
4. Dokazovanie bolo vykonané rozpisom zásielok, faktúrami, kúpnou zmluvou, potvrdením o odovzdaní a prevzatí koncového zariadenia, identifikačnými úradmi, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvy na zaplatenie - predžalobná výzva, výzvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku o zmluvy verejných služieb, dohody o výmere SIM karty, dohody o zmene služby, žiadosti o prenos čísla v mobilnej verejnej sieti.
5. Na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb ÁNO M zo dňa 28.02.2020 a na základe Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 12.03.2020 uzavretých medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. a žalovaným, sa táto spoločnosť zaviazala dodať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal uhradiť cenu týchto služieb podľa fakturácie zo strany dodávateľa. Cenu neuhradených telekomunikačných služieb fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému, faktúrami sumou 1 438,66 Eur a zmluvnú pokutu sumou 413,34 Eur, ktoré tvoria prílohu žaloby.
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2021 postúpil postupca spoločnosť Slovak Telekom, a. s. na žalobcu ako postupníka pohľadávku z neuhradeného zostatku z uvedených faktúr voči žalovanému.
7. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. vystavila žalovanému faktúru č. 8255382712 vo výške 137,50 Eur s lehotou splatnosti 23.03.2020, faktúru č. 4901051903 vo výške 648,--Eur s lehotou splatnosti 08.04.2020, faktúru č. 8257650106 vo výške 653,16 Eur s lehotou splatnosti 23.04.2020, faktúru č. 8275450175 vo výške 413,34 Eur s lehotu splatnosti 25.01.2021.
8. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou, ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) Zák.č. 341/2011 o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu a právo na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
10. Podľa § 43 ods. 12 písmeno a), zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platné k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad poručenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
24. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 28.02.2020 a Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb - balík služieb dňa 12.03.2020. Právny predchodca žalobcu si svoje povinnosť voči žalovanému splnil, keď mu poskytol telekomunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluvách a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Za poskytnutie týchto služieb vznikla na strane žalovaného povinnosť za ne zaplatiť. Nakoľko k úhrade časti žalovanej sumy 1 438,66 Eur, ktorej zodpovedá cena za poskytnuté služby vyúčtované jednotlivými faktúrami nedošlo, súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný. V tejto súvislosti súd dodáva, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb predstavujú dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého vznikli na strane oboch zmluvných strán nielen práva, ale aj povinnosti. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu za poskytnuté služby, nakoľko si túto povinnosť nesplnil, súd žalobe v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Je nutné dodať, že žalobca v konaní preukázal, že prešla na neho ako na postupníka celá žalovaná pohľadávka (vrátane nároku na úhradu zmluvnej pokuty), teda sa stal nositeľom hmotného nároku uplatňovaného žalobou v celom rozsahu.
26. Súd priznal žalobcovi aj zvyšok uplatňovanej istiny vo výške 413,34 Eur z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako aj z Dodatku k zmluve o poskytovaní verených služieb. Súd preskúmal obsah zmlúv, z ktorých vyplýva, že ak účastník poruší počas doby viazanosti povinnosť uhradiť cenu za služby riadne a včas je povinný uhradiť zmluvnú
pokutu vo výške určenej výpočtom (ktorý zohľadňuje rozsah benefitov poskytnutých účastníkom ako aj počet dní doby viazanosti), pričom v tomto zároveň pri stanovení výšky zmluvnej pokuty prihliadol poskytovať na zostávajúcu dobu viazanosti, pričom výška zmluvnej pokuty sa mala znižovať práve v závislosti od uplynutia doby viazanosti, resp. od času zostávajúceho do uplynutia doby viazanosti. Táto zmluvná pokuta teda mala kompenzovať aj prípadnú škodu spôsobenú žalovaným tým, že hoci mu bola poskytnutá zľava spojená s dobou viazanosti, on si svoje povinnosti platiť za poskytnuté služby nesplnil. Zmluvy predstavujú právny úkon zakladajúci dvojstranný záväzkový právny vzťah, v zmysle ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému za určitých podmienok. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že právnemu predchodcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, v prípade porušenia povinnosti žalovaným platiť za služby riadne a včas, pričom táto zmluvná pokuta v sebe reflektuje aj skutočné poskytnutie zľavneného programu služieb. Zmluvy ako konsenzus, resp. výsledok prejavu vôle dvoch zmluvných strán postavený na princípe zmluvnej voľnosti predstavuje v prípade oboch zmluvných strán rámec, ktorý určuje ich vzájomné práva a povinnosti. Ak raz obsahom zmlúv bolo dojednanie zaplatenia zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom táto bola dojednaná písomne (priamo v zmluvách) podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a obsah dojednania reflektoval skutočnosť, že k porušeniu povinnosti môže dôjsť v rôznom časovom úseku od začiatku plynutia doby viazanosti až do jej skončenia. Len skutočnosť, že zmluvná pokuta bola dojednaná v spotrebiteľských zmluvách nie je dôvodom na konštatovanie neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Tieto zmluvy boli dostatočne zreteľné a nebolo možné toto zmluvné dojednanie prehliadnuť. Ak teda žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti, pritom užíval program, ktorého cena bola zvýhodnená za splnenia podmienok zotrvania v zmluvnom vzťahu určitú dobu (24 mesiacov), súd považuje zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v konaní za primeranú. Na jej zaplatenie sa žalovaný zaviazal priamo v zmluvnom dojednaní, ktoré svojim obsahom nespĺňa obsah neprijateľnej podmienky, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného mal súd za to, že nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu je dôvodný. V konaní bol žalovaný nečinný, k žalobe sa nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal.
27. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške v akej boli uplatnené v návrhu na začatie konania. Žalovaný sa dostal s plnením svojho dlhu do omeškania dňom nasledujúcim po dátume splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. Zároveň súd uvádza, že výška uplatneného úroku z omeškania je vypočítaná v súlade so znením vyššie citových zákonných ustanovení.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.