Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-211-2015.pdf
PDF · 72.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/211/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO:00151866, proti odporcovi: V. Č., N..XX.XX.XXXX , N. A. A. X, A., zastúpenému opatrovníčkou pre toto konanie D. A., tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 65,29 €, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,29 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 65,29 eur od 28.5.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet OS BA II súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eur a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 19.11.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 65,29 € s príslušenstvom.
Zo súdnej zásielky súd zistil, že adresát - odporca je na adrese bydliska neznámy, súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil opatrovníčku pre toto konanie.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Ustanovenie § 115a je výnimkou zo zásady, že ak súd rozhoduje vo veci samej, nariadi pojednávanie. Pojednávanie nemusí nariadiť len v prípade, ak zákon expressis verbis ustanoví, že pojednávanie netreba nariaďovať a sú súčasne naplnené všetky predpoklady uvedené v ustanoveniach § u 115a, a to: a) ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, a b) ak možno vo veci rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a c) ak účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 však uvedené predpoklady nemusia byť naplnené v drobných sporoch. Za drobné spory sa považujú spory uvedené v § 200ea.
Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- €, od toho okamihu ide o drobný spor; ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 14.10.2015.
Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov navrhovateľom , ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok navrhovateľa vyplýva z listinných dôkazov a to: Žiadosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, lekárskej správy, úradného záznamu zo dňa 18.4.2013,Schvaľovacej doložky k faktúre, Faktúry č.XXXXXXXXXX,výzvy na úhradu pohľadávky.
Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania veci rozsudkom bez pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Na druhej strane súd si môže osvojiť aj zhodné skutkové tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3).
Podľa § 5 ods. 8 zák. 219/1996 Z.z.v znení neskorších predpisov ,náklady na predmetné lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie požiadal.
Podľa § 5 ods.9 zák.219/1996 Z:z. v znení neskorších predpisov, v prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené nálady spojené s takýmto vyšetrením.
Súd mal za preukázané skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania.. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 1, 2 O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Keďže odporca sa so zaplatením peňažného dlhu dostal do omeškania, súd ho zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517/1, 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok na účet tunajšieho súdu rozhodol súd v zmysle § 2/2 zák. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).