Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_9C-3-2015.pdf
PDF · 93.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: Z. F., W.. W.. X.X.XXXX, W. F.: V., Y. R. X/XX, v konaní zast. opatrovníčkou Mgr. R. F., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 1 259,05 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 998,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 998,- € od 13.9.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 27,64, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1 259,05 € spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania v sume 201,86 € a úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1 259,05 € od 6.9.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca s navrhovateľom uzatvoril dňa 9.2.2012 zmluvu o úvere č. 4202029571, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Odporca si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil. Po vyčerpaní poskytnutého úveru odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, následne (po lehote splatnosti úveru) bol listom zo dňa 28.8.2012 vyzvaný na splatenie poskytnutého úveru v lehote 15 dní. Titulom náhrady trov konania si navrhovateľ uplatnil zaplatenie súdneho poplatku.
Súd odporcovi zdržiavajúcemu sa toho času na neznámom mieste ustanovil opatrovníčku na jeho zastupovanie v tomto konaní.
Na pojednávanie dňa 2.11.2015 sa navrhovateľ nedostavil, predvolanie má riadne vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Opatrovníčka odporcu sa na pojednávanie taktiež nedostavila, predvolanie má riadne vykázané, svoju neúčasť písomne neospravedlnila. Z uvedených dôvodov súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to prečítaním výpisu z obchodného registra navrhovateľa, úverovej zmluvy zo dňa 9.2.2012, úverových zmluvných podmienok, podacieho hárku na č. l. 16 spisu, prehľadu obratov na č. l. 17, výzvy na zaplatenie zo dňa 28.8.2012 a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
Odporca s navrhovateľom uzatvoril dňa 9.2.2012 zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 998,- €, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi v 18 mesačných splátkach po 79,44 € v období od 9.3.2012 do 14.8.2013. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 37,90 % ročne. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky, odporca titulom poskytnutého úveru ku dňu podania žaloby dlhoval sumu 1 259,05 €, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 268,59 €, úrokmi v sume 176,31 €, zosplatnenou istinou vo výške 729,41 €, poistením Bill protection v sume 31,74 € a upomienkou II. v sume 36,- €, zmluvná pokuta vo výške 17,- €.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 25/2006 Z. z. (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 9.2.2012 uzavreli účastníci konania zmluvu o úvere, ktorú súd s ohľadom na povahu zmluvných strán (§ 52 Občianskeho zákonníka), ako aj s poukazom na § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval za spotrebiteľskú. Touto zmluvou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver (na kúpu tovaru) vo výške 998,- € a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške 79,44 €, v počte splátok 18. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 37,90 % p. a., splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá na 9.3.2012, konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 14.8.2013, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 14. deň v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 46,1 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala 45,66 %. Celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená sumou 998,- €. Z listiny zo dňa 28.8.2012 bolo zistené, že navrhovateľ z dôvodu, že odporca nesplácal úver riadne a včas, vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 259,05 € v lehote 15 dní od odoslania výzva navrhovateľom (3.9.2012).
Súd zistil, že v predkladanej úverovej zmluve si účastníci dohodli úrokovú sadbu úveru (zmluvný úrok) na úrovni 37,90 %, zároveň priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk, a to zo spotrebiteľských úverov so splatnosťou do 1 roka, predstavovala vo februári 2012 13,25 %. V zmluve dohodnutý úrok tak 3,17-násobne presahuje bežnú úrokovú sadzbu úverov poskytovaných bankami v danom čase.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 37,90 % je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným spôsobom, niekoľkonásobne prevyšuje úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské úvery za rovnakých podmienok v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 26.4.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011 vyslovil názor, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dohodnutá podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere je potrebné kvalifikovať ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a teda zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Z absolútne neplatného právneho úkonu (v konkrétnej veci zmluvné dojednanie, ktorým sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úroky za poskytnuté peňažné prostriedky) nemôže vzniknúť navrhovateľovi žiadne právo a odporcovi zodpovedajúca povinnosť. Vzhľadom na poukazované skutočnosti považoval súd dohodnutý úver za bezúročný, na základe čoho potom navrhovateľovi s ohľadom na to, že odporca z poskytnutých finančných prostriedkov (998,- €), z ktorej sumu doposiaľ nič nevrátil, preto súd navrhovateľovi túto priznal. V časti uplatňovaných zmluvných úrokov, vrátane vyčísleného zmluvného úroku v sume 176,31 €, zmluvnej pokuty 17,- € súd návrh navrhovateľa pre vyššie uvedené dôvody zamietol.
Súd navrhovateľovi ďalej nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 36,- €, ktoré boli uplatňované na základe ustanovenia hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok, a to z dôvodu, že navrhovateľ k žalobe nepripojil a ani do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Navrhovateľ nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19). Vzhľadom na uvedené súd nárok navrhovateľa v časti uplatnených poplatkov za upomienky spolu v sume 36,- € zamietol.
Rovnako navrhovateľ nijak nevysvetlil, ani nepreukázal nárok na zaplatenie sumy 31,74 € titulom poistenia Bill protection. Súd v danom ohľade poukazuje najmä na skutočnosť, že v predmetnej úverovej
zmluve dojednané poistenie nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Navrhovateľ súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle Hlavy 15 §3 úverových zmluvných podmienok, v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral odporca na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Navrhovateľ nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi odporcom v zmysle preambuly úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy medzi navrhovateľom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a so znením Zvláštnych podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov. Odporcovi ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejme o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou 63 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy navrhovateľom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že odporca sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto odporcovi vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nárok v časti uplatneného poistenia zamietol.
Nad rámec uvedených dôvodov súd napokon zdôrazňuje aj skutočnosť, že v úverovej zmluve nie je jednoznačne stanovená celková výška spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože pokiaľ mal odporca zaplatiť 18 splátok po 79,44 € ako je uvedené v úverovej zmluve, tak celkovo by zaplatil sumu 1 429,92 € a nie 1 334,70 € ako je v zmluve, čím dochádza k zavádzaniu spotrebiteľa ohľadne skutočnej výšky ceny úveru. Pokiaľ úverová zmluva uvedenú náležitosť neobsahuje, tak podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj z tohto dôvodu súd navrhovateľovi priznal len odporcom nesplatenú časť istiny poskytnutého úveru v sume 998 € s príslušenstvom a v celej zvyšnej časti jeho návrh zamietol.
Príslušenstvo priznanej istiny 998,- € tvorí ročný úrok z omeškania 8,15 % zo sumy 998,- € počnúc od 13.9.2012 do zaplatenia. Výšku uplatneného úroku z omeškania súd určil v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keďže v čase nastúpenia omeškania odporcu (13.9.2012) zo základnej úrokovej sadzby ECB, pričom navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Úroky z omeškania súd priznal navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu odporcu, tzn. od 13.9.2012, čo predstavuje deň nasledujúci po lehote 15 dní od odoslania výzvy navrhovateľa na dobrovoľné splatenie predmetného dlhu odporcu.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 75,50 €.
Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná.
Súd z celkovej navrhovateľom žalovanej sumy 1 259,05 € s príslušenstvom v sume 201,86 €, spolu 1 460,91 €, napokon odporcu zaviazal na zaplatenie iba sumy 998,- € s príslušenstvom. Navrhovateľ tak dosiahol 68,31 % úspech vo veci a naopak mal neúspech čo do 31,69 % uplatňovaných nárokov, čo zároveň predstavuje úspech odporcu. Pre určenie celkovej miery úspechu navrhovateľa, a teda určenie do akej miery má navrhovateľ právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, súd od úspechu navrhovateľa (68,31 %) odčítal úspech odporcu (31,69 %), a tak ustálil čistú mieru úspechu navrhovateľa na 36,62 %, v ktorej výške má navrhovateľ právo na náhradu svojich účelne vynaložených trov konania. Z celkovej výšky navrhovateľových trov 75,50 € predstavuje 36,62 % sumu 27,64 €, na ktorú súd zaviazal odporcu v rámci rozhodnutia o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.