Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-2-2024.pdf
PDF · 96.48 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodené XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, so sídlom Dlhý rad 2748, 085 01 Bardejov, dieťa rodičov: matky: E. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Bardejov a otca: neuvedený, v konaní o návrhu navrhovateľa: starého otca E. D., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXXX/XX, XXX XX D., o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXXX/XX, XXX XX D. do náhradnej osobnej starostlivosti E. D., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXXX/XX, XXX XX D., ktorý je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj uvedeného maloletého dieťaťa a v bežných veciach ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok namiesto matky E. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D..
II. Matka maloletého dieťaťa E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom 085 01 Bardejov je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., narodenej XX.XX.XXXX, sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov.
III. Súd styk matky s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, starý otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom, doručeným Okresnému súdu Bardejov dňa 26.02.2024, domáha zverenia maloletého dieťaťa A. B., narodenej XX.XX.XXXX, do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že ich dcéra E. B., narodená XX.XX.XXXX, ktorá je matkou maloletého dieťaťa, sa o neho nestará a neprejavuje o neho záujem, pričom momentálne žije na ulici. Dňa 12.03.2024 bola navrhovateľom doručená kópia rodného listu maloletého dieťaťa a dňa 05.04.2024 doručil doklad o svojom príjme, ktorý pozostáva zo starobného dôchodku vo výške 811,- Eur mesačne.
2. Zo správy z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka zo dňa 07.04.2024 má súd za preukázané, že navrhovateľ býva so svojou manželkou a maloletými vnúčatami v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve navrhovateľa s manželkou. Matka maloletej sa o dieťa nestará, nezdržiava sa v mieste bydliska a domácnosť navštevuje v prípade potreby financií, pričom sa o maloletú starajú výhradne starí rodičia. Biologický otec maloletej nie je uvedený. Maloleté deti, súrodenci maloletej A., a to F. B., narodená XX.XX.XXXX, maloletá G. B., narodená XX.XX.XXXX boli Okresným súdom Bardejov
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov Bľandových, ktorí vychovávajú maloleté deti od útleho veku a na starých rodičov sú zvyknuté. Kolízny opatrovník ďalej v správe uviedol, že vzťahy v rodine sú dobré, starý otec sa chce o svoje vnúčatá starať najlepšie ako môže a je spôsobilý sa starať o výchovu maloletej A., ktorá sa počas šetrenia vyjadrila, že chce u starého otca ostať. V závere správy kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu v plnom rozsahu, a teda zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi.
3. Súd lustráciou súdneho registra zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 08.12.2017 pod číslom konania 4P/237/2017 - 26 bolo okrem iného rozhodnuté o zverení maloletých F. B., narodenej XX.XX.XXXX a G. B., narodenej do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti G. D., narodenej XX.XX.XXXX a E. D., narodenému XX.XX.XXXX. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2018.
4. Na základe výzvy súdu doručil navrhovateľ dňa 05.06.2024 súhlas manželky so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46 odsek 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoR“) a lekárske potvrdenie od všeobecného lekára o spôsobilosti na výchovu maloletého dieťaťa podľa § 45 odsek 1 vety druhej ZoR.
5. Dňa 22.05.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len kolízny opatrovník, navrhovateľ svoju účasť neospravedlnil a u matky maloletého dieťaťa nebolo vykázané riadne doručenie predvolania, a teda bolo pojednávanie odročené na deň 25.06.2024 za účelom znovupredvolania účastníkov konania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 25.06.2024 mal súd preukázané, že kolízny opatrovník a navrhovateľ svoje neúčasti ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním bez ich prítomnosti. Matka maloletého dieťaťa svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, a tak konajúca sudkyňa vyhlásila dokazovanie za skončené a vyhlásila rozsudok.
6. Podľa § 2 odsek 1 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 111 písmeno p/ C.m.p., v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
8. Podľa § 44 odsek 1 ZoR, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
9. Podľa § 44 odsek 2 ZoR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 44 odsek 3 písmeno a/ ZoR, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť").
11. Podľa § 44 odsek 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 45 odsek 1 ZoR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
13. Podľa § 45 odsek 2 ZoR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
14. Podľa § 45 odsek 3 ZoR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
15. Podľa § 45 odsek 4 ZoR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
16. Podľa § 45 odsek 5 ZoR, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
17. Podľa § 45 odsek 6 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
18. Podľa § 45 odsek 7 ZoR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
19. Podľa § 45 odsek 8 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
20. Podľa § 45 odsek 9 ZoR, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
21. Podľa § 46 odsek 1 ZoR, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
22. Podľa § 46 odsek 2 ZoR, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
23. Podľa § 46 odsek 2 ZoR, súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
24. Podľa § 47 odsek 1 písmeno a/ ZoR, náhradná osobná starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
25. Podľa § 47 odsek 2 ZoR, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
26. Podľa § 47 odsek 4 ZoR, ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
27. Podľa § 81 odsek 1 ZoR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
28. Podľa § 62 odsek 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 odsek 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 odsek 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 62 odsek 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 odsek 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 75 odsek 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Podľa § 76 odsek 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
35. Podľa § 2 písmeno c/ zákona číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 01.01.2024) (ďalej len ,,zákon o životnom minime“), za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 81,66 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ je starý otec maloletého dieťaťa, ktorý má k dieťaťu citový vzťah od narodenia. Súd vzhľadom na inštitút náhradnej osobnej starostlivosti mal za to, že sa jedná o dobrovoľnú činnosť a nie je možné nikoho nútiť,
aby starostlivosť vykonával. Zo správy kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že biologická matka sa o svoje maloleté dieťa nestará, nezdržiava sa v mieste bydliska, o maloleté dieťa sa starajú starí rodičia a otec nie je uvedený. V čase rozhodovania súdu bolo naďalej preukázané, že maloleté dieťa sa ocitlo bez osobnej starostlivosti rodiča. Navrhovateľ spĺňa všetky zákonné predpoklady na zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, pretože samotné maloleté dieťa vyjadrilo pred kolíznym opatrovníkom záujem ostať s navrhovateľom, navrhovateľ je občanom Slovenskej republiky, nemá záznam v registri trestov, má zabezpečené bývanie, po zdravotnej stránke je schopný zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a je poberateľom starobného dôchodku vo výške 811,- Eur mesačne.
37. Keďže rozhodnutím súdu o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči jeho maloletému dieťaťu, súd zaviazal matku maloletého dieťaťa na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd poznamenáva, že výška životného minima sa mení každý rok od 01.07. daného roka. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z ustanovenia § 62 odsek 3 ZoR a zákona o životnom minime, s poukazom na jej majetkové, sociálne a zárobkové pomery s tým, že platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa nie je poberateľkou žiadnej dávky a nie je ani zamestnaná. Z uvedených dôvodov súd uložil povinnosť matke prispievať na výživu maloletého dieťaťa v minimálnej výške v zmysle zákona o životnom minime a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 149/2024 Z. z. o úprave súm životného minima účinného od 01.07.2024, nakoľko je výroková časť o prispievaní na výživu maloletého dieťaťa viazaná na právoplatnosť tohto rozsudku a na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov podľa § 45 odsek 8 vety prvej ZoR.
38. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasledujúcich C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove. (§ 355 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 2 odsek 1 C.m.p.) Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka, § 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu a ani odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 C.m.p.). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 odsek 1 C.s.p.) Podľa § 62 odsek 1, 2 C.m.p., odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 C.m.p., v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 C.m.p., zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 C.m.p., odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 C.m.p.,, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 C.m.p.,, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Podľa § 63 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.