Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-485-2013.pdf
PDF · 74.3 KB
Case nature
Area
Subarea
27Er/485/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a .s., Mamateyova 17, Bratislava, krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, Trnava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: MENIX, s. r. o., Suchá nad Parnou 401, IČO: 36 267 708, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Varga, so sídlom Dunajská Streda, Hlavná 26/5, o vymoženie pohľadávky 1.082,16 Eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 46,55 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*142966 zo dňa 10. 06. 2013 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Varga poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu
- vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., krajskej pobočky Trnava, č. k. 1311229813 zo dňa 22. 02. 2013.
Dňa 01. 10. 2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu, v ktorom navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko počas konania po preverení všetkých dostupných zdrojov bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by mohol podliehať exekučnému konaniu. Zároveň oznámil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra vrátane všetkých údajov zapísaných v obchodnom registri ku dňu výmazu 10. 09. 2014.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že povinný je nemajetný a vymazaný z obchodného registra dňa 10. 09. 2014, súd exekúciu v súlade s vyššie uvedeným zastavil, keď má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sú splnené.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd zaviazal k náhrade trov exekúcie oprávneného.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 938/2013 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23. 05. 2013, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01. 01. 2009.
Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01. 10. 2015 zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Súdny exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 55,31 Eur, ktorá predstavuje odmenu súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1, § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 15,48 Eur + 20 % DPH.
Ustanovenia § 14 - 16 Vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 vyhlášky vo výške 33,19 Eur.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t. j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 5,60 Eur, nakoľko mal preukázané i vynaloženie týchto výdavkov - 1 x doručenka o doručení exekučného príkazu povinnému, 1x doručenka o doručení exekučného príkazu Tatrabanke, a. s., 1 x doručenka o doručení príkazu na začatie exekúcie Tatrabanke, a. s., 1 x doručenka o doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Zvyšné uplatnené poštovné vo výške 5,20 Eur (10,80 Eur - 5,60 Eur) súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tieto výdavky neboli riadne preukázané.
Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnený IT poplatok za elektronické spojenie s SP a KAPOR a telekomunikačné výdavky vo výške 2,40 Eur, materiál vo výške 1,20 Eur, poplatok za elektronickú bankovú informáciu vo výške 0,84 Eur, poplatok za elektronickú informáciu z dopravy vo výške 0,24 Eur, keďže vynaloženie týchto výdavkov z predloženého exekučného spisu nevyplýva.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20 % DPH zo sumy 38,79 Eur (33,19 Eur + 5,60 eur) v celkovej sume 7,76 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 46,55 Eur.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).