Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cb-86-2015.pdf
PDF · 81.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/86/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu L., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XXX, C., IČO: 3025438, zastúpeného JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné proti žalovanému Agentúra rozvoja podnikania, Kukorelliho 30, Humenné, IČO: 37939602, o zaplatenie 8000,00 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8000,00 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 480,00 eur a 491,46 eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2014 a upresnenú podaním zo dňa 17.4.2014 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 8000,00 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 1.10.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.2.2010 poskytol žalovanému sumu 8000,00 eur za účelom reklamy a materiálov, pričom žalovaný nezabezpečil pre žalobcu žiadnu reklamu a materiály. Úrok z omeškania žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný ústne prisľúbil, že do 1.10.2012 túto sumu žalobcovi vráti.
Dňa 23.9.2014 súd vydal platobný rozkaz pod č.k. 12Rob/21/2014-24, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že vyjadrenia žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu nie sú pravdivé, pretože účelom poskytnutia finančných prostriedkov nebola reklama a materiál, ale reklama a marketing, čo v praxi znamenalo vyhľadávať stavebné zákazky a podľa potreby dodávať stavebných robotníkov. Žalovaný v odpore ďalej poukazoval, že uvedený účel mu bol zabezpečený, pretože od mesiaca marec 2010 mu boli vyhľadávané a dodávané stavebné zákazky, pričom časť zákaziek žalobca preberal a dohadoval osobne za prítomnosti žalovaného, časť zákaziek mu bola zaslaná e-mailom, časť zákaziek mu bola sprostredkovaná telefonicky a ďalšia časť zákaziek mu bola odmietnutá, pretože klientov už predtým oklamal. Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.
Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalobcu, žalovaného, svedka M.. L. F. ako aj oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu žalobcu vyplýva, že so štatutárnym zástupcom žalovaného B. N. sa stretávali, pričom v priebehu roku 2010 sa dohodli na tom, že žalovaný zabezpečí zákazky pre firmu žalobcu, pričom štatutárny zástupca žalovaného tvrdil, že dokáže zabezpečiť zákazky obcí na úpravu chodníkov v obciach. Dňa 19.2.2010 žalobca odovzdal žalovanému sumu 8000,00 eur, ktorú mal žalovaný použiť na zabezpečenie týchto zákazok od starostov obcí, pričom štatutárny zástupca žalovaného tvrdil, že má rokovania so starostami a že to potrebuje s nimi prerokovať.
Z výsluchu žalobcu ďalej vyplýva, že v prípade, že sa budú realizovať zákazky tak žalovaný dostane určité percento za sprostredkovanie, avšak nakoniec žalovaný žiadnu zákazku pre žalobcu nezabezpečil a ani poskytnuté peniaze žalobcovi nevrátil. Žalobca uviedol, že so žalovaným sa dohodli na tom, že keď mu žalovaný nezabezpečí zákazky tak mu žalovaný vráti aj poskytnuté peniaze.
V súvislosti s tvrdením štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý tvrdil, že mal zabezpečiť pre žalobcu nejaké zákazky, žalobca uviedol, že žalovaný mu ponúkal nejaké práce, avšak išlo o zákazky, na ktorých sa predtým nedohodli, pretože žalovaný mal zabezpečiť žalobcovi iba zákazky na úpravu chodníkov v obciach s odôvodnením, že žalobca má špecializáciu na kladenie dlažieb chodníkov.
Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a poukazoval okrem dôvodov uvedených v žalobe aj na príjmový pokladničný doklad, kde bol uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov zo strany žalobcu pre žalovaného. Zástupca žalobcu požadoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatňovanú sumu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že zo strany žalovaného nebola pre žalobcu vykonaná žiadna činnosť, na základe ktorej by potom žalobca mal možnosť uzatvoriť zmluvu o dielo s nejakým objednávateľom.
Štatutárny zástupca žalovaného počas konania žiadal žalobu zamietnuť a zotrval na vyjadrení v odpore proti platobnému rozkazu, pričom tvrdil, že finančné prostriedky, ktoré mu žalobca poskytol vo výške 8000,00 eur boli žalovanému poskytnuté na základe ústnej dohody a účel tejto dohody bol aj splnený. Podľa žalovaného mala byť so žalobcom uzavretá dohoda, ktorá mala trvať 16 mesiacov a za každý jeden mesiac mal mať žalovaný odmenu 500,00 eur s tým, že štatutárny zástupca žalovaného tvrdil, že vykonal pre žalobcu činnosť súvisiacu s tým, aby žalobca uzavrel prípadné zmluvy o dielo s objednávateľmi, ktorých mu v podstate žalovaný sprostredkoval, avšak nakoniec žalobca žiadne zmluvy neuzavrel. Štatutárny zástupca žalovaného nepoprel počas konania skutočnosť, že prevzal od žalobcu finančné prostriedky vo výške 8000,00 eur a podľa dohody mal žalovaný zabezpečiť žalobcovi stavebné zákazky a aj v prípade potreby stavebných robotníkov a v prípade, že by žalobca uzavrel následne zmluvu o dielo, potom by žalovaný dostal províziu vo výške 5 % z ceny diela.
Z výsluchu svedka M.. L. F. vyplýva, že svedok bol prítomný pri stretnutí žalobcu so štatutárnym zástupcom žalovaného, keď sa stretli v Y. bare v Humennom s tým, že žalobca mal svedkovi povedať, že jeden človek mu má zabezpečiť objednávky na výstavbu chodníkov v 7 obciach a tento človek má zabezpečiť eurofondy pre dané obce. Za tieto eurofondy mali byť potom vystavené chodníky, pričom pri stretnutí žalobca predstavil svedkovi pána N. a pán N. prakticky potvrdil v rozhovore to, čo svedkovi predtým povedal žalobca. Pán N. však potreboval finančné prostriedky v hotovosti a vtedy žalobca odovzdal pánovi N. v hotovosti sumu do 10 000,00 eur, pričom vzhľadom na odstup času si svedok už nepamätal na presnú výšku sumy.
Z obsahu Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.2.2010 vyplýva, že žalovaný v tento deň prijal od žalobcu sumu 8000,00 eur a ako účel bolo uvedené reklama a marketing.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť v celom rozsahu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 15.1.2009 do 31.1.2013), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 (platnej ku dňu 1.10.2012) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8000,00 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 1.10.2012 do zaplatenia.
Je síce pravdou, že v žalobe žalobca uviedol, že poskytol žalovanému dňa 19.2.2010 sumu 8000,00 eur za účelom reklamy a materiálov, avšak tak ako to vyplynulo z dokazovania, a to výsluchu žalobcu a svedka M.. L. F., sumu 8000,00 eur žalobca poskytol žalovanému dňa 19.2.2010 na základe ústnej dohody, podľa ktorej mal žalovaný zabezpečiť žalobcovi zákazky pri výstavbe chodníkov asi v 7 až 8 obciach.
V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný nezabezpečil pre žalobcu ani jednu zo zákazok na výstavbu chodníkov tak ako to bolo dohodnuté, pričom žalovaný sa počas konania bránil tým, že zákazky žalobcovi sprostredkoval, pričom malo ísť o zákazky rôznej stavebnej činnosti.
V konaní ďalej bolo preukázané, čo nepoprel ani žalobca ani žalovaný, že v prípade, že by následne žalobca uzatvoril s jednotlivými objednávateľmi zmluvu o dielo tak by žalovaný dostal odmenu za sprostredkovanie vo výške 5 % z ceny diela.
Dohodu medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 5000,00 eur nemožno považovať za platne uzavretý zmluvný vzťah v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože prednesy účastníkov konania sú rozdielne a podľa názoru súdu účastníci konania, teda žalobca a žalovaný, neurčili dostatočne predmet svojich záväzkov - povinností tak ako to vyplýva z uvedeného § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca totiž tvrdil, že povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť žalobcovi zákazky pri výstavbe chodníkov v jednotlivých obciach, pričom žalovaný tvrdil, že jeho povinnosťou bolo zabezpečiť žalobcovi akékoľvek stavebné zákazky.
Týmto skutočnostiam nasvedčuje aj to, že v prípade uzavretia zmluvy o dielo medzi žalobcom a jednotlivými objednávateľmi by až potom vznikol žalovanému nárok na odmenu za sprostredkovanie vo výške 5 % z ceny diela, čo nepoprel počas konania ani žalovaný.
Z týchto dôvodov súd má teda za to, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platne uzavretej zmluve, a preto má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8000,00 eur, a keďže žalovaný sa dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 19.2.2010 t.j. ku dňu kedy došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal trovy žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 480,00 eur a trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to 2 úkony po 237,34 eur (prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 2.11.2015) a 2 krát paušál po 8,39 eur, čo spolu predstavuje sumu 491,46 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.