Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/91/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu V. R., Z.. X.X.XXXX, B. Q. Č.. XX, X., H. Q., právne zastúpeného Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou, Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 858,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 858,30 eura od 5.3.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 397,06 eura (40,- eur súdne poplatky, 357,06 eura trovy právneho zastúpenia) na účet právnej zástupkyne žalobcu, Mgr. Paulíny Naništovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca, žalobou podanou na súde dňa 05.03.2014, uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 858,30 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Prešov zo dňa 4.11.1999, ČVS: H.-XXX/XX-X.-XX bolo podľa ods. začaté trestné stíhanie a zároveň podľa účinného do 31.12.2005, vznesené obvinenie V. R. pre trestný čin sprenevery podľa zákonná účinného do 31.12.2005 spáchania formou spolupáchateľstva podľa Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa. Žalobca podal proti uzneseniu sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajského prokurátora zamietnutá. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na žalobcu dňa 19.5.2000 obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako trestný čin sprenevery spáchaného formou spolupáchateľstva podľa , zák. účinného do 31.12.2005. Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.10.2012, č.k. XTo XX/XXXX - XXX podľa účinného do 31.12.2005, oslobodil

žalobcu spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal žalobca. Žalobca si v konaní zvolil obhajcu, ktorý mu vyúčtoval celkovú odmenu za vykonané úkony vo výške 858,30 eura. Žalobca v súvislosti s obhajobou zložil zvolenému obhajcovi dňa 29.5.2008 preddavok na trovy obhajoby vo výške 8.310,- Sk ( 275,84 eura) a zvyšnú časť sumy vo výške 582,46 eura poukázal dňa 18.6.2013 na účet advokáta. Žalobca dňa 2.9.2013 písomne požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku v súlade s o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím organu štátu alebo jej nesprávnym úradným postupom s účinnosťou do 1.7.2004, pretože v súvislosti s jeho obhajobou mu vznikla škoda spočívajúca v zaplatených trovách obhajoby vo výške 858,30 eura. Žalovaná jeho nárok odmietla, pretože nie sú kumulatívne splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody a nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca poukázal na judikát R 24/1992.

V písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2014 Ministerstvo spravodlivosti vznieslo námietku premlčania v zmysle , podľa ktorého najneskôr sa právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené ( oznámene ) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda. Žalovaná ďalej uviedla, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok, aby nastala udalosť, ktorá má za následok vznik škody, vznik škody a príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a vznikom škody. Podľa žalovanej nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Žalovaná ďalej uviedla, že nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie nezrušil príslušný orgán. Len prokurátor je oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahradiť vlastnými. Sťažnosť žalobcu bola dozorujúcim prokurátorom vyhodnotená ako neopodstatnená a ani v ďalšom priebehu nedošlo k zrušeniu tohto uznesenia, preto nie je možné predmetné uznesenie považovať za nezákonné rozhodnutie, a preto nie je možné na jeho podklade priznať náhradu škody. Žalovaná sa nestotožňuje so súdnou judikatúrou, pretože podľa jej názoru, zastavenie trestné stíhania/ oslobodenie spod obžaloby automaticky neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali pri vznesení obvinenia nesprávne, resp. nezákonne, a preto nemožno vyvodiť nezákonnosť ich rozhodnutia len z titulu samotného zastavenia trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. III. Ú. XXX/XX, D.. Ú. XXXX/XX, D.. Ú. XXXX/XX a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.5.2012, sp. zn. XCo XXX/XXXX, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. Žalovaná ďalej uviedla, že trestné stíhanie bolo začaté na podklade výpovede Štefana Vargu, podľa ktorého žalobca sa na trestnej činnosti, ktorá sa už skôr obvinenému Vargovi kládla za vinu, mal podieľať ako spolupáchateľ. Obvinený Varga bol za túto trestnú činnosť právoplatne odsúdený, pričom rozsudok vo vzťahu k žalobcovi bol zrušený a neskôr bol oslobodený. Podľa odôvodnenia je nepochybné, že sa skutok stal, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázane, že skutok spáchali aj ďalší obžalovaní, medzi nimi aj žalobca. Skutkový stav zistený v prípravnom konaní a v konaní pred súdom nebol dostačujúci pre záver o spáchaní trestného činu žalobcom. Uvedený stav však nezakladá jednoznačný záver o tom, že v čase vznesenia obvinenia neboli splnené podmienky pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia z dôvodu závažného podozrenia zo spáchania trestného činu. Trestné stíhanie bolo začaté a vedené príslušnými ustanovenia a uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nebolo príslušným orgánom zrušené, ani nahradené iným. Priznaniu náhrady braní neexistencia nezákonného rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, v dôsledku ktorého

mala byť škoda spôsobená. Nakoniec žalovaná uviedla, že nie je zo žalobného návrhu preukázané, že obhajca žalobcu v trestnom konaní skutočne vykonal všetky úkony právnej služby tak, ako sú vyúčtované. Samotný rozpis a vyúčtovanie nie sú dostatočné na preukázanie toho, že obhajca sa na tom úkone zúčastnil, resp. že sa vôbec daný úkon uskutočnil, preto na ich preukázanie je potrebné tento rozpis konfrontovať s príslušným trestným spisom.

Predmetom konania bol nárok žalobcu proti žalovanej na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a to: žalobou zo dňa 5.3.2014, faktúrou zo dňa 11.6.2013, príjmovým pokladničným dokladom na č.l.4, výpisom z Tatrabanky na č.l.5, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 2.9.2013, stanoviskom k žiadosti zo dňa 12.2.2014, úrokovými sadzbami Európskej centrálnej banky na č.l.9, vyjadrením žalovanej zo dňa 2.4.2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.5.2012 sp.zn. XCo/XXX/XXXX, spisom XT/ XX/XXXX, celým spisom XXC/XX/XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.5.2014, sp. zn. XXC/XX/XXXX súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.6.2015, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zrušil rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že bude úlohou súdu zaoberať sa námietkou premlčania v kontexte rozporu s dobrými mravmi.

Súd následne doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to odvolaním žalobcu zo dňa 25.6.2014, uznesením Krajského súdu v Prešove XCo/XXX/XXXX, zo spisu XT XX/XXXX: uznesením o začatí trestného stíhania zo dňa 4.11.1999, sťažnosťou zo dňa 12.11.1999, uznesením zo dňa 6.12.1999 o zamietnutí sťažnosti, obžalobou zo dňa 11.5.2000, plnomocenstvom zo dňa 16.6.2003, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 24.6.2003, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 24.10.2003, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 5.2.2004, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 25.3.2004, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 26.3.2004, odvolaním proti rozsudku zo dňa 4.8.2005, zápisnicou o verejnom zasadnutí zo dňa 29.5.2008, zápisnicou o verejnom zasadnutí zo dňa 10.3.2009, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 4.5.2010, zápisnicou o hlavnom pojednávaní o dňa 8.6.2010, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 1.7.2010, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 23.2.2012, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 23.2.2012, zápisnicou o verejnom zasadnutí zo dňa 24.10.2012, rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.10.2012 a zistil tento skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Prešov zo dňa 4.11.1999, ČVS: H.-XXX/ XX-X.-XX bolo podľa ods. začaté trestné stíhanie a zároveň podľa účinného do 31.12.2005, vznesené obvinenie V. R. pre trestný čin sprenevery podľa zákonná účinného do 31.12.2005 spáchania formou spolupáchateľstva podľa Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa.

Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.10.2012, č.k. XTo XX/XXXX - XXX podľa účinného do 31.12.2005 oslobodil žalobcu spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal žalobca.

Žalobca pred podaním žaloby požiadal žalovanú, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, o náhradu škody v rámci predbežného prerokovania nároku podľa , a to písomným podaním zo dňa 2.9.2013. Nárok na náhradu škody žalobca špecifikoval ako náhradu trov obhajoby v sume 858,30 eura.

Ministerstvo spravodlivosti SR, listom zo dňa 12.2.2014 žiadosť žalobcu o náhradu škody odmietlo.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa č. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa , prvá veta, druhá veta nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Podľa ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

Podľa právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia

doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd sa v predmetnom spore v prvom rade zaoberal námietku premlčania. uplatneného nároku. Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol: „Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, uznesením o vznesení obvinenia doručeným žalobcovi dňa 10.11.1999. Pokiaľ by sa prijal záver, že nárok žalobcu je premlčaný, k premlčaniu by došlo ešte v čase, keď žalobca ani nemohol mať vedomosť (objektívne), že mu v príčinnej súvislosti s rozhodnutím štátneho orgánu vznikla škoda. Ak by bola žaloba podaná pred 10.11.2009, súd by totiž nemal inú možnosť ako žalobu ako predčasnú zamietnuť. Rozhodnutie o vznesení obvinenia sa totiž stalo nezákonným až právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove vyhláseným dňa 24.10.2012. Takýmto výkladom by trvanie trestného konania viac ako 10 rokov, ktoré skončí oslobodzujúcim rozsudkom, malo za následok, že po vznesení námietky premlčania, by žalobca, ktorý bol nepochybne vedením trestného konania dotknutý na svojich právach, a to aj majetkových, ale i osobnostných, bol v konaní neúspešný. Odvolaciemu súdu sa nejaví preto spravodlivé, aby žalobca niesol majetkové následky vyvolané liknavým postupom orgánov činných v trestnom konaní. Vznesenie námietky premlčania je preto podľa názoru odvolacieho súdu prostriedkom umožňujúcim poškodiť žalobcu, ktorý ako sám uviedol, bol trinásťročným vedeným trestným konaním postihnutý aj v pracovnom živote. Paradoxne štát, ktorý konal 13 rokov využíva premlčanie práva, čo naozaj indikuje konflikt s morálnymi zásadami“. Súd má za to, že uplatnená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca uplynutie premlčacej doby nezavinil. K premlčaniu by došlo ešte v čase, keď žalobca ani nemohol mať vedomosť (objektívne), že mu v príčinnej súvislosti s rozhodnutím štátneho orgánu vznikla škoda. Trestné konanie trvalo 13 rokov a toto trvanie žalobca nemohol ovplyvniť. Vznesená námietka premlčania je preto zo strany žalovanej výrazom zneužitia práva, a preto takejto námietke nie je možné poskytnúť právnu ochranu v zmysle .

Súd sa následne zaoberal dôvodnosťou žaloby.

Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav zhodný s tým, ako ho v podanej žalobe uviedol žalobca. Genéza trestného konania, ktoré bolo vedené proti žalobcovi bola v konaní preukázaná pripojeným trestným spisom.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody z právneho dôvodu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní je svojou povahou občianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia . Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je objektívnou zodpovednosťou /bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok, a to porušenie právnej povinnosti /nezákonnosť/, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.

Predmetom konania bol nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, pričom súd vychádzal z predpokladu, že oslobodzujúci rozsudok má rovnaké dôsledky ako zrušenie obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným sa nepotvrdil. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, tak ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods.1 zákona / pozri rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp.zn. X F. C. XX/XXXX, X C. XXX/XXXX, X C. XXX/XXXX/.

Žalovaná zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR je pasívne legitimovaná v spore podľa zákona, pretože predmetná škoda bola spôsobená v trestnom konaní a je v príčinnej súvislosti s Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Prešov zo dňa 4.11.1999, Č.: H.-XXX/XX- X.-XX bolo podľa ods. začaté trestné stíhanie a zároveň podľa účinného do 31.12.2005, pre trestný čin sprenevery podľa zákonná účinného do 31.12.2005 spáchania formou spolupáchateľstva podľa Tr. zák. a.

Uznesenie o vznesení obvinenia je uznesením predbežnej povahy, reflektuje na dosiahnutý zákonom predvídaný stupeň pravdepodobnosti spáchania trestného činu určitou osobou. Uvedené rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré výrazne zasahuje do súkromného, pracovného a spoločenského života obvineného, preto obvinený musí mať nárok na náhradu materiálnej ujmy spôsobenej mu trestným stíhaním, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu. Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia sa odvodzuje zo skutočnosti, že obvinenie nebolo preukázané, aj keď samotné uznesenie o vznesení obvinenia mohlo byť z hľadiska trestného konania aktom zákonným.

Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi /fyzickej osobe/, bola nahradená. Systematickým a logickým /extenzívnym/ výkladom je nevyhnutné dospieť k záveru, že rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie

obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným sa nepotvrdil. Pri takomto výsledku trestného stíhania je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že teda nemalo byť proti nemu vznesené obvinenie. Neposudzuje sa pritom správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, rozhodujúci je výsledok trestného stíhania. Nie je namieste lipnúť na formálnom zrušení /zmene/ tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Reštriktívny výklad zákona by bol v rozpore so zmyslom a účelom tohto právneho predpisu a v rozpore so všeobecným princípom spravodlivosti.

Škoda, ktorá vznikla žalobcovi spočíva vo vzniku trov obhajoby v trestnom konaní po vznesení obvinenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obhajca žalobcu úkony v trestnom konaní riadne vykonal, tieto úkony boli účelné a vyčíslené v súlade s advokátskou tarifou. Obhajca vystavil žalobcovi faktúru za vykonané úkony a tento ju zaplatil. Žalobcovi by nevznikli náklady na trovy obhajoby, pokiaľ by proti nemu nebolo vznesené obvinenie. Vzniknutá škoda je teda v priamej príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia voči žalovanému.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 858,30 eura.

Súd mal za preukázané, že žalobca splnil zákonom požadovanú podmienku a pred podaním žaloby požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku žiadosťou, ktorú žalovaná prevzala dňa 4.9.2013. Žalovaná do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nárok žalobcu neuspokojila, preto je od 5.3.2014 v omeškaní. Súd ju preto zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením vo výške 5,25% ročne zo sumy 858,30 eura od 5.3.2014 do zaplatenia.

O trovách súd rozhodol podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania.

Priznaná náhrada trov konania vo výške 397,06 eura pozostáva zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 40,- eur (20,- eur žaloba, 20,- eur odvolanie) a z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby po 51,45 eura pri hodnote sporu 858,30 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 20.2.2014, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 2.9.2013, žaloba zo dňa 5.3.2014, zastupovanie pri pojednávaní dňa 16.5.2014, 2.11.2015, odvolanie zo dňa 23.6.2014) + 1x rež. paušál po 7,81 eura + 4x po 8,04 eura + 1x po 8,39 eura podľa , , / l. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvola- teľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).