Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_33Cb-178-2011.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/178/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová v právnej veci žalobcu: ADOS Repiská, s.r.o., Štúrova 21, Nitra, IČO: 36 699 004, zastúpený: Mgr. Libuša Repiská, Štúrova 21, Nitra, advokát proti žalovanému: Slovenský telefónny zoznam s.r.o., Ferienčíkova 18, Bratislava 811 08, IČO: 44 759 932, právne zastúpený: Mgr. Robert Seigiel, advokát, Senovážna 996/6, 110 00 Praha, ČR, o zaplatenie 116,62 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 116,62 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116,62 EUR od 21.05.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 363,48 EUR, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2011 zaplatenia sumy 116,62 EUR s príslušenstvom a trovami konania titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 10.03.2010 žalobca uhradil faktúru, ktorá bola vystavená žalovaným. V dôsledku nepozornosti sa predmetná faktúra dostala medzi faktúry určené na uhradenie. Pracovník žalobcu neskúmal obsah a hlavne služby platené faktúrou. Vo chvíli, keď sa žalobca dozvedel o chybnom prevode, telefonicky kontaktoval odporcu, kde mu poverený pracovník oznámil, že ak potencionálny klient zaplatí jednu faktúru, konkludentne sa zaväzuje platiť služby žalovaného ďalší rok. Žalobca prejavil nesúhlas s predmetnou službou, dodatočne ho oznámil aj písomnou formou. Žalovaný na oznámenie nereagoval a so zasielaním nových faktúr neprestal. Žalobca má za to, že medzi ním a žalovaným neprišlo k žiadnemu právnemu úkonu, ktorý smeruje k uzavretiu zmluvy. Faktúra bola uhradená v omyle, v dôsledku nekalých praktík žalovaného. Podaním doručeným súdu 28.05.2012 sa k veci vyjadril žalovaný nasledovne: žalovaný je spoločnosť, ktorá na základe licenčnej zmluvy so zahraničným partnerom vstúpila na rozvíjajúci sa slovenský trh online telefónnych zoznamov podnikateľských subjektov. Tento trh na základe licencie a s použitím databázy majiteľa licencie boli vytlačené obchodné podmienky, ktoré boli graficky i textovo stručné, jasné a obsahovali na rubovej strane plné obchodné podmienky. Žalovaný prevzal know - how partnerských európskych zoznamov a formou tzv. direct marketingu oslovil písomne priamo potenciálnych klientov, podnikateľov (nie spotrebiteľov). Do fázy písomného oslovenia je direct marketing už pomerne bežným nástroj, ktorý sa stal každodennou súčasťou spotrebiteľského a podnikateľského života. Žalovaný sa od väčšiny (nie všetkých) týchto oslovení líši i tým, že sa rozhodol ponúknuť ešte o krok väčší komfort pre potenciálnych užívateľov. Bežne sa u ponúk Slovenského telefónneho zoznamu s.r.o. vyžaduje, aby si oslovený klient prečítal listinu, ktorá je mu predložená, a na čelnej strane ponuky vyhľadal svoje desaťmiestne jedinečné číslo, dostavil sa do banky alebo sprevádzkoval svoj banking, a odoslal sumu figurujúcu v rámčeku na prvom dolnom rohu na účet vedený v ľavom hornom rohu, zadal svoje klientske
číslo ako kód. Celá táto operácia vyžaduje množstvo práce s uvedenou listinou a pozornosť na detaily tejto listiny, čo vyžaduje veľa času. O tom, čo chce klient po preštudovaní tejto listiny týmto pomerne zložitým a pozornosť vyžadujúcim úkonom prejaviť netreba pochybovať ,uviedol žalovaný. Poukázal na ustanovenie § 275 ods. 4 OBZ. Ďalej uviedol, vo vyjadrení, že žalobca listinu prijal a preštudoval, a svoju vôľu potom potvrdil úhradou na účet žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdí, že i po podrobnom preštudovaní vyhotovenej listiny a opakovanom nakladaní s ňou bol stále v omyle a neprejavil týmito zložitými úkonmi svoju vôľu, tak ide z hľadiska žalovaného o preukázateľný nezmysel a účelové tvrdenie.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril súdu podaním, ktoré bolo doručené dňa 19.09.2012.
Súd vykonal dokazovanie v zmysle § 122 OSP a to prednesom právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, výpisom z obchodného registra žalobcu a obchodného registra žalovaného, listinnými dôkazmi a to: návrhom a vzájomnými vyjadreniami účastníkov konania, list žalovaného zo dňa 21.05.2010, Faktúra žalovaného, bankovým výpisom zo dňa 10.03.2010, a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.
Žalobca a žalovaný sú právnické osoby zapísané do obchodného registra, preto sa ich vzťah riadi príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 261 ods .l Obchodný zákonník /ďalej len OBZ/ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust.§ 261 ods.6 Obchodného zákonníka veta prvá, zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. Tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku /ďalej len OZ/ sa spravujú, iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 1 ods. 1 OBZ ,tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniam tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa zvyklostí ,a ak ich niet ,podľa zásad na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 2 ods. 1 OBZ podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 8 OBZ obchodným menom a rozumie názov pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 9 ods. 1 OBZ obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len meno). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočné neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa ust. § 272 ods. 1 OBZ, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu aby sa uzavrela v písomnej forme. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ods. 2 cit. ust. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné je neplatný. Podľa ods. 3 cit. ust. právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Podľa §39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení neskorších predpisov, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Podľa ust. § 265 zákona OBZ v znení neskorších predpisov, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa § 266 OBZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysle bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy. Podľa ust. § 267 ods. 3 OBZ, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto zákona (§ 262) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody neplatné iba v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa ust. § 458 ods. l OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Podľa ust. § 458 ods. 2 OZ, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný Súd sa preto zaoberal otázkou či došlo k vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Podľa názoru súdu predložená listina telefónny zoznam nespĺňa náležitosti zmluvy. Súd má za to, že vizuálne sa predmetný doklad podobá faktúre a nie riadnemu návrhu na uzavretie zmluvy. Konanie žalovaného podľa názoru súdu nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 266 OBZ v ktorom je právny úkon definovaný ako prejav vôle smerujúci k vzniku, k zmene alebo zániku práv, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Podstatným znakom právneho úkonu je to, že je to prejav vôle. Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť ,pričom medzi vôľou a jej prejavom musí byť jednota. Obchodný zákonník má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony. Prejav vôle sa teda vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho kto právny úkon urobil, s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený (ZSP 54/2006). Vychádzajúc už uvedeného má súd zato, že absentuje jednoznačne vôľa žalobcu uzatvoriť akúkoľvek zmluvu so žalovaným. Podľa názoru súdu bol uvedený zmluvný vzťah ,, vnútený,, žalobcovi čo je v rozpore s ust. § 265 OBZ (i keď musí súd konštatovať ,že sám žalobca nepostupoval s obozretnosťou).
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. O príslušenstve súd rozhodol podľa ust. § 369 OBZ. Podľa §369 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 OBZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. l nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.Z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia žalobca má nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne. Nakoľko žalobca vyzval žalovaného dňa 21.05.2010 na vrátenie neoprávnene poukázanej platby, súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania od 21.05.2010 tak, ako to požadoval vo svojom návrhu.
Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 142 odsek 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výška trov žalobcu predstavovala uhradený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 363,48 EUR, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby (tak, ako si ich právny zástupca žalobcu vyčíslil podaním doručeným súdu 10.11.2015) á 16,60 EUR (príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní 19.06.2014, 27.10.2014, 02.11.2015) + 3 x režijný paušál á 8,04 EUR + 1 x režijný paušál á 8,39 EUR + náhradu za stratu času 8 x 13,40 EUR + 4 x 13,98 EUR, tj. 163,12 EUR a cestovné náklady trasa Nitra - Bratislava a späť - 92,4 km x 6, čo predstavuje 101,45 EUR.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo na podpísanom súde. Z odvolania okrem všeobecných náležitostí /§ 42 ods. 3/ musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má okrem iného uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./§ 205 ods. 1 OSP/ Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí ak senát rozhodoval namiesto samosudcu b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 časť prvej vety za bodkočiarkou, h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.