Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-59-2022.pdf
PDF · 72.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/59/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti odsúdenému Z. P., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., ul. D. XXXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, na neverejnom zasadnutí dňa 18. októbra 2022 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. júna 2022, sp. zn. 37Pp/170/2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. sa z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. júna 2022, sp. zn. 37Pp/170/2022, bolo rozhodnuté nasledovne:
I. Podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek 1 Trestného poriadku sa odsúdený Z. P., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/188/2017 zo dňa 13.06.2018 a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/70/2020 zo dňa 17.12.2020.
II. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona určuje odsúdenému skúšobnú dobu 6 (šesť) rokov a súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným 3 (tri) roky a zároveň odsúdenému ukladá v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:
- podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
- podľa § 51 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona zákaz stretávania sa s M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., Ul. T. XXXXX/XXA, V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., C. XXXXX/XX a F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., C. XXXXX/XX
- podľa § 51 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona príkaz zdržiavať sa v čase od 23.00 hod do 05.00 hod na adrese A., D. XXXXX/X,
- podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.“
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.
Prokurátor podanú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:
„Proti tomuto uzneseniu podal intervenujúci prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť, nakoľko nepovažuje materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody za splnené.
V zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona alinea prvá sa pre splnenie materiálnych podmienok podmienečného prepustenia vyžaduje, aby odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a že možno od neho očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, a v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné dôsledne prihliadať na všetky poznatky o osobe odsúdeného vyplývajúce z jeho predchádzajúceho života, a teda aj na osobnostné charakterové vlastnosti odsúdeného, vyplývajúce z poznatkov, že je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody.
Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený Z. P. bol doposiaľ 18krát súdne trestaný, pričom vo výkone trestu odňatia slobody je tretíkrát. Z pohľadu predchádzajúcich odsúdení, s poukazom aj na viackrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, mal možnosť odsúdený Z. P. preukázať zmenu svojho správania, avšak túto nevyužil. Napriek tomu, že odsúdený pri svojom výsluchu uviedol, že väčšina jeho trestnej činnosti siaha spred roka 2000, z odpisu registra trestov je zrejmé, že trestnej činnosti sa dopúšťal aj po uvedenom roku 2000, pričom na odsúdeného bolo pôsobené aj alternatívnymi trestami. Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného možno ustáliť, že tento má tendenciu páchať trestnú činnosť. Jeho trestná minulosť je rôznorodá, pričom ako už bolo uvedené, vo výkone trestu odňatia slobody sa odsúdený nenachádza prvýkrát. Mám za to, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona vo vzťahu k odsúdenému Z. P. má do popredia vystupovať represívna zložka trestu, nakoľko u odsúdeného dochádza k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, a to najmä pokiaľ ide o majetkovú trestnú činnosť.
Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.
Materiálnu podmienku spočívajúcu v možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení.
S poukazom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín spisová značka 37Pp/170/2022-41 zo dňa 20.06.2022 zrušil a uložil Okresnému súdu Trenčín, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“
K sťažnosti prokurátora sa odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril s tým, že po preštudovaní zdôvodnenej sťažnosti prokurátora zistil, že nie sú splnené materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený uviedol, že už zo samotného uznesenia súdu o podmienečnom prepustení vyplýva, že súd tak dlhodobo stanovil skúšobnú dobu (6 rokov), ako i tak rozsiahle stanovil podmienky obmedzenia počas probačného dohľadu, že je ťažko možné argumentovať, že je mu daný týmto rozhodnutím priestor pre nevedenie riadneho života. Pri každom porušení týchto podmienok nastupuje dôsledok, rozhodnutie o neosvedčení sa a teda dovykonaní trestu. Podľa odsúdeného prokurátor zrejme opomenul vyhodnotenie koniec trestu, ktorý je v 10 mesiaci roku
2022, t.j. za dva mesiace, a súd nepochybne umožnil svojim rozhodnutím skrátenie trestu ani nie o 2 mesiace naopak uloženým dohľadom v skúšobnej dobe by súd zabezpečil dlhodobejší horizont kontroly riadneho správania ako sú 2 mesiace výkonu trestu odňatia slobody. Pri pohľade v širších súvislostiach je dôvodne podanie jeho návrhu o prepustenie pre zdravotné komplikácie jeho jediného syna, a v snahe pomôcť svojmu synovi v ťažkej situácii, týmto návrhom si zvolil dlhšiu skúšobnú dobu a obmedzenia, pretože rodina je u neho prvoradá. Ďalej odsúdený uviedol, že prokurátor nemohol mať žiadne pripomienky k správaniu sa odsúdeného vo výkone trestu, keďže vo výkone trestu si plní svoje povinnosti podľa stanovených predpisov, mal záujem vo výkone pracovať, počas výkonu neustále pracoval a pracuje momentálne v kuchyni. Z predložených dokumentov ústavu na výkon trestu odňatia slobody je evidentné, že plní riadne všetky nariadenia a pokyny a k svojej trestnej činnosti má negatívny postoj, čo odôvodňuje predpoklad pre vedenie riadneho života. Záverom svojho vyjadrenia navrhol krajskému súdu, aby sťažnosť prokurátor zamietol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorú mu okresný súd predložil spolu so spisom, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
Z revízneho princípu, uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 189 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že nadriadený súd rozhoduje vždy na základe skutkového a právneho stavu, ktorý tu je v čase jeho rozhodovania a ktorý sa prípadne môže líšiť od stavu, ktorý bol daný v čase vydania napadnutého uznesenia. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že odsúdený Z. P. vykonal uložený trest odňatia slobody dňa 12.10.2022 a bol prepustený na slobodu. Táto okolnosť, ku ktorej došlo ešte pred rozhodnutím krajského súdu o podanej sťažnosti, preto spôsobuje bezpredmetnosť prvostupňového neprávoplatného rozhodnutia o vyhovení návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody svoje rozhodnutie obmedzil len na zrušenie napadnutého uznesenia postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por., pretože odpadnutím predmetu konania ďalšie rozhodovanie v posudzovanej veci už neprichádza do úvahy.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.