Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-258-2015.pdf
PDF · 69.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/258/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľky: R. Š. Š., nar. X.X.XXXX, bytom S., N.. L. č. XXX/XX, proti odporcovi: K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. č. XXX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov K. Š., nar. XX.XX.XXXX a R. Š. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Mestským úradom S., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu S., vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por.č. XX r o z v á d z a .
Z r u š u j e uznesenie OS Prievidza č. 15C/258/2015-15 zo dňa 04.09.2015 v celom rozsahu.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet OS Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie konania 66,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným 27.7.2015 navrhla rozvod manželstva s odporcom na tom základe, že ako manželia od uzavretia manželstva XX.X.XXXX vlastne ani nežili. Odporca nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, avšak vzťah bol narušený už predtým, pretože odporca neprimerane žiarlil. Prestala mu veriť, nevie mu odpustiť, že ju klamal. Nechce ďalej zotrvávať v manželstve s ním. Nemajú ani spoločný majetok.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne listom z 25.9.2015. S rozvodom manželstva súhlasí a súhlasil, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom , potvrdením o príjme navrhovateľky, na základe čoho zistil tento skutkový stav: Účastníci uzavreli manželstvo XX.X.XXXX v Prievidzi, u oboch išlo o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátni príslušníci SR. Z manželstva účastníkov maloleté deti nepochádzajú. Účastníci nemali spoločnú domácnosť založenú.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že uzavretiu manželstva predchádzala známosť, do manželstva vstupovala vážne, myslela si, že budú žiť spoločne, o odporcovi nevedela, akú má minulosť. Nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody pre neplatenie výživného, pričom tvrdil, že si výživné platí. Počas výkonu trestu nadviazal kontakt s jeho bývalou priateľkou, stretávali sa. Spolužitie neobnovili ani po tom, čo sa vrátil z výkonu trestu. Ona mu už neverí, nedokáže s ním žiť, dohodli sa spoločne na rozvode.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd návrh navrhovateľky za dôvodný, a preto mu vyhovel. V konaní je preukázané, že manželstvo účastníkov je nefunkčné, v podstate si nikdy svoju spoločenskú úlohu ani neplnilo, pretože po uzavretí manželstva účastníci nežili v spoločnej domácnosti, spoločne nikdy nehospodárili. Ani v súčasnej dobe účastníci nežijú spoločne, ani jeden z nich nemá záujem obnoviť spolužitie, navzájom si nedôverujú, považujú manželstvo za formálne. Za príčinu rozvratu vzťahu v manželstve považuje súd zrejme neuvážený vstup do manželstva zo strany účastníkov, keď ako sama navrhovateľka uviedla, nepoznala odporcu, zaskočili ju veci, ktoré sa o odporcovi dozvedela a už nemohla obnoviť dôveru voči nemu. Keďže manželstve je len formálne, manželia spoločne nežijú, nevytvárajú spoločné prostredie, neprejavujú si úctu, vzájomnú náklonnosť, je tento zväzok len formálnym, preto súd návrhu vyhovel.
Podľa § 138 odst. 5 O.s.p. priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je v súčasnej dobe už zamestnaná, dosahuje príjem 388,- eur mesačne, má bežné výdavky na bývanie, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, odpadli dôvody pre ďalšie trvanie oslobodenia od súdnych poplatkov, preto súd uvedené uznesenie zo dňa 4.9.2015 zrušil v celom rozsahu. Súd zároveň prihliadol aj na výšku súdneho poplatku a povahu konania.
Podľa § 2 odst. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je poplatníkom navrhovateľka, pretože podala návrh na rozvod manželstva a je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh, pretože jej bolo odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov. Výška poplatku predstavuje v zmysle položky č. 7 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov 66,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.