Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/586/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom, Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S. XXXX/XX, M., o zaplatenie 659,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 5.mája 2014, č.k. -95, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , , , , ako aj ust. o spotrebiteľských úveroch a , keď z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov, ako aj v ich vzájomnej súvislosti preukázané, že dňa 06.12.2006 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa v postavení banky a odporcom v postavení majiteľa účtu, platne uzatvorená zmluva o bežnom účte podľa . Zmluva o bežnom účte obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom na platné uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, t.j. zmluva obsahovala označenie zmluvných strán, záväzok banky zriadiť bežný účet pre majiteľa a menu, v akej sa účet zriaďuje. Zmluva o bežnom účte vzniká dohodou zmluvných strán o celom jej obsahu. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola uzatvorená písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ust. . K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi treba podriadiť pod ust. , súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. , podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu navrhovateľom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe /návrhu/ vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o bežnom účte, majúca podstatné náležitosti a v písomnej forme, vyžadovanej zákonom, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa uplatneným v konaní po odporcovi na zaplatenie (/ ) a pod akú hypotézu právnej normy, jej dispozície treba jeho tvrdenia podriadiť a či možno vyvodiť, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie práve titulom právnej normy, upravujúcej bezdôvodné obohatenie. Súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa v návrhu vyvodil, že má ísť pri nároku na plnenie požadovanom po odporcovi o právny vzťah, ktorý je upravený v , pretože navrhovateľ v návrhu poukazoval a k návrhu na dôkaz predložil aj zmluvu o bežnom účte a súčasne s tým na dôkaz aj žiadosti odporcu o poskytnutie debetu na P. najprv z 12.04.2007 na čiastku 8.000 Sk (265,55 eur) a druhú zo dňa 22.04.2009 na čistku 500 eur. Úver v tejto výške mal byť teda poskytnutý v závislosti na zmluve o bežnom účte. V ust. sa predpokladá, že majiteľ účtu v zmluve určí, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte a poskytnutie 500 eur malo slúžiť na pokrytie tých plnení odporcom daných príkazom na úhradu, na ktoré nepostačovali prostriedky na účte odporcu a vykonaných bankou, ďalej na zaplatenie nákladov z bežného účtu, poplatkov za vedenie či bežného účtu alebo úverového vzťahu. Teda v zmysle jednalo sa podľa tvrdení navrhovateľa u účastníkov o záväzkový právny vzťah, podľa tvrdení navrhovateľa, z ktorého jeho právny predchodca má voči odporcovi pohľadávku, ktorú nadobudol navrhovateľ, veriteľ poskytol odporcovi peňažné plnenie vo výške 500 eur a odporca svoj záväzok nesplnil a nie iný dôvod vzniku záväzku podľa vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, pretože súd nezistil žiadny dôvod jeho naplnenia. Z listinných dôkazov súd vyvodil, že pokiaľ sa týka zmluvy, z ktorej záväzok odporcu vznikol, bola uzavretá zmluva o úvere, z ktorej veriteľ má právo od dlžníka požadovať po ňom, aby niečo dal, konkrétne z úveru mu vznikne subjektívne právo na vrátenie požičanej veci, zvyčajne peňazí, ako je toto právo aj uplatnené v súdenej veci účastníkov. Nárok na vrátenie úveru (peňazí) veriteľovi vznikne v dobe, keď sa úver stane splatným. Navrhovateľ na dôkaz, že má splatnú a spôsobilú uplatniť v súdnom konaní, teda žalovateľnú pohľadávku proti odporcovi predložil dôkaz, a to písomnú výzvu odporcovi na splnenie dlhu a určenie, dokedy požaduje dlh uhradiť, má význam pri príslušenstve pohľadávky, konkrétne u úroku z omeškania, ktoré je podľa príslušenstvom pohľadávky a sankciou za to, že dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Na preukázanie tvrdenia, že navrhovateľovi patrí právo na zaplatenie žalovanej sumy, z úverovej zmluvy však navrhovateľ nepredložil žiadny spôsobilý dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť, do akej výšky banka prijala na bežný účet odporcu od neho peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a v akej výške mu vyplatila ním, prípadne odporcom požadovanú sumu alebo či uskutočnila v jeho mene platby ním určeným osobám, ako platby zúčtovala a nedá sa ani zistiť, či sa dostal vôbec odporca do povoleného debetu do výšky 500 eur, ktorý by bol povinný titulom uzavretej zmluvy o úvere navrhovateľovi vrátiť aspoň vo výške 48,78 eur ako debetný zostatok z povoleného prečerpania. Z návrhu vyplýva, že žalovaná suma má vyplývať z interného predpisu banky, po oboznámením sa s ktorým súd vyvodil, že je zrejmé, že odporca naposledy čerpal z účtu 12.12.2009 a z ostatných listinných dôkazov nevyplýva ani to, koľko skutočne dlžil z úveru k tomuto dňu, ďalej je uvedené, že odporca poslednú plnú splátku uhradil 29.11.2009, na úrokoch 6,57 eur + 103,92 eur, celkom na úrokoch 110,49 eur. Za akú dobu a z akých súm mal vzniknúť dlh na úrokoch z omeškania vo výške 151,88 eur, čo do súm bolo započítané a za aké služby boli účtované rôzne poplatky v sume 56,42 eur z interného predpisu navrhovateľa (banky) nevyplýva. Budúca splatnosť istiny mala byť 30.11.2009, z čoho istina pozostáva, tak isto z dôkazu nevyplýva. Z pokusu o zmier vyplynulo, že navrhovateľ sa v žalovanej sume domáha nesplateného úveru 500 eur, úrokov a poplatkov za úver vo výške 110,49 eur, úrokov z omeškania 151,88 eur, sumy ďalších poplatkov vo výške 56,42 eur a debetného zostatku vo výške 48,78 eur, odpočítajúc trovy právneho zastúpenia vo výške 70,63 eur a úroky z omeškania vo výške 151,88 eur vychádza, že zo zmluvy o úvere požadoval navrhovateľ po odporcovi celkom 715,69 eur, z toho na istine 500 eur, úroku a poplatkoch 110,49 eur, na ďalších poplatkoch sumu 56,42 eur a debetný zostatok 48,78 eur a inak zdôvodnené ako skutočnosť, že advokát navrhovateľa pokus o zmier, čo sa týka istiny, úrokov a ostatného v pokuse o zmier uvedeného nezdôvodnil, iba že sa jedná o údaje z interného predpisu navrhovateľa tak, ako bolo uvedené aj v návrhu. Súd nezastával názor vyjadrený navrhovateľom v podaní z 30.08.2011 a to, že zmluva o povolenom prečerpaní nie je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva o povolenom prečerpaní bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o bežnom účte a oba typy zmlúv sú upravené v a podľa tohto zákona sú absolútnymi obchodmi. To ale nevylučuje, aby zmluvy nemali spotrebiteľský charakter a neboli posudzované podľa o spotrebiteľských úveroch, pretože zo žiadnych dôkazov nevyplýva, žeby odporca nekonal pri uzatváraní zmlúv ako spotrebiteľ. Osobou spotrebiteľa je podľa o spotrebiteľských úveroch, je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Niet pochýb o tom, že veriteľom odporcu bola od počiatku banka, do ktorej predmetu činnosti podľa zákona o bankách parilo a aj patrí poskytovanie úverov. Postavenie účastníkov v záväzkovom vzťahu zo zmluvy o úvere zodpovedá aj charakteristike podľa a zadefinovaniu spotrebiteľskej zmluvy v v znení platnom a účinnom do 28.02.2010 a v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi dodávateľom finančnej služby (bankou) a odporcom (spotrebiteľom). Z daného vyplýva, že zmluva o úvere, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že vznikla na základe žiadosti odporcu o povolenie debetu v roku 2009 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko takou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu a ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na zmluvný vzťah účastníkov zo zmluvy o úvere preto treba použiť o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (žiadosťou odporcu z 22.04.2009, interný výpis banky) vyplynulo, že odporcovi mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500 eur, ku ktorému ale na dôkaz nebola pripojená žiadna písomná zmluva o úvere, ako sa predpokladá v zákona o spotrebiteľských, podľa ktorého sa pre platnosť zmluvy o úvere na rozdiel od vyžaduje písomná forma pod následkom neplatnosti zmluvy. Vychádzajúc z interného výpisu banky mal súd za preukázané, že suma 500 eur (úver) bol aj odporcovi poskytnutý, čo ani odporca nepopieral a zmluva napriek nedostatku písomnej formy bola podľa ZoSÚ platná. Zo žiadneho dôkazu ale nebolo preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy o úvere bol dohodnutý úrok a poplatky, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáhal vo výške 110,49 eur a podľa názoru súdu aj poplatkov v návrhu neuvedenej výške a napriek tvrdeniu navrhovateľa v celkovej čiastke sú napočítané aj úroky z omeškania a poplatky za upomienky, pretože inak by žalovaná čiastka na istine tvorila iba debetný zostatok vo výške 48,49 eur a prípadne úroky, ktoré by patrili navrhovateľovi, ak by zmluva nemala charakter spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a z práva na úroky a poplatky je veriteľ vylúčený podľa ZoSÚ, Pretože nebola preukázaná žiadna zmluva o úvere s náležitosťami podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), tieto údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere už v okamihu jej uzatvárania poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ nemá povinnosť ich platiť. Sadzobník poplatkov súd nepovažuje za zmluvu z dôvodu, že zmluva je minimálne dvojstranný právny úkon, ktorý je prejavom vôle smerujúcim k vzniku, zmene, zániku tých práv, s ktorými ich zákon spája a sadzobník takýmto právnym úkonom nie je. Z dôvodov uvedených v ZoSÚ a pre nepreukázanie, že tieto zmluvné podmienky boli s odporcom v zmysle individuálne vyjednané ich za také nemožno považovať. Súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť, pretože navrhovateľ síce čiastočne splnil dôkaznú povinnosť tvrdenia, že odporca má peňažný záväzok, ale nesplnil ju dôsledne. Z listinných dôkazov sa nedá zistiť, či vzhľadom k tomu, že navrhovateľ uplatňoval jednak nárok na istinu vo výške 500 eur a súd za istinu považuje iba tú časť úveru, ktorá je dlžníkovi skutočne poskytnutá bez možnosti zistenia, koľko finančných prostriedkov na účet navrhovateľa (príp. jeho právneho predchodcu) poukázal odporca, na úhradu čoho boli použité, či nie aj na poplatky a úroky, ktoré navrhovateľovi nepatria neuniesol navrhovateľ dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že odporca má voči veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh v konkrétne žalovanej sume.

Pri trovách konania súd poukazuje na , podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom sporového konania patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie práva. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa aby ich účastník uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. V konaní bol úspešným účastníkom odporca, pretože návrh bol zamietnutý, ktorý návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal a zo spisu mu žiadne nevyplývajú. Neúspešný navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o trovách. Na základe týchto skutočností súd rozhodol, že sa navrhovateľovi pre jeho procesný neúspech v konaní náhrada trov konania nepriznáva.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že odporca si u navrhovateľa otvoril účet na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní P. dňa 06.12.2006, pričom predmetom zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu. Navrhovateľ súčasne na základe žiadosti o poskytnutí debetu na P. zo dňa 22.04.2009 poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 500 eur. Nakoľko odporca poskytnutý úver nespláca riadne a včas, a dlh nezaplatil ani po tom, čo mu bola doručená posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 01.02.2010, navrhovateľ svojim oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 03.05.2010 vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru odporcu dňom 30.04.2010 za splatnú a vyzval odporcu na jej zaplatenie. Poukázal na to, že žiadal priznanie nároku na zaplatenie sumy 659,27 eur titulom bezdôvodného obohatenia práve z dôvodu, že nedisponoval zmluvou o povolenom prečerpaní, len žiadosťou o poskytnutie povoleného prečerpania, na základe ktorej mala byť predmetná zmluva uzatvorená. Poukázal tiež na to, že predložil súdu listinný dôkaz, a to delikvenciu úverového účtu, z ktorého vyplýva, že celkový dlh odporcu predstavoval ku dňu 29.03.2011 sumu 818,79 eur a pozostával z istiny 500 eur, úrokov z úveru 110,49 eur, úrokov z omeškania 151,88 eur a poplatkov 56,42 eur. Navrhovateľ si však v konaní uplatnil len nárok na zaplatenie sumy istiny vo výške 500 eur a úrokov z úver vo výške 110,49 eur, teda sumy vo výške 610,49 eur. Nepovažoval preto za potrebné uvádzať v návrhu výšku alebo špecifikáciu poplatkov, nakoľko si ich v návrhu neuplatnil. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie súdu, že ním uplatnený nárok zahŕňa aj úroky z omeškania a poplatky, je neopodstatnený a nepravdivý. Taktiež poukázal na skutočnosť, že odporca nárok nerozporoval a naopak, svojim vyjadrením pred súdom zjavne svoj dlh voči navrhovateľovi uznal v celom rozsahu, keď žiadal súd o povolenie splácať dlh v splátkach po 20 eur. Súd súčasne zamietol návrh v časti debetného zostatku a debetného úroku vo výške 25% ročne z debetného zostatku na účte. Odporca si u navrhovateľa otvoril účet na základe zmluvy o bežnom účte a poskytnutí P. dňa 06.12.2006. Navrhovateľom uplatnená suma vo výške 48,78 eur predstavuje nárok titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu, zatiaľ čo suma 610,49 eur predstavuje nárok titulom poskytnutého povoleného prečerpania bežného účtu. Debetný zostatok je odporca povinný zaplatiť na základe Zmluvy o bežnom účte s poukazom na všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY. Výška debetnej úrokovej sadzby vyplýva z dokladu, ktorý bol súdu zaslaný podaním zo dňa 24.08.2011. Mal za to, že debetný úrok nemožno chápať ani ako zmluvnú pokutu, ani ako úrok z omeškania, nakoľko sa nejedná o úrok z dôvodu omeškania s plnením peňažných záväzkov, ale o úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov z dôvodu a v rozsahu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte odporcu - debetný úrok. Ide teda o istú formu úroku za poskytnutie peňažných prostriedkov, tak ako je to v prípade úroku z úveru.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zaplatenie sumy 659,27 eur spolu s úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 48,78 eur od 01.04.2011 až do zaplatenia.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ). Uvedený odvolací dôvod je daný, keď súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, prípadne právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil alebo nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že medzi účastníkmi, respektíve medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o bežnom účte v zmysle ust. a nasl. , pričom predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie a vedenia bežného účtu.

Navrhovateľ zároveň na základe žiadosti o poskytnutie debetu na P. zo dňa 22.04.2009 poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania do výške úverového limitu 500 eur. Navrhovateľ síce nedoložil zmluvu o povolenom prečerpaní, avšak z dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli vyplynulo, že takýto úverový limit bol odporcovi v uvedenej výške poskytnutý, čo ani odporca vo svojom podaní nespochybnil.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd nerozlišoval navrhovateľom uplatnený nárok tak, ako ho tento v návrhu na začatie konania špecifikoval, keď navrhovateľ si jednak uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 500 eur titulom povoleného prečerpania do výšky úverového limitu vo výške 500 eur, jednak úroky z úveru vo výške 110,49 eur a jednak 48,78 eur titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu spolu v tom čase s platným úrokom vo výške 25% ročne, a to len vo vzťahu k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.

Prvostupňový súd na predmetnú vec nesprávne aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, keď z ust. v znení účinnom do 22.04.2009, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom, ako kreditnú kartu.

V prejednávanej veci pri uplatňovaní nároku na zaplatenie sumy 500 eur išlo práve o povolené prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte, a teda je vylúčená aplikácia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko povolené prečerpanie na bežnom účte sa nepovažuje za spotrebiteľský úver, a preto ani zmluva o povolenom prečerpaní nemusí obsahovať náležitosti uvedené v § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Rovnako ani v prípade uplatňovaného nároku vo výške 48,78 eur titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu nejde o nárok uplatňovaný v zmysle o spotrebiteľských úveroch, ale ide o nárok, ktorý je odporca povinný zaplatiť na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte s poukazom na všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY. Navrhovateľ tiež doložil výšku debetnej úrokovej sadzby, ktorou má byť úročené zaplatenie debetného zostatku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvého stupňa posúdil celý navrhovateľom uplatňovaný nárok v zmysle ust. , nepostupoval správne, a preto odvolací súd v zmysle ust. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákona mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Nesprávnym bol i výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, keď v zmysle bol v konaní v celom rozsahu úspešný odporca, napriek tomu prvostupňový súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keď v prípade zamietnutia v celom rozsahu bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vec opätovne posúdi v zmysle vyššie uvedeného opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust. riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne tak o trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.