Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-393-2015.pdf
PDF · 84.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/393/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Vratislavom Šteffekom, AK, Bratislava, Nám. Martina Benku č 6, proti odporkyni: O. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T., S. ul. č. X, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom C. H., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 641,- Eur s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia sumy 99,- Eur sa z a s t a v u j e .
II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 261,- Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne od 21. 9. 2012 do zaplatenia dlžnej sumy a to všetko v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
IV. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 24. 11. 2014, žiadal navrhovateľ o uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť mu 641,- Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 10. 8. 2012 do zaplatenia dlžnej sumy, ďalej 99,- Eur ako zmluvnú pokutu a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyni na základe písomnej zmluvy o úvere z XX. X. XXXX poskytol úver X XXX,- Eur za odplatu 380,- Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky zaplatí v sume po 5,- Eur a nasledujúcich desať splátok zaplatí po 136,50 Eur. Odporkyňa z takto vzniknutého dlhu zaplatila 739,- Eur a zostatok dlhu predstavuje zažalovanú istinu 641,- Eur. Uplatnená zmluvná pokuta bola dohodnutá v zmluve pre prípad porušenia úverových povinností.
Dňa 20. 1. 2015 vydal tunajší súd v predmetnom konaní platobný rozkaz č. k. 28Ro 2381/2014 -13, ktorý bol dňa 21. 5. 2015 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporkyni (§ 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP). Odporkyni, ktorej miesto pobytu súdu nie je známe, bol v zmysle § 29 ods. 2, 6 OSP ustanovený opatrovník.
Pred pojednávaním vo veci samej vzal navrhovateľ návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty 99,- Eur späť a súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1, 2 OSP zastavil.
Z dokazovania vykonaného prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listín založených v súdnom spise - zo zmluvy o úvere a prehľadu jeho úhrad, výzvami na plnenie, bol zistený a preukázaný tento skutkový stav:
Dňa XX. X. XXXX uzavreli účastníci písomne zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej v tento deň prevzala odporkyňa od navrhovateľa X XXX,- Eur a zaviazala sa ich vrátiť v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mala zaplatiť v sume po 5,- Eur a nasledujúcich desať splátok mala zaplatiť po 136,50 Eur. Spolu mala uhradiť 1 380,- Eur, pretože úverová istina bola zvýšená o odplatu 380,- Eur, ktorá bola súčtom úverového úroku 20 % ročne a odmeny 18 % ročne. Dátum konečnej splatnosti úveru nebol dojednaný spôsobom označenia konkrétneho dňa. Prvá splátka mala byť zaplatená 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka mala byť zaplatená 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odporkyňa zaplatila spolu 739,- Eur a ďalej v platení nepokračovala. Z tohto dôvodu navrhovateľ úver listom z 5. 3. 2014 doručovaným odporkyni poštou na ňou oznámenú komunikačnú adresu spätne k 9. 8. 2012 zosplatnil. Účastníci sa v zmluve dohodli, že ich zmluvný vzťah sa právne riadi režimom zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy.
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravoval v rozhodnej dobe vzniku zmluvného vzťahu, zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Obchz.)zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
Podľa § 9 ods. 2 písmená f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. musí úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písmeno b) sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930?ucinnost=10.7.2013>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930?ucinnost=10.7.2013> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930?ucinnost=10.7.2013>. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že navrhovateľ odporkyni poskytol úver a odporkyňa záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok a odmenu nedodržala. Suma, ktorú navrhovateľovi poukázala na vyrovnanie celého jej záväzku, nepostačovala, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa z úverového dlhu jej zostáva zaplatiť 641,- Eur. Súd sa však s takto vyčísleným dlhom odporkyne nestotožnil. Podľa § 9 ods. 2 písmená f), k) zákona č. 129/2010 Z. z., musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto povinné náležitosti v prejednávanej zmluve chýbajú v zmluve riadne a určité označenie termínu konečnej splatnosti úveru a rozpis zloženia splátok uvedený nie je. V zmluve dokonca absentuje aj riadne a určité označenia termínu splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Dojednanie úhrady dlhu splátkami bez toho, aby osoba povinná ich platiť poznala ich skladbu, teda mala prehľad o tom, ako znižuje a v akých položkách úverový dlh bez toho, aby poznala termín konečnej splatnosti úverového dlhu, respektíve aj zrozumiteľne a určito vyjadrený termín zročnosti mesačnej splátky sankcionuje zákon č. 129/2010 v ustanovení § 11 ods. 1 písmeno b) stratou nároku na úroky a poplatky.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ odporkyni poskytol úver 1 000,- Eur a odporkyňa mu z tejto úverovej istiny vrátila 739,- Eur, zostáva jej zaplatiť 261,- Eur a súd ju k splneniu tejto peňažnej povinnosti zaviazal. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
Odporkyňa sa s plnením peňažných záväzkov zo spotrebiteľského úveru dostala do omeškania. Dôsledkom omeškania dlžníka so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti je v zmysle § 369 ods. 1 Obchz. jeho povinnosť platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy. Napriek tomu, že Obchodný zákonník pripúšťa, aby si výšku úroku z omeškania určili účastníci zmluvy vzájomnou dohodou s obmedzením najvyššej prípustnej výšky, postupoval súd pri vyhodnotení dôvodnosti tohto nároku vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy účastníkov podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
- Občiansky zákonník (OZ), ktorý výšku úroku z omeškania upravuje v § 517 ods. 2 kogentne. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. 4. 2015, článok II, článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR z konania sp. zn. 3MCdo 12/2014).
Zročnosť úverovej istiny mohla nastať najskôr 20. 9. 2012, čo je súdom matematickým výpočtom podľa zmluvných podmienok vyčíslený dátum zročnosti poslednej splátky. Navrhovateľ listom z 5. 3. 2014 úverový dlh odporkyne k 9. 8. 2012 zosplatnil a odo dňa 10. 8. 2012 žiadal priznať úrok z omeškania. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok mal navrhovateľ podľa podmienok zmluvy, dohodol sa tak s odporkyňou, právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Toto právo však mohol využiť iba do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky so súčasným upozornením odporkyne v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie takéhoto práva (§§ 565, 53 ods. 9 OZ). Navrhovateľ v zmysle uvedených právnych podmienok zosplatnenia úveru nepostupoval, respektíve dodržanie týchto podmienok súdu nepreukázal. Preto mu súd v tejto časti nároku vyhovel až počnúc dňom 21. 9. 2012, čo je prvý deň po splatnosti celého úverového dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania bola táto sadzba 0,75 %, preto je odporkyňa povinná platiť úrok z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy. Sadzba úroku z omeškania požadovaná navrhovateľom nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku úroku z omeškania, ktorú môže od odporkyne ako spotrebiteľky požadovať.
O náhrade trov celého konania rozhodol súd podľa §§ 142 ods. 2 a 146 ods. 2 OSP. V zmysle § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník v konaní úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. V zmysle § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V zmysle citovaných ustanovení súd teda pri rozhodovaní o trovách konania skúmal jednak procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách a ich pomer úspechu k meritórnom konaní. Žaloba bola späťvzatá bez vecného vyriešenia predmetu sporu a preto má navrhovateľ znášať trovy konania odporkyne. V meritórnej časti konania o zaplatenie 641,- Eur mal navrhovateľ čiastočný úspech. Pomer zavinenia na zastavení konania v spojení s procesným úspechom v konaní predstavuje u navrhovateľa 35 % (z predmetu sporu 641,-Eur + 99,- Eur) a u odporkyne 65 %. Odporkyni o 30 % úspešnejšej účastníčke konania trovy nevznikli a preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.