Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/26/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa U.. A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Alexandrou Skybovou, advokátkou so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, proti odporkyni: A.. K. P., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX B. D., právne zastúpenej JUDr. Gretou Kopčovou, advokátkou so sídlom Záhradná 59, 900 51 Zohor, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Z. P., nar. XX.XX.XXXX a P. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov: navrhovateľa U.. A. P., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne A.. K. P., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti I. - S. A., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX rozvádza.

Súd na čas po rozvode manželstva s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z. P., nar. XX.XX.XXXX a P. P., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté deti") nasledujúceho znenia:

Maloleté deti sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok s ú o p r á v n e n í obaja ich rodičia.

Otec s a z a v ä z u j e platiť výživné na maloletého Z. v sume 250,- Eur mesačne a na maloletú P. v sume 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2015 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z. a P. na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril dňa 28.02.2004 po sedemročnej známosti. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo. Podľa vyjadrenia navrhovateľa spoločnú samostatnú domácnosť účastníci viedli od roku 2002. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, bez väčších konfliktov. Časom účastníci konania spolu menej komunikovali a ich vzťah ochladol. Navrhovateľ uviedol, že k odcudzeniu došlo po jeho nástupe do nového zamestnania v roku 2011.

Odporkyňa mala voči práci navrhovateľa neustále výhrady a nevedela jeho prácu akceptovať. Spoločnú domácnosť účastníci nevedú od mája 2013 a od tohto času ani spolu intímne nežijú. Navrhovateľ ďalej uviedol, že citový vzťah k odporkyni z jeho strany neexistuje a vzájomné spolužitie je znemožnené vzájomnou averziou. Manželstvo už stratilo zmysel, je vážne, hlboko a trvalo rozvrátené, k odporkyni už nemá žiaden citový vzťah, preto navrhovateľ nemá záujem naďalej zotrvávať v spoločnom manželskom zväzku s odporkyňou. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností navrhovateľ navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyni, právo zastupovať a spravovať ich majetok navrhol zveriť obom rodičom a súčasne žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa platiť výživné na maloletého Z. vo výške 250,- Eur mesačne a na maloletú P. vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky s tým, že navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi na základe dohody rodičov. Na pojednávaní konanom dňa 02.11.2015 navrhovateľ uviedol, že je jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom spoločnosti, ktorá bola založená v roku 2011 a plat, ktorý ako konateľ priznal, súvisel s tým, že spoločnosť sa ešte len rozbiehala. V súčasnosti už spoločnosť celkom dobre napreduje, čím vie zabezpečiť dostatok prostriedkov na navrhované výživné.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 01.04.2015, v ktorom uviedla, že s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva súhlasí a rovnako súhlasí i s návrhom navrhovateľa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Podľa vyjadrenia odporkyne, s navrhovateľom komunikuje len za účelom zabezpečenia starostlivosti o deti, pričom uviedla, že navrhovateľ sa podieľa na finančnom zabezpečení detí i odporkyne. Na pojednávaní konanom dňa 02.11.2015 odporkyňa uviedla, že po rozpade jej vzťahu s navrhovateľom sa vrátila do B., odkiaľ pochádza. Odporkyňa si toho času hľadá prácu, poberá podporu cca 400,- Eur, nakoľko v júli 2015 ukončila pracovný pomer v Bratislave.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 02.11.2015, na ktorom účastníci dospeli k rodičovskej dohode, ktorú navrhli súdu schváliť.

Kolízny opatrovník maloletých detí, ako ich zástupca v konaní, vo svojom stanovisku prednesenom na pojednávaní uviedol, že navrhuje súdu schváliť predloženú rodičovskú dohodu, čo odôvodnil záujmom maloletých detí.

Podľa , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní obaja účastníci a kolízny opatrovník maloletých detí, a po vyhlásení rozsudku sa títo vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.

Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom (zverenie do osobnej starostlivosti, zastupovanie detí, spravovanie majetku detí, platenie výživného, úprava styku s deťmi).

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na vyššie citované ustanovenie nemal, pre úplnosť uvádza, že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní dňa 02.11.2015, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, oboznámil návrh, ako aj ďalšie listinné dôkazy v smere zistenia aktuálnych potrieb, výdavkov spojených s výživou, výchovou maloletých detí, ako aj ich potrebami, príjmom rodičov preukázaným potvrdeniami o príjme oboch rodičov maloletých detí, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania, a to či sú splnené podmienky pre rozvod účastníkov podľa citovaného ustanovenia Zákona o rodine a tiež otázky, či rodičovská dohoda, ktorú na pojednávaní účastníci zhodne navrhli spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletých detí, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletým deťom, výchovnej a ďalších), dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva, s odôvodnením, že v danom prípade bol ustálený hlboký rozvrat manželstva vylučujúci reálnu šancu na jeho obnovu, ktorú obaja manželia vo svojej výpovedi pred súdom vylúčili. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, predstavuje výživné vo výške 250,- Eur mesačne na maloletého Z. a 200,- Eur mesačne na maloletú P. primerané výživné vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na skutočnosť, že otec je jediným spoločníkom a aj konateľom spoločnosti a hoci jeho čistý príjem, ako súd zistil z potvrdenia o príjme otca za obdobie 02/2014 až 02/2015 bol mesačne v priemere 307,67,- Eura, otec na pojednávaní uviedol, že spoločnosť v súčasnosti už celkom dobre prosperuje a matka ako učiteľka dosahovala priemerný mesačný príjem v období 08/2014 až 02/2015 cca 607,11,- Eura, pričom v súčasnosti poberá podporu cca 400,- Eur a hľadá si prácu. Poukazujúc na uvedené závery, zohľadniac schopnosti otca zabezpečovať výživu a potreby maloletých detí v zistenom rozsahu, dospel

konajúci súd k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletých detí, rešpektuje a zohľadňuje potreby detí.

Vzhľadom na prezentované závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil navrhnutú rodičovskú dohodu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).