Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-52-2014.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/52/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci navrhovateľky M. B.L., I.. XX.X.XXXX, Z. O. XX, N., zastúpenej JUDr. Monikou Furdovou, advokátkou, so sídlom Werferova 1, Košice, proti odporcom 1/ Y. J., I.. X.XX.XXXX, Z. J. L. XX, Z., zastúpenému JUDr. Stanislavom Bovanom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov a 2/ maloletému Y. B., I.. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, o určenie otcovstva a o výchove a výžive maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Konanie o určenie otcovstva zastavuje.
Odporca v 2. rade maloletý Y. B., I. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca v 1. rade je povinný prispievať na výživu odporcu v 2. rade maloletého Y. B., I. XX.X.XXXX T. XX.X.XXXX do budúcna sumou 120,- eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Dlžné výživné za obdobie od 11.1.2014 do 30.11.2015 vo výške 2.721,29 eura je odporca v 1. rade povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade maloletému Y. B., I. XX.X.XXXX k rukám navrhovateľky do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľke priznáva náhradu trov konania o určenie otcovstva vo výške 428,43 eura, ktorú je odporca v 1. rade povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Moniky Furdovej, advokátky so sídlom Werferova 1, Košice, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Konanie o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke vylučuje na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 21.1.2014 návrh na určenie otcovstva a o výchovu a výživu maloletého dieťaťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporcu spoznala v priebehu mesiaca marec 2013 prostredníctvom internetu. Po niekoľkých kamarátskych stretnutiach nadviazali známosť, ktorá prerástla do intímneho vzťahu. Po relatívne krátkom čase odporca spoznal aj navrhovateľkiných rodičov. Približne v druhej polovici mája 2013 navrhovateľka zistila, že je tehotná. Odporca sa spočiatku na dieťa tešil, dokonca navrhol navrhovateľke svadbu. Odporca náhle zmenil postoj k veciam týkajúcich sa svadby
a dieťaťa začiatkom júna 2013. Celá táto situácia vyvrcholila 11.6.2013, kedy odporca ukončil vzťah s navrhovateľkou. Oznámil jej, že sa necíti byť otcom a že nech ho už navrhovateľka neotravuje. Do dnešného dňa nedostala od odporcu odpoveď na otázku, čo spôsobilo tak náhlu zmenu v jeho postoji. Nerozumie prečo sa odporca takto zachoval, keď sa na dieťa spočiatku tešil a chcel sa s navrhovateľkou oženiť. V rozhodujúcom čase pre počatie dieťaťa navrhovateľka nemala pohlavný styk s iným mužom než odporcom. Odporca bol jej jediným intímnym partnerom. O maloletého Y. sa stará navrhovateľka sama, preto žiada o jeho zverenie do jej starostlivosti. Odporca pracuje ako vojak, má jednu vyživovaciu povinnosť k dcére z dávnejšieho vzťahu, jeho príjem sa pohybuje okolo 3.000,- eur mesačne. Navrhuje zaviazať navrhovateľa prispievať na výživu maloletého Leonarda sumou 200,- eur mesačne.
Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 19.2.2014 uviedol, že pravdou je, že v marci 2013 spoznal navrhovateľku a ich krátka známosť prerástla aj do intímneho vzťahu. Nie je pravdou, že by postoj k navrhovateľke náhle zmenil, išlo skôr o tom, že v priebehu času sa začali objavovať stále nové nezrovnalosti v jej tvrdeniach a viackrát ju pristihol pri klamstve. Týkalo sa to je práce, ďalších vzťahov, rodičov, rodinného zázemia, majetkových pomerov a najmä vzťahu k nemu. V máji mu navrhovateľka oznámila, aby si našla prácu. Po niekoľkých dňoch ho telefonicky kontaktovala s tým, že zistila, že je tehotná. Bolo to pre neho nečakané v tom, že navrhovateľka mu povedala, že má zavedené vnútromaternicové teliesko a preto jej navrhol, aby zašli ku gynekológovi. Ona na jeho otázky týkajúce sa jej ošetrujúceho lekára odmietla odpovedať. Navrhol, aby dali urobiť testy DNA z dôvodu jeho pochybností, čo však navrhovateľka odmietla. Navrhuje teda, aby súd vykonal znalecké dokazovanie na určenie otcovstva. Pokiaľ ide o jeho príjem, tento je v súčasnosti 800,- eur mesačne a nie 2.000,- eur ako uvádza navrhovateľka.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.4.2014 súd zistil, že navrhovateľka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, poberá materský príspevok a prídavok na maloleté dieťa. S maloletým žije v X- R. byte na O. XX O. N.R.. Odporca v 1. rade je profesionálny vojak, otcovstvo žiada určiť skúškou DNA.
Podaním zo dňa 4.2.2015 navrhovateľka rozšírila žalobný návrh, pričom žiada, aby bol odporca v 1. rade povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 599,56 eura titulom náhrady nákladov spojeným s tehotenstvom a pôrodom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, s rodným listom maloletého, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so znaleckým posudkom č. 2/2015 znalca prof. RNDr. Jarmily Bernasovskej, PhD. zo dňa 8.1.2015 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo znaleckého posudku č. 2/2015 znalca prof. RNDr. Jarmily Bernasovskej, PhD. zo dňa 8.1.2015 súd zistil, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo odporcu v 1. rade. Pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v populácii má číselnú hodnotu W=99,9999%. Otcovstvo odporcu v 1. rade k mal. Y. B.W., I.. XX.X.XXXX matke M. B., I.. XX.X.XXXX možno preto považovať za prakticky dokázané.
Z potvrdení o príjme odporcu v 1. rade súd zistil, že odporca v 1. rade mal v období od januára 2014 do rozhodnutia súdu priemerný čistý mesačný príjem vo výške 990,88 eura.
Podľa ustanovenia § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa ustanovenia § 108 O.s.p. súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 113 ods. 2 O.s.p. je s konaním o určenie otcovstva spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Pokiaľ ide o konanie o určenie otcovstva, zo zhodných tvrdení účastníkov na pojednávaní konanom dňa 27.8.2015 má súd za preukázané, že dňa 27.8.2015 došlo pred tunajším súdom k určeniu otcovstva maloletého Y. B.K., I.. XX.X.XXXX súhlasným vyhlásením rodičov, keď títo na pojednávaní uviedli, že žiadajú, aby súd do zápisnice uviedol, že došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve a to tak, že Y. J., I.. X.X.XXXX O. N. H., občan Slovenskej republiky, je otcom mal. dieťaťa Y. B., I.. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, miesto narodenia N.-Š., z matky M. B., I.. XX.X.XXXX, miesto narodenia N. R., občianke Slovenskej republiky, tak ako to je zapísané v knihe narodení Matričného úradu N.-Š., E. XX, L.Í. XXXX, M. XX, B. Č. XX. Preto súd v zmysle ustanovenia § 108 O.s.p. konanie v časti o určenie otcovstva zastavil. Pokiaľ ide o konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, súd konštatuje, že účastníci konania zhodne navrhli, aby bol maloletý Y. B., I. XX.X.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň žiadali, aby súd neupravil styk maloletého s otcom (odporcom v 1. rade). Na základe vyššie uvedených súhlasných vyjadrení účastníkov a zástupkyne kolízneho opatrovníka súd zveril maloletého Y. B., I. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s dieťaťom súd neupravil. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému Y. B., I. XX.X.XXXX, súd konštatuje, že vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa nie je schopné sa samo živiť, trvá zo strany oboch rodičov voči
nemu vyživovacia povinnosť. Keďže dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zaviazal odporcu prispievať na jeho výživu výživným, pri určovaní ktorého vychádzal z odôvodnených potrieb oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého Y. B., I. XX.X.XXXX tieto spočívajú v zabezpečovaní jeho stravovania, ošatenia, lekárskej starostlivosti. Zvýšené náklady, pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého, neboli tvrdené. Navrhovateľka vyčíslila celkové mesačné náklady na sumu 390,- eur v podaní zo dňa 14.9.2015. Navrhovateľka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a toho času je na materskej dovolenke. Odporca v 1. rade má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Súd pri určovaní výživného pre maloletú zohľadnil najmä tú skutočnosť, že odporca v 1. rade mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 990,- eur. Odporca v 1. rade má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére Sáre, ktorej prispieva na výživu súdom určenou sumou 150,- eur mesačne. Odporca v 1. rade vlastní nehnuteľnosť.
Súd ďalej konštatuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd teda neprihliadol na výdavky odporcu v 1. rade týkajúce sa úverov.
Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľky má súd za preukázané, že navrhovateľka je nezamestnaná, pričom sa osobne stará o jedno nezaopatrené deti. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti voči maloletému Y. vzal do úvahy aj skutočnosť, že o maloletého sa výlučne osobne stará navrhovateľka a výkonom tejto osobnej starostlivosti plní svoj diel vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že odporca v 1. rade bude schopný pravidelne mesačne prispievať na výživu maloletého syna Y. B., I. XX.X.XXXX sumou vo výške 120,- eur, ktorú súd považoval vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého aj vzhľadom na jeho vek za primeranú.
Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od 11.1.2014 do 30.11.2015 súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné (ako to vyplynulo z ich zhodných tvrdení), že odporca v 1. rade neprispel navrhovateľke na výživu maloletého do rozhodnutia súdu žiadnou sumou. Výživné určené týmto rozsudkom za dobu od 11.1.2014 do 30.11.2015 činí 2.721,29 eura (22 mesiacov x 120,- eur mesačne + 21 dní za mesiac január 2014, t.j. 81,29 eura).
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania o určenie otcovstva súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý o veci úspech nemal v spojení s prvou vetou ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 428,43 eura.
Podľa § 11 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby odmena vo výške 61,85 eura, za úkon podania žaloby zo dňa 21.1.2014 odmena vo výške 61,85 eura, za úkon podania - vyslovenia súhlasu so znaleckým dokazovaním zo dňa 2.6.2014 odmena vo výške 61,85 eura, za úkon podania - vyjadrenia k znaleckému dokazovaním zo dňa 5.2.2015 odmena vo výške 64,53 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 27.8.2015 odmena vo výške 64,53 eura a za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 2.11.2015 odmena vo výške 64,53 eura, t.j. spolu odmena vo výške 379,14 eura a podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 3 úkony po 8,04 eura a za 3 úkony po 8,39 eura, t.j. spolu režijný paušál 49,29 eura, teda odmena spolu 428,43 eura.
O trovách konania o výchove a výžive maloletého dieťaťa súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Konanie o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke súd vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že ide o návrh a právo matky dieťaťa a nie právo maloletého dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).