Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-90-2014.pdf
PDF · 139.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kráľovej a prísediacich Ing. Michala Marcinka a Emila Bajtoša na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. novembra 2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
V. Q., nar. X.X.XXXX v V., okres L. W. U., trvale bytom U. - H. Č.. XXX, okres T., bez zamestnania,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 25. marca 2014, v čase okolo 23.30 h, v V., na Q. ulici č. XX, pred rodinným domom vlastníčky C. J., pod vplyvom alkoholu, potom, čo rozbil sklenenú výplň na okne domu C. J., cez ktoré sa dostal vonku na ulicu, fyzicky napadol I. T. takým spôsobom, že najprv ho udrel rámom ručnej pílky do oblasti krku, v dôsledku čoho tento spadol na zem, pričom keď sa mu C. J. snažila pomôcť, fyzicky napadol aj ju, tak, že ju dva krát udrel pílkou do oblasti stehna a súčasne sa aj vyhrážal, že I. T. zabije a v prípade, ak C. J. mu bude pomáhať, zabije aj ju a keď C. J. opätovne dvíhala zo zeme I. T., vybral spoza pásu nohavíc kovový brúsič nožov, ktorým bodol I. T. do oblasti čela, pričom vyhrážky zabitím, i jeho samotné konanie vzbudili u C. J. strach i dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční aj voči nej, nakoľko I. T. týmto fyzickým napadnutím utrpel ťažké zranenie, a to otvorenú zlomeninu čelovej kosti s pomliaždením mozgu v čelovej oblasti, s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku v trvaní minimálne 4 mesiace a C. J.F. utrpela pomliaždenie a krvnú podliatinu pravého stehna a predkolenia bez liečenia a práceneschopnosti a materiálnu škodu rozbitím sklenenej výplne okna vo výške 20 €,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á ch a l
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť T. I. T., nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom V., Q. XX, škodu vo výške 4.284,80 € z titulu bolestného a poškodenej C. J., nar. X.X.XXXX v Z. R., trvale bytom V., Q. XXX/XX, zaplatiť spôsobenú škodu vo výške 20 € z titulu rozbitia sklenenej výplne okna.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje poškodenú C. J., nar. X.X.XXXX v Z. R., trvale bytom V., Q. XXX/XX, na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 28.10.2014 na tunajší súd obžalobu na V. Q. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.
Obžalovaný V. Q. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v uvedený deň bol u C. J., kde pil I. T. s K. a A. J.. C. J. tam bola chvíľu a išla pozerať televízor do druhej izby. Spolu pili a tancovali Vypili štyri fľaše vodky pollitrové a sedmičky a vypil aj tri alebo štyri plechovky piva. Bitka začala tak, že prišla k nemu A. J. a dala mu facku. Jeho družka N. sa pýtala I. T., prečo mu A. dala facku. Na to I. T. dal facku jeho družke. Preto išiel za ním a začal sa s poškodeným I. T. biť už vo vnútri domu a cez chodbičku vyšli na záhradu pred dom. Na dvore ho bil I. T. tak, že on ležal na zemi, I. T. sedel na ňom, dal mu nohu na pravú ruku a sám sa bránil ľavou rukou, pričom I. T. ho bil päsťami do tváre. A. a K. J. ho bili metlami po nohách, preto sa nemohol brániť nohami. Šrobovák ležal vedľa neho pri doske, pričom ho zobral do ruky, lebo chcel I. T. nastrašiť. To, či ho pichol, si už nepamätá, lebo ho bili. Šrubovák v hlave I. T. nevidel. C. J. prišla von a začala ich rozbraňovať tak, že ťahala I. T. z neho dole. C. J. vonku počas bitky nebola a prišla až vtedy, keď boli na zemi. On sa potom postavil a utiekol cez les domov. On sám bol zbitý, mal opuchnutú tvár, mal modriny na rukách a nohách, nemohol chodiť, no nemohol ísť ani ku doktorovi, lebo je blízko cigánov. Na záhrade nemal v ruke ručnú pílku. Keby poškodeného pílou udrel, mal by aj rany. C. nerozbil žiadne okno na dome, taktiež ju neudrel, lebo sa nemohol biť s dvoma. C. J. je na neho nahnevaná, pretože nežije s družkou a s poškodenou mal prieky o tom, prečo družka chodí do Nemecka a necháva deti tak. Na dvore boli aj iní cigáni, ktorí sa ale robia, že nič nevideli, pretože je to ich rodina a nikto nedrží pri ňom.
Poškodená C. J. na hlavnom pojednávaní, zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že v uvedený deň od rána pili doma jej dcéry K. a N.. I. T. k nej prišiel poobede okolo štvrtej hodiny. Ona s nimi nepila, pretože nepije vôbec. Obe dcéry boli opité, preto ich uložila spať. Asi okolo pol desiatej prišiel V. Q., s ktorým má jej dcéra dve deti a chcel ich vidieť. Naliala mu asi dve poldeci. I. T. už bol opitý, pričom V.Á. Q. sa s ním začal hádať. Boli tam len oni traja. Ona V. Q. zamkla do izby a I. T. išla odprevadiť domov. V. Q. rozbil okno na izbe, čo ona ale nepočula, lebo hralo rádio a stál už na dvore, keď odprevádzala I. T.. V tom čase na dvore nebol nikto, iba obžalovaný. Na dvore obžalovaný rámom pílky udrel I. T. do krku asi dvakrát. I. T. spadol na kolená, lebo bol opitý a obžalovaný sa začal vyhrážať, že keď mu bude pomáhať, zabije ju. Vybral spoza pása pilník a pichol ním do čela I. T., keď ten bol na kolenách. I. T. spadol na zem. Ju udrel V. Q. dvakrát rámom pílky do nohy v čase, keď pomáhala I. T. vstať. So
zranením na nohe bola aj na lekárskom ošetrení. Obžalovaný kričal na nich, že ich zabije a potom utiekol preč. Z jeho vyhrážok zabitím mala strach. Ona kričala na V. J., ktorý im prišiel pomôcť. Potom už prišla aj K. Q., naložili I. T. do auta a ďalej už nevie, čo bolo. I. T. si nepamätal na nič, bol veľmi opitý. Aj dcéry boli opité. Na poškodeného I. T. vyliala vedro vody, aby sa prebral. Pilník aj píla boli jej a boli uložené v izbe, kde zamkla obžalovaného. Čo sa týka jej vzťahu s V. Q., predtým s ním konflikty nemala a ani v súčasnej dobe sa na neho nehnevá.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že bývalá svokra je voči nemu zaujatá, pretože nežije s jej dcérou. Má na telefóne natočené, ako N. a K. s ním tancujú. On s nimi býval, čo sa zistiť aj na Mestskom úrade.
Poškodený I. T. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v uvedený deň bol v robote. Keď prišiel domov z roboty, zavolali ho k svokre. Tam pil s K. a N. J.. Mali štyri fľašky pálenky. Okrem nich tam bola iba svokra, ktorá vtedy nepila. N. a K. zaspali a on driemal na stoličke, keď došiel na návštevu V. Q., ktorý tam vtedy nežil. Skákal doňho do bitky, čo si už on však nepamätal a dozvedel sa to len od svokry, ktorá mu to povedala na druhý deň po skutku, keď bol doma. Nepamätal si už ďalej nič. Okolie začal vnímať, až keď na neho vyliali vodu. Vytiahol si pilník z čela a odpadol. Prebral sa až vtedy, keď bol v nemocnici. Na druhý deň bol doma a potom opäť išiel do nemocnice. Vtedy povedal, že ho pichol pilníkom V. Q., lebo to vedel od svokry. V nemocnici ostal ležať. Bol prevezený do nemocnice do Košíc. Celkovo v nemocnici ležal asi dva mesiace. Jedenkrát ho operovali. Ešte doteraz chodí na kontroly každý polrok. Doposiaľ má bolesti a berie lieky. Nemôže večer spať, má problémy s hlavou. Niekedy má výpadky pamäte alebo nevie, čo rozpráva. Od úrazu nepije, lebo to má zakázané, cigarety fajčí. Nemôže robiť okolo domu, pretože má bolesti hlavy. V minulosti s obžalovaným spor nemal žiaden.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že nie je pravda, že v tom čase s nimi nebýval. Bitku začala žena poškodeného. Nepamätá si, že by poškodeného udrel. Jeho bili palicami. Poškodený bol dvakrát uňho, rozprávali sa, dal mu aj pivo a cigaretu. On sám nemôže ísť dodnes k lekárovi, lebo sa mu vyhrážajú, že ho zabijú.
Svedkyňa A. J. na hlavnom pojednávaní tak ako aj v prípravnom konaní vypovedala, že pritom, ako bolo ublížené jej druhovi I. T. nebola, nevidela, čo sa mu stalo. V ten deň prišiel druh okolo obeda domov z práce a odišiel k jej matke. Ona ostala doma, lebo bola chorá. O tom, čo sa stalo Ondrejovi sa dozvedela až v noci, keď I. sestra K. Q. na ňu volala. Išla za ním, pričom videla, že ho naložili do auta a odviezli do nemocnie. Na mieste činu ho nevidela. Videla ho až v noci, keď prišiel domov z nemocnice. Mal zranenie na čele, bodnú ranu a už len ležal. Nevedela presne kedy, ale asi na druhý deň išli opäť k doktorovi, kde už ostal hospitalizovaný. O skutku sa dozvedela na druhý deň od mamy, ktorá jej povedala, že V. Q. neskôr došiel, N. a K. zaspali a ona keď niesla I. opitého domov, prepichol ho. Okrem svojej matky sa o tom s nikým iným nerozprávala, ani s I..
Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa tam bola a má nahraté ako spolu tancovali vrátane N. J., pričom ona začala bitku a jeho všetci bili s palicami a metlami.
Poškodená C. J. k výpovedi svedkyne uviedla, že tá tam nebola a obžalovaný klame.
Svedkyňa K. J. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že dňa 25.3.2014 sa pohádala s priateľom, kúpila si štyri fľaše pálenky a pila doma so sestrou N.. Mama v ten večer nepila, lebo ona nepije vôbec. Potom prišiel aj I. T.. Hrala hudba, tancovali. Potom išla spať do kuchyne, sestra vedľa. Sestra A. tam nebola. S V. Q. sa v ten večer nevidela. Až mama jej na druhý deň povedala, že V. Q. pichol I. T. pilníkom. V. Q. žil u nich striedavo. Vtedy u nich nebýval. Či majú doma brúsič nožov nevedela uviesť. Vie, že I. T. bol v nemocnici, zo zranení na ňom videla prepichnuté čelo.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne zotrval na tom, že boli tam všetci spolu a tancovali. Klamú všetci a sú voči nemu zaujatí, lebo nežije s ich sestrou.
Svedok V. J., na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že dňa 25.3.2014 spal doma. Počul krik C. J., na čo vybehol von. Pri bráničke jej domu videl ležať I. T.. Z čela mu tiekla krv. Bola tam len C., ktorá kričala, že V. zabil I.. Videl, ako V. Q. utekal preč. C. mu povedala, čo sa stalo a
hneď šiel po I. sestru - K. Q., aby prišla, lebo s I. je zle. Vie, že v ten večer v dome C. J. popíjali I., K. a N.. On bol doma, čo je asi 3 - 3,5 metra od domu C.. Po skutku sa s I. T. nerozprával, lebo bol omámený.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že on ho tam nevidel.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, MUDr. Dalibor Piovarči, ktorý uviedol, že na záveroch znaleckého posudku trvá a v podrobnostiach na nich poukázal. Podľa záverov znaleckého posudku poškodený I. T. utrpel dňa 23.5.2014 zranenie - otvorenú zlomeninu čelovej kosti s pomliaždením mozgu v čelovej oblasti vpravo, čo je z lekárskeho hľadiska hodnotené ako poranenie ťažké. Poranenie poškodeného rozsahom zodpovedalo bodnutiu do stredu čela, ktoré mohlo byť spôsobené pozdĺžnym kovovým predmetom okrúhleho priemeru, ktorý je tupo zakončený. Tento predmet preťal kožný kryt, prerušil podkožnú vrstvu a prerazil kosť klenby lebky v čelovej oblasti. Tupý koniec predmetu vytvoril kostný výlomok o priemere cca 5 mm, ktorý bol vylomený a vtlačený dovnútra lebky. Bodný kanál pokračoval ďalej s minimálnym vychýlením mierne doprava (z pohľadu poškodeného). Následne bola zasiahnutá báza čelového laloka vpravo a došlo k pomliaždeniu tkaniva mozgu. K zraneniu mohlo dôjsť jedným bodnutím, útok nebol opakovaný. Sila pri vzniku tohto poranenia musela byť vysokej intenzity. Útokom bol zasiahnutý mozog poškodeného, čiže nedošlo k jeho ohrozeniu ale došlo priamo k poškodeniu mozgu ako životne dôležitého orgánu. Čo sa týkalo mechanizmu vzniku zranenia poškodeného znalec pri jeho určení vychádzal aj z osobnej účasti na vyšetrovacom pokuse, kde bol prezentovaný mechanizmus vzniku zranenia podľa obžalovaného ako aj podľa verzie poškodených. Na základe toho vyhodnotil verziu, akým najpravdepodobnejším mechanizmom došlo k zraneniu poškodeného. Podľa jeho záverov vznik zranenia zodpovedá tomu, že útočník a poškodený stáli oproti sebe. Útočník bodol poškodeného predmetom, ktorý držal v úrovni pása v pravej ruke do stredu čela. Tým, že bol útok vedený mierne z pravej strany (z pohľadu útočníka) smeroval mierne doprava (z pohľadu poškodeného). Poškodený bol v čase zasiahnutia situovaný oproti útočníkovi, pričom nestál vzpriamene, ale bol v nižšej úrovni, ako útočník, pod úrovňou jeho ramien, teda mohol klesať dolu, prípadne kľačať na kolenách, alebo vstávať z kolien hore. Na základe toho uviedol, že túto verziu mechanizmu vzniku poranenia (podľa poškodených) pokladá za najpravdepodobnejšiu. Verzia obžalovaného bola, že mal obžalovaný ležať na chrbte na zemi a poškodený na ňom sedieť. Takto ležiaci obžalovaný ak mal bodnúť poškodeného do stredu čela, prípadne, že k poraneniu došlo v takejto situácii nárazom hlavy poškodeného na hrot brúsiča nie je taká pravdepodobná, pretože tomu nezodpovedala intenzita sily, ktorou zranenie vzniklo ani intenzita sily, ktorá mohla vzniknúť pri týchto mechanizmoch. Doba liečenia a práceneschopnosti u posudzovaného zranenia, v prípade ľahkého a nenáročného pracovného zaradenia je minimálne štyri mesiace. Poškodený bol v dôsledku vzniknutého zranenia obmedzený v obvyklom spôsobe života predovšetkým bolesťami hlavy ako aj hospitalizáciami v nemocniciach (celkovo v trvaní od 28.3. do 24.4.2014). Dňa 3.4.2014 absolvoval náročnú operáciu hlavy s otvorením lebky, kedy bolo vypustené a ošetrené hnisavé ložisko v mozgu. V súvislosti s týmto zákrokom bol väčšinu času jeho následnej hospitalizácie (do 24.4.2014) nesebestačný, vyžadoval si lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť. Po prepustení z hospitalizácie bol v základných životných potrebách sebestačný. Obmedzovali ho naďalej bolesti hlavy, svetloplachosť, zvýšená unaviteľnosť, poruchy spánku, nervozita, poruchy pamäti a zlá tolerancia hlučného prostredia. Tieto obmedzenia sú pri vzniku mozgovo-lebečných poraneniach typické.
Na hlavnom pojednávaní znalec ohľadne mechanizmu vzniku zranenia zotrval na tvrdení, že verzia poškodenej je vzhľadom na nevyhnutnosť vynaloženia vysokej sily intenzity pravdepodobnejšia. Vo vzťahu ku konštatovaniu o vysokej intenzite pôsobiacej sily to znalec prirovnal k zasiahnutiu jatočnou pištoľou. Uviedol, že sila musela byť tak vysoká, pretože samotné prerazenie kože a poškodenie tkaniva nie je problémom, ale vysoká sila intenzity prerazila kosť, v kosti vyrobila otlačok tohto hrotu, ktorý vtlačila až do lebky a mozgového tkaniva. Tomu zodpovedá aj postavenie poškodeného, ktorý bol v nižšej úrovni ako obžalovaný, pod úrovňou jeho ramien, kde priamym bodnutím pravou rukou smerom pred seba do stredu čela mohol takto zasiahnuť poškodeného.
Na otázku obhajcu, či bral do úvahy požitie vyššieho množstva alkoholu u obžalovaného aj poškodeného znalec uviedol, že napriek tomu, že údaj o alkohole nebol úplne objektivizovaný, tým skôr intenzita, ktorá spôsobila zranenie bola výsledkom cieleného útoku a nie náhodného protipohybu.
Na ďalšiu otázku obhajcu znalec uviedol, že prípadné fajčenie poškodeného priebeh liečby, dĺžku liečby, ani celkový stav poškodeného závažným spôsobom neovplyvnilo. Nálezy, ako svetloplachosť, unaviteľnosť, poruchy spánku a pamäte, nervozita sú typické, ktoré vznikajú pri mozgovo-lebečných poraneniach.
Obžalovaný sa k znaleckému posudku a k výpovedi znalca uviedol že nevie, či poškodeného pritom ako sa bili pichol. Chcel by vedieť, či to poškodený v prvej lekárskej správe povedal na neho.
So súhlasom obžalovaného a prokurátorky súd na hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítal znalecký posudok MVDr. Lýdie Slosarčíkovej - znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný V. Q. mohol mať v čase spáchania skutku koncentráciu etylalkoholu od 3,88 do 4,90 g/kg (promile). Ide o ťažký stupeň opitosti, pričom koncentráciu etylalkoholu v krvi nad 4,5 g/kg je možné považovať za stav smrteľnej otravy alkoholom. Pokiaľ ide o poškodeného I. T., v čase skutku mohol mať v krvi koncentráciu etylalkoholu od 4,58 do 5,28 g/kg (promile), čo je taktiež možné hodnotiť ako ťažký stupeň opitosti až stav otravy alkoholom. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému V. Q., ani poškodenému I. T. nebola vykonaná dychová skúška ani vyšetrenie krvi na stanovenie koncentrácie etylalkoholu, znalkyňa vykonala výpočty len na základe údajov o druhu, množstve a časovom slede užívania alkoholických nápojov, uvedených obžalovaným a poškodeným.
Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní súd prečítal nasledovné listinné dôkazy:
Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 31.3.2014, ktoré podal poškodený I. T. vyplynulo, že bolo podané z dôvodu, že dňa 25.3.2014 bol napadnutý V. Q. a to tak, že ho najprv zozadu udrel rámom ručnej pílky do krku a následne mu pichol pilníkom na železo do čela.
Podľa zápisnice o rekonštrukcii sa dňa 17.7.2014 vykonala rekonštrukcia skutku zo dňa 25.3.2014, a to podľa prvej verzie obžalovaného V. Q. a druhej verzie poškodeného I. T. a svedkyne C. J.. Pri vykonaní rekonštrukcie bol okrem menovaných prítomný aj MUDr. Dalibor Piovarči znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Uvedená zápisnica s fotodokumentáciou zaznamenáva podľa prvej verzie (fotky 1-4) vzájomný zápas obžalovaného a poškodeného pri ktorom obaja spadli na zem, s tým, že obžalovaný ležal chrbtom na zemi a poškodený mu sedel na bruchu. Obžalovaný V. Q. počas zápasu chytil predmet v tvare pilníka, ktorý zbadal vedľa seba po svojej pravej ruke. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť ako došlo k zraneniu poškodeného. Následne tento predmet pustil, postavil sa a z miesta odišiel. Podľa druhej verzie (zaznamenanej na fotografiách číslo 5-9) niesla C.N. J. poškodeného I. T. tak, že mala jeho ruku okolo svojho krku. Obžalovaný zozadu udrel poškodeného rámom ručnej píly smerom na chrbát a hlavu, na čo poškodený spadol na zem. Keď sa C. J. snažila poškodenému pomôcť vstať zo zeme, obžalovaný ju dvakrát udrel rámom pílky do pravého stehna. Následne obžalovaný odstúpil od poškodeného a spoza pásu nohavíc vybral kovový brúsič nožov. Pristúpil k svedkyni a poškodenému z pravej strany a hrotom čepele brusiča udrel poškodeného do stredu čela. Zúčastnené osoby na svojich verziách zotrvali aj po vykonaní rekonštrukcie.
Obžalovaný sa k zápisnici o rekonštrukcii s fotodokumentáciou vyjadril, že rekonštrukcia nebol urobená dobre, lebo im nezobrali odtlačky a verzia C. J. nie je pravdivá.
Podľa úradného záznamu OO PZ Krompachy dňa 1.4.2014 policajná hliadka u C.N. J. zistila, že brúsič nožov, ktorým bol bodnutý poškodený I. T. do čela obžalovaným vzala po incidente domov, kde s ním manipulovalo niekoľko ľudí. Potvrdenie o zaistení veci a zápisnica zo dňa 1.4.2014 preukázalo, že uvedeného dňa bol u C. J. zaistený brúsič kuchynských nožov s celkovou dĺžkou 30,5 cm s čiernou plastovou rukoväťou, ktorý bol následne podľa § 92 Tr. poriadku prevzatý do trestného konania, čo vyplynulo zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 5.5.2014. Zaistená vec bola fotograficky zdokumentovaná (fotografie č. 4-8 fotodokumentácie z č.l. 89-92).
Zápisnica o vydaní veci potvrdzuje, že dňa 16.7.2014 vydala C. J. po zákonnom poučení 1 ks rámovej ručnej pílky zelenej farby. Podoba vydanej veci bola zaznamenaná na fotografiách č. 1-3 fotodokumentácie (č. l. 89-92).
Podľa uznesenia o vrátení veci a zápisnice o vrátení veci boli dňa 17.9.2014 brúsič kuchynských nožov a rámová ručná pílka zelenej farby vrátené C. J., nakoľko tieto neboli pre ďalšie konanie potrebné a neprichádzalo do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a zároveň vlastnícke právo menovanej k týmto veciam nebolo pochybné.
Obžalovaný k zaisteným veciam uviedol, že poškodená si to na neho vymýšľa, keďže nemohol mať naraz v rukách pílu aj brúsič nožov a zároveň bol k tomu aj opitý.
Podľa odborného vyjadrenia ku škode spôsobenej rozbitím 2 ks sklenenej výplne okna o rozmeroch 120 x 80 x 0,3 cm bola hodnota poškodených vecí spolu 20 €.
Obžalovaný k odbornému vyjadreniu uviedol, že on žiadne okno nerozbil, ak by ho rozbil, bol by poranený. Okná boli porozbíjané po záplavách.
Podľa lekárskej správy MUDr. Michala Chylu, lekára Nemocnice Krompachy spol. s. r. o bol dňa 25.3.2014 na chirurgickej ambulancii ošetrený pacient I. T. s tým, že bol bodnutý iným Rómom skrutkovačom do čela s objektívnym nálezom bodnej rany na čele cca 5mm. Bola mu odporučená kontrola u obvodného lekára, bežná dezinfekcia a chirurgická kontrola pri zhoršení stavu. Lekárska správa zo dňa 28.3.2014 preukazuje, že bol ošetrovaný I. T., ktorý uviedol, že dňa 25.3.2014 si čelovú oblasť hlavy si udrel o klinec, neskôr uvádzal, že bol bodnutý skrutkovačom do hlavy, pričom sa sťažoval sa na zvracanie, bolesti hlavy a zvýšenú teplotu v dôsledku čoho bol prijatý na hospitalizáciu.
Predbežné lekárske potvrdenie zo dňa 31.3.2014 MUDr. Rudolfa Pustaya, chirurga Nemocnice Krompachy spol. s. r. o. potvrdilo, že dňa 28.3.2014 bol v nemocnici ošetrený I. T., ktorý uviedol, že dňa 25.3.2014 bol inou osobou bodnutý pilníkom do čela. V tomto dôsledku utrpel otvorenú zlomeninu čelovej kosti, pomliaždenie mozgu v čelovom laloku, voľný vzduch v mozgu. Uvedené zranenie je z lekárskeho hľadiska ťažkým zranením s dobou liečenia nad 42 dní.
Podľa ďalších lekárskych správ Nemocnice Krompachy spol. s r. o. a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach bol poškodený I. T. od 28.3.2014 do 3.4.2014 hospitalizovaný v Nemocnici v Krompachoch. Vykonanými vyšetreniami bola u neho zistená otvorená fraktúra čelovej kosti s vpáčením drobným úlomkom, kontúzne ložisko F-B vpravo a intrakraniálne vzduchové kolekcie F-B vpravo. Od 3.4.2014 do 14.4.2014 bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici v Košiciach, kde sa podrobil operácii zranenia a bol preložený na chirurgické oddelenie do Krompách, kde bol hospitalizovaný do 24.4.2014, kedy bol prepustený do domácej liečby. Dňa 24.4.2014 absolvoval kontrolné vyšetrenie na neurochirurgickej konziliárnej ambulancii UN L. Pasteura v Košiciach s odporúčaním pokračovať v ďalšej antibiotickej liečbe a ďalšej kontroly. Ďalšie kontroly absolvoval dňa 2.5.2014 , 16.5.2014, 20.5.2014.
Podľa lekárskych správ týkajúcich sa poškodenej C. J. (č.l. 130 -133) bola dňa 29.3.2014 ošetrená v Nemocnici v Krompachoch s objektívnym nálezom opuch a hematóm pravého stehna a predkolenia, pričom uviedla, že ju zbil dňa 25.3.2014 Kristián Horváth s pílou na železo. Podľa lekárskej správy všeobecného lekára spôsob vzniku zranenia zodpovedal úderu tupým predmetom, zranenie si nevyžadovalo práceneschopnosť.
Obžalovaný ohľadne lekárskych správ týkajúcich sa poškodenej C. J. uviedol, že táto klame. Modriny mala už skôr.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo a v ich súhrnne pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Z výpovede obžalovaného V. Q. ako aj z jeho vyjadrení k jednotlivým dôkazom vyplynulo, že poprel spáchanie samotného skutku, tak ako sa mu kládol za vinu obžalobou. Nepoprel tú okolnosť, že v uvedený deň sa nachádzal v dome poškodenej C. J.. Na svoju obranu uviedol, že v uvedený deň A. J. začala bitku v dome, kde sa začal biť aj on s I. T. a táto bitka ,,sa preniesla“ na záhradu pred dom. Tam ležal na zemi, I. T. sedel na ňom a bil ho päsťami do tváre a bili ho aj A. a K. J., v dôsledku čoho bol zbitý. Šrubovák ležal vedľa neho pri doske a zobral ho do ruky, lebo chcel I. T. nastrašiť. Samotné pichnutie si už nepamätal. Ručnú pílku nemal. Poškodená C. J.Á. prišla von až následne, začala ich rozbraňovať.
Neudrel ju, lebo sa nemohol biť s dvoma naraz. Následne ušiel cez les domov. Ako dôvod prečo C. J. tvrdí niečo iné uviedol, že je na neho nahnevaná, pretože nežije s jej dcérou.
Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou poškodenej C. J., ktorá zhodne v konaní pred súdom ako aj v prípravnom konaní vo svojej výpovedi ako aj pri rekonštrukcii skutku potvrdila, že obžalovaný v uvedený deň prišiel k ním (vo večerných hodinách) a naliala mu asi dve poldeci. Bol už len s I. T., ktorý bol opitý a s ňou, pretože dcéry N. a K. v tom čase už spali. Obžalovaný sa začal s I. T. hádať, preto zamkla obžalovaného do izby a išla odprevadiť I. T. domov. Obžalovaný na izbe rozbil okno a keď vychádzala s I. T., stál už na dvore. Tam obžalovaný rámom pílky udrel I. T. do krku asi dvakrát v dôsledku čoho ten spadol na kolená. Keď poškodenému pomáhala vstať, obžalovaný vybral spoza pása pilník a pichol ním do čela poškodenému. Obžalovaný sa im súčasne vyhrážal, že ich zabije, jej v súvislosti s tým, ak bude poškodenému pomáhať, pričom ju aj dvakrát udrel pílkou do oblasti pravého stehna. Poškodená potvrdila, že z týchto vyhrážok obžalovaného zabitím mala strach. Následne obžalovaný ušiel preč a ona zakričala na V. J., ktorý im prišiel pomôcť. Prišla aj K. Q. - sestra poškodeného, naložili ho do auta a odviezli do nemocnice. Pilník aj pílku mala uložené v izbe, kde zamkla obžalovaného. Ohľadne jej vzťahu s obžalovaným uviedla, že predtým s ním konflikty nemala a ani v súčasnej dobe sa na neho nehnevá.
Súd túto výpoveď poškodenej považoval za pravdivú, nakoľko táto výpoveď bola v konaní podporená ďalšími vykonanými dôkazmi.
V súlade s jej výpoveďou boli výpovede ďalších svedkov. Svedkyňa A. J. potvrdila, že sa na mieste spáchania skutku nenachádzala, lebo bola v tom čase doma. Svedkyňa K. J. potvrdila, že v čase keď k ním prišiel obžalovaný domov už spala a nebola účastná skutku. Svedok V. J. potvrdil, že potom čo na neho poškodená C. J. kričala, vybehol von a pri bránke videl ležať I. T., ktorému z čela mu tiekla krv. Nachádzala sa tam len C., ktorá kričala, že V. zabil I. a videl V. Q. utekať preč.
Výpoveď poškodeného I. T. neprispela k objasneniu samotného skutku, keďže si jeho priebeh nepamätal a dozvedel sa o ňom len z počutia. Ohľadne liečby potvrdil, že bol hospitalizovaný v nemocnici a doposiaľ absolvuje kontroly, má bolesti a berie lieky.
Súd považoval tieto výpovede (napriek poukazu obžalovaného, že sa jedná o rodinných príslušníkov poškodených osôb) za pravdivé, pretože boli v súlade aj s ďalšími vykonanými objektívnymi dôkazmi a súčasne vo svojom súhrne potvrdili priebeh skutku podľa výpovede poškodenej C. J., pričom len existencia príbuzenského vzťahu nemôže sama osebe zakladať nehodnovernosť výpovede.
Dôležitým objektívnym dôkazom podporujúcim výpoveď poškodenej C. J. bol znalecký posudok a výpoveď znalca MUDr. Dalibora Piovarčiho, ktorý ohľadne mechanizmu vzniku zranenia žiadnym spôsobom nespochybnil verziu poškodenej C. J., práve naopak, vyhodnotil ju ako pravdepodobnejšiu s presvedčivým a logickým odôvodnením nevyhnutnosti vysokej intenzity sily pôsobenia, ktorú bolo potrebné vyvinúť k vzniku zranenia - prerazenie kosti klenby lebky v čelovej oblasti a vtlačenie pritom vytvoreného kostného úlomku do vnútra lebky u poškodeného. Takéto zranenie by preto nevzniklo v prípade vzájomného protipohybu, resp. napichnutím sa poškodeného na šrubovák, keďže obžalovaný potvrdil, že mal šrubovák v ruke, ale si nepamätal samotné pichnutie. Zraneniu pritom zodpovedalo aj postavenie poškodeného podľa verzie poškodenej, ktorý bol v nižšej úrovni ako obžalovaný, pod úrovňou jeho ramien, kde priamym bodnutím pravou rukou smerom pred seba do stredu čela mohol takto zasiahnuť poškodeného. Znalec ďalej potvrdil, že zranenie mohlo byť spôsobené pozdĺžnym kovovým predmetom okrúhleho priemeru, ktorý je tupo zakončený a k poraneniu mohlo dôjsť už jedným bodnutím.
Znaleckým dokazovaním a lekárskymi správami bol ďalej objektívne preukázaný druh, rozsah a závažnosť zranení, ktoré poškodený I. T. utrpel. Zistené zranenie - otvorenú zlomeninu čelovej kosti s pomliaždením mozgu v čelovej oblasti vpravo, vyhodnotil znalec z lekárskeho hľadiska ako poranenie ťažké s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne štyri mesiace, čo vyplynulo aj z výpovede poškodeného. Uvedeným zranením bol zasiahnutý mozog poškodeného a došlo priamo k poškodeniu mozgu ako životne dôležitého orgánu.
Zistené zranenia poškodenej C. J. (opuch a hematóm pravého stehna a predkolenia) a spôsob ich vzniku (úder tupým predmetom), ktoré boli preukázané lekárskou správou korešpondujú s jej tvrdením, že bola obžalovaným udretá pílkou do oblasti pravého stehna.
Obranu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že poškodená a ostatní svedkovia takto vypovedajú, pretože sú na neho nahnevaní, lebo opustil družku (ich rodinnú príslušníčku) súd vyhodnotil ako účelovú. Toto jeho tvrdenie vyvracia výpoveď poškodenej o tom, že nemala a ani nemá žiadne konflikty s obžalovaným, čomu nasvedčovalo aj jej konanie, keď ho pred samotným spáchaním skutku pustila do svojho domu, naliala mu alkohol a nechala ho tam, pritom ďalšie tvrdenie obžalovaného o tom, že tam v tom čase býval a bol prihlásený na pobyt bolo vyvrátené výpoveďami svedkov a súčasne objektivizované správou Mestského úradu v Krompachoch, podľa ktorej tam nemal evidovaný trvalý ani prechodný pobyt.
Aj ďalšie tvrdenie obžalovaného o tom, že práve on bol zbitý (tak, že nemohol ani chodiť) sa takto zakladalo len na jeho tvrdení, pričom jeho obranu, že lekársku pomoc nevyhľadal z dôvodu, že lekár je blízko poškodených, ktorí sa mu vyhrážali zbitím súd vyhodnotil ako tendenčnú, keďže obžalovaný mohol vyhľadať lekárske ošetrenie napr. v nemocnici, na pohotovosti už aj preto, že mal byť zbitý v nočných hodinách.
Stav obžalovaného o tom, že v dobe spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu vyplynul z výpovedí ako obžalovaného aj poškodenej, ktorá potvrdila, že po jeho príchode mu naliala alkohol. Už samotný znalecký posudok o opitosti obžalovaného, resp. aj poškodeného, podľa ktorého mohol mať obžalovaný v čase spáchania skutku od 3,88 do 4,90 ‰ (poškodený od 4,58 do 5,28‰) nemohol prispieť k objektívnemu posúdeniu skutkových okolností vzhľadom na skutočnosť, že vychádzal len z údajov poskytnutých obžalovaným, resp. poškodeným, ktoré neboli ničím objektivizované a preto sa nemuseli zhodovať so skutočnosťou.
Uvedené dôkazy vo svojom súhrne takto jednoznačne vyvracajú tvrdenia obžalovaného o priebehu skutku. Vzhľadom k tomu, že súd pri ustálení jeho priebehu vychádzal najmä z výpovede poškodenej C. J. (keďže skutok nesledovali iné osoby), ktorú vyhodnotil ako pravdivú, mal súd preukázané, že počas priebehu skutku došlo zo strany obžalovaného k vyhrážkam zabitím poškodeným. Zo samotného konania obžalovaného, ktorý okrem slovných vyhrážok poškodenú aj fyzicky napadol s pílkou, bol agresívny a zároveň pod vplyvom alkoholu vyplynulo, že tieto vyhrážky boli súčasne spôsobilé vzbudiť obavu o život u poškodenej, čo nakoniec potvrdila aj vo svojej výpovedi.
Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania prehratím videa, na ktorom má byť zaznamenané ako tancuje s N. a K. pre jeho nepotrebnosť vzhľadom na presvedčivú dôkaznú situáciu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Súd ďalej poukazuje aj na to, že tento dôkaz nebol navrhnutý ani v prípravnom konaní a ani nebolo týmto návrhom reagované na výzvu súdu na oznámenie dôkazov.
Vykonané dokazovanie tvorí logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom súhrne spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti spáchaného skutku a usvedčujú obžalovaného z jeho spáchania, preto ho súd uznal za vinného.
Obžalovaný svojim konaním po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, pretože inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Uvedeného konania sa dopustil tak, že v V. na ul. Q., pred rodinným domom č. XX fyzicky napadol I. T. tak, že ho najprv udrel rámom ručnej pílky do oblasti krku a následne ho kovovým brúsičom nožov bodol do oblasti čela, čím mu spôsobil zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne štyri mesiace a zároveň fyzicky napadol aj C. J., ktorá sa snažila I. T. pomôcť, tak, že ju dva krát udrel pílkou do oblasti stehna, čím jej spôsobil zranenia, ktoré si nevyžadovali liečenie a práceneschopnosť, pričom sa jej vyhrážal, že ak bude I. T. pomáhať, zabije aj ju, čím u nej vzbudil strach a dôvodnú obavu, že vyhrážky uskutoční. Podľa § 123 ods. 3 písm. e), i) Tr. zákona sa ťažkou ujmou na zdraví na účely Trestného zákona rozumie vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu (ktorým v danom prípade mozog nepochybne je, pričom jeho poškodenie bolo preukázané znaleckým posudkom) a
porucha zdravia trvajúca dlhší čas. V zmysle ustanovenia § 123 ods. 4 Tr. zákona za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného ( v danom prípade bola znaleckým posudkom určená doba liečby a práceneschopnosti v trvaní štyroch mesiacov, ako doba minimálna vyžadujúca sa u takéhoto zranenia). Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou, za ktorú je možné v zmysle § 122 ods. 3 Tr. zákona považovať aj ručnú pílku a kovový brúsič noža, keďže ide o veci, ktorými mohol byť útok proti telu dôraznejší.
Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu ľudského zdravia a ochranu osôb pred niektorými závažnými vyhrážkami.
Obžalovaný V. Q. podľa správy Obce Víťaz býva v mieste trvalého bydliska spolu s rodičmi a súrodencami. Predtým sa dlhšiu dobu zdržiaval v Krompachoch, kde má s družkou dve deti (podľa správy Mesta Krompachy tam však nemá evidovaný trvalý ani prechodný pobyt a nezdržiava sa tam). Pomery rodiny obžalovaného sú biedne a správanie v rámci komunity je agresívnejšie. Nie je evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny ani nevykonáva žiadne verejnoprospešné práce.
Podľa lustrácie v Registri priestupkov má obžalovaný evidované spáchanie dvoch priestupkov proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. d) a § 48 zákona č. 372/1990 Zb., ktorých sa dopustil dňa 18.3.2013 a 20.2.2015 a jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 19.7.2015.
V registri trestov má obžalovaný V. Q. zaznamenané dve odsúdenia (a jedno podmienečné zastavenie trestného stíhania) u ktorých platí zákonná fikcia neodsúdenia. Naposledy bol odsúdený v konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T 177/2013 trestným rozkazom zo dňa 7.11.2013, právoplatným dňa 30.11.2013, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zákona obe vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, v ktorej sa dňa 12.5.2015 osvedčil.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom na ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. poriadku musel súd obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, pretože horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená pre spáchaný zločin prevyšovala päť rokov.
Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona obligatórne prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Podľa § 37 písm. h) Tr. zákona mu priťažuje okolnosť, že spáchal viac trestných činov.
Obžalovanému V. Q. bol v zmysle zásad ukladania trestov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody za trestný čin najprísnejšie trestný, čo bol v danom prípade zločin podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby uvedeného zločinu (ktorá bola 4 až 10 rokov) o jednu tretinu. Obžalovanému takto uložil úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby upravenej v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona (vychádzajúc z rozpätia trestnej sadzby 6 až 10 rokov).
Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým, že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.
V súvislosti s rozhodovaním o škode súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenému I. T. škodu vo výške 4.284,80 € z titulu bolestného a poškodenej C. J. škodu vo výške 20 € z titulu rozbitia sklenenej výplne okna, keďže poškodení sa v trestnom konaní so svojimi nárokmi pripojili riadne a včas, pričom súd nemal pochybnosti o oprávnenosti týchto nárokov. Pri určení výšky náhrady za bolesť súd vychádzal z bodového ohodnotenia zranení poškodeného určeného znalcom MUDr. Daliborom Piovarčim v podanom znaleckom posudku, t.j. 260 bodov, ktoré si súd osvojil a sumy 16,48 € za jeden bod určenej v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03594-OL-2014. Výška škody spôsobenej rozbitím sklenenej výplne okna bola objektivizovaná odborným vyjadrením.
So zvyškom nároku na náhradu škody z titulu utrpených zranení bola poškodená C. J. podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázaná na občianske súdne konanie, nakoľko na rozhodovanie o tomto nároku by bolo potrebné viesť ďalšie dokazovanie presahujúce účely trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.