Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.9.2012 doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 27.9.2012 domáhal náhrady škody vo výške 175 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na správu a udržateľnosť pohľadávky, nemajetkovej ujmy vo výške 1438,32 eur za riziká zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolventnosti povinného v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní bez toho, že by vec vykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti alebo vyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu návrhu. Z uvedených dôvodov bol postup exekučného súdu nesprávny, v rozpore s ustanovením Exekučného poriadku a od 1.12.2006 v rozpore s ustanovením Exekučného poriadku, takáto nečinnosť súdu je neospravedlniteľná a v rozpore s právom zaručeným v SR. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti odporcu za škodu a vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnil si náhradu trov konania.

K návrhu sa písomne vyjadril odporca, ktorý ho žiadal zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti odporcu za škodu, namietal predčasné podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesol aj námietku premlčania.

K vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý na svojom návrhu trval.

Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a v súlade s ustanovením pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, obsahom spisu exekučného súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 11.10.2005 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi doručený návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o. vykonať exekúciu proti povinnému E. F., O. XX.X.XXXX o vymoženie istiny 16 200 Sk s príslušenstvom na základe Notárskej zápisnice N 2282/2005, NZ 22655/2005 napísanej v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 21.5.2005. Dňa 17.10.2005 požiadal súdny exekútor Okresný súd Dunajská Streda o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s príslušenstvom. Poverenie bolo vydané dňa 28.10.2005. Dňa 15.10.2009 podal oprávnený na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 3.5.2010 i urgenciou výzvy z 5.10.2010 vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu a na vyčíslenie trov exekúcie, pričom pôvodný exekútor nijako na výzvu nereagoval. Súd napokon o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol uznesením č.k. -17 zo dňa 8.12.2011 tak, že mu vyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2012.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie ().

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu, ktoré svojom obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním orgánu verejnej moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, v danej veci na žalobkyni.

Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie za účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí 30- dňovej lehoty. Pôvodný súdny exekútor udelením poverenia na vykonanie exekúcie mal právo, ale zároveň aj povinnosť vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní a to až do právoplatného rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a pokiaľ by ich neurobil, musel by navrhovateľ v konaní preukázať, že práve jeho nečinnosťou mu vznikla škoda, čo však navrhovateľ v konaní netvrdil, ani nepreukazoval. Navrhovateľ nepreukázal ani nárok na nemajetkovú ujmu, pretože riziká uvádzal len všeobecne a hypoteticky, bez toho aby k nim produkoval aj dôkazy. Len sama okolnosť, že exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty nemôže mať bez ďalšieho za následok vznik zodpovednosti žalovanej, pretože v danej veci nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní, pričom podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností daného prípadu, pretože neboli splnené základné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. je možné predmetnú žalobu o náhradu škody podľa podať až po konštatovaní porušenia základných práv súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.