Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-86-2022.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/86/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného K. J., pre pokračujúci zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného K. J. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. 08. 2022, sp. zn. 2Pp/23/2022, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 18. 10. 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. J. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietol návrh odsúdeného K. J. (ďalej len odsúdený) na podmienečné prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/78/2018 zo dňa 24.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/43/2019 zo dňa 09.05.2019.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že po vykonanom dokazovaní zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon dvoch tretín uloženého trestu a čiastočne splnil aj jednu z materiálnych podmienok, keď plnením svojich povinností a svojím správaním sa preukázal polepšenie, poukazujúc na hodnotenie riaditeľa ústavu, z ktorého vyplývalo, že aktivita odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni. Mal za to, že odsúdený nesplnil ďalšiu materiálnu podmienku a to, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Opätovne poukázal na hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody a hodnotenie rizika sociálneho zlyhania, z ktorého vyplývalo, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko recidívy je stredné. V tejto súvislosti uviedol, že odsúdený sa opakovane dopustil páchania trestnej činnosti, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu. S ohľadom na uvedené mal za to, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na prepustenie. Poznamenal, že vo všeobecnosti poskytuje osobnostné narušenie viacnásobných recidivistov iba veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili. Zastal názor, že ani predchádzajúca izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu, nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok. K takémuto záveru dospel aj s poukazom na odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti a boli mu ukladané opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré nesplnili svoj účel. Odsúdený už bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody a mal teda v minulosti viackrát možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Dodal, že získanie dvoch disciplinárnych odmien svedčí o tom, že odsúdený je schopný rešpektovať určité pravidlá a správať sa podľa spoločenských
noriem a zákonov, plniť si svoje povinnosti len pod dohľadom štátnych orgánov. Dal do pozornosti, že podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu. S poukazom na § 66 ods. 2 Tr. zák. prihliadol aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Na základe uvedeného dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že povedie riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a nebude pokračovať v trestnej činnosti. Rovnako mal za to, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody. S poukazom na vyššie uvedené žiadosť odsúdeného zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil. Namietal, že rozhodnutím súdu boli porušené jeho zákonné práva a ľudská dôstojnosť. Tvrdil, že súd konal zaujato a nespravodlivo a neposudzoval splnenie materiálnych a formálnych podmienok na podmienečné prepustenie. Zvýraznil, že vo výkone trestu sa správal slušne, riadne pracoval, rešpektoval ústavný poriadok a všetky nariadenia. Uviedol, že Okresný súd Levice, ktorý požiadal o zahladenie jeho odsúdenia, jeho žiadosť nespravodlivo zamietol, preto s odkazom na ust. § 2 ods. 7 Tr. por. žiadal o okamžité prepustenie na slobodu.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnosti vykonáva úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/78/2018 zo dňa 24.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/43/2019 za pokračujúci zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Odsúdený nastúpil na výkon trestu dňa 09.05.2019, kedy do výkonu trestu mu bola zarátaná väzba od 03.05.2018 a predpokladaný koniec trestu pripadá na 03.01.2023.
Krajský súd po preskúmaní výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj konania jemu predchádzajúceho, konštatuje, že súd I. stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, upravujúc spôsob vykonávania dokazovania na verejnom zasadnutí. V odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol pri skúmaní podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody, že tento splnil formálnu podmienku, keď vykonal dve tretiny uloženého trestu odňatia slobody. Na rozdiel od súdu I. stupňa mal za to, že splnil aj jednu z materiálnych podmienok a to, že počas výkonu trestu svojím správaním sa a plnením svojich povinností preukázal polepšenie, o čom svedčí získanie dvoch disciplinárnych odmien. Aj podľa názoru nadriadeného súdu, v prípade odsúdeného nebola splnená druhá materiálna podmienka a to, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Súd I. stupňa správne konštatoval, opierajúc sa o hodnotenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach a o ust. § 66 ods. 1 Tr. zák., že riziko recidívy trestnej činnosti u odsúdeného je stredné a resocializačná prognóza je menej priaznivá, keďže v minulosti už bol odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť, pričom z odpisu registra trestov vyplýva, že tento bol celkovo odsúdený 5-krát, z toho v dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Opakované tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené, neviedli k jeho náprave, keď bol opätovne odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť.
Krajský súd len na potvrdenie správnosti uznesenia súdu I. stupňa dodáva, že inštitút podmienečného prepustenia je inštitútom mimoriadnym, ktorý je možné využiť a aplikovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Odsúdený nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie. Zmyslom podmienečného prepustenia nie je to, aby za dobré správanie prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Ako však vyplýva z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, práve táto resocializačná prognóza je menej priaznivá a preto bude potrebné, aby na splnenie účelu trestu vykonal celý trest odňatia slobody. V tejto súvislosti krajský súd tiež uvádza, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, preto by mala byť umožnená len odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody.
S poukazom na uvedené skutočnosti, i s prihliadnutím na hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, krajský súd po konštatovaní, že u odsúdeného nie je naplnená jedna z materiálnych podmienok, dospel k záveru, že bude potrebné, aby na odsúdeného naďalej pôsobili výchovné prostriedky počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a je nevyhnutné, aby si vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, aby tak mohol uložený trest naplniť svoj výchovný a preventívny účel.
K námietkam odsúdeného uvedených v sťažnosti, nadriadený súd udáva, že odsúdený si nepodal žiadosť o zahladenie odsúdenia, ktorú spomína vo svojej sťažnosti, resp. o takejto žiadosti súd I. stupňa nekonal, ale konal iba o jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o ktorom rozhodol správne a v súlade so zákonom.
Na podklade vyššie uvedeného, keďže neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.