Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/302/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporkyni: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, B., o zaplatenie 313,52 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 122,81 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 24.01.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiadny s účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.07.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 313,52 Eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,25 % ročne od 24.01.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy súdneho konania, titulom neuhradených faktúr za poskytovanie telekomunikačných služieb a náhrady škody.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13.08.2013 uzavrel s odporkyňou Zmluvu č. T. vrátane Dodatku k zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňuje odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ si návrhom okrem nezaplatenej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby v zmysle faktúr uplatnil voči odporkyni aj nárok na náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie H. L. vo výške 190,71 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia poskytnutého odporkyni a jeho akciovou cenou. Predstavuje tak škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa spôsobila navrhovateľovi tým, že odporkyňa získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, zaviazala sa používať služby a za tieto po dobu viazanosti platiť a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa si bola vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za zvýhodnenú cenu. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody navrhovateľ zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne a vzhľadom k tomu si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 190,71 Eur. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 126,81 Eur, vyfakturovaných v období september 2013 až november 2013. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 09.01.2014 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé

mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Následne bola časť pohľadávky vo výške 4,- Eur odpísaná, preto si ju navrhovateľ v konaní voči odporkyni neuplatňuje. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala a dlžnú sumu nezaplatila ani čiastočne. Pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni tak pozostáva zo sumy za neuhradené služby vo výške 122,81 Eur a z nároku na zaplatenie škody vo výške 190,71 Eur, t.j. celkom v sume 313,52 Eur. Popri tom si navrhovateľ uplatňuje aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.01.2014.

Vo veci bol dňa 30.10.2015 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 28.08.2015 ( ).

Podľa pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. T. zo dňa 13.08.2013, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. T. zo dňa 13.08.2013, Pokus o pokonávku zo dňa 09.01.2014, opis faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. platnými a účinnými od 1.1.2012 a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 13.08.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. T. vrátane Dodatku k Zmluve. Predmetom zmluvy bola aktivácia účastníckeho programu X. XX eur a sprístupnenie s tým súvisiacich služieb a predaj mobilného telefónu H. L. za akciovú kúpnu cenu 1,- Eur. Bežná trhová cena mobilného telefónu bola 200,- Eur. V Čl. 2 bod 2.3 Dodatku sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku (doba viazanosti) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom ako účastník služieb poskytovaných podnikom prostredníctvom SIM karty a po celú túto dobu bude bez prerušenia služby poskytované podnikom využívať a neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy, dodatku pred uplynutím doby viazanosti, nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustí sa takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zmluvne zaviazal. Zároveň sa účastník zaviazal, že po dobu viazanosti bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku. V Čl. 2 bod 2.5 Dodatku si účastníci konania pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany odporkyne (ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť riadne a včas uhradiť cenu za služby alebo iné svoje peňažné záväzky voči podniku, povinnosť zotrvať počas doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s podnikom a počas celej doby viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, neuskutočniť žiadny úkon smerujúci k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti) dohodli zmluvnú pokutu vo výške 199,- Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a Dodatku k Zmluve boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a Cenník služieb.

Faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX navrhovateľ vyúčtoval odporkyni mesačné poplatky za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie september 2013 až november 2013 v celkovej sume 126,81 Eur.

Listom zo dňa 09.01.2014 - Pokus o pokonávku navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu splatných faktúr za zúčtovacie obdobie od septembra 2013 do novembra 2013 v celkovej výške 126,81 Eur, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody v celkovej výške 199,- Eur (na základe Dodatku k zmluve o pripojení) a poplatku za mimosúdne vymáhanie vo výške 32,58 Eur s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet navrhovateľa do 23.01.2014, navrhovateľ bude dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou. Odporkyňa svoju pohľadávku voči navrhovateľovi aj napriek pokusu o pokonávku neuhradila.

Po zaslaní pokusu o pokonávku navrhovateľ časť pohľadávky vo výške 4,- Eur odpísal, preto si ju v konaní voči odporkyni neuplatňuje.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, práva a povinnosti telekomunikačných podnikov a užívateľov elektronických komunikačných služieb upravoval v čase uzavretia predmetnej zmluvy o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Podľa o elektronických komunikáciách, účastník je povinný: a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.20)

Podľa o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. T. v znení Dodatku k Zmluve zo dňa 13.08.2013. Z tohto záväzkového vzťahov vyplývala pre navrhovateľa povinnosť aktivovať odporkyni dohodnuté služby a predať jej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Eur a odporkyni vyplývala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, platiť riadne a včas za poskytnuté verejné služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku k zmluve. Odporkyňa, ktorá verejné telefónne služby poskytované navrhovateľom využívala, si svoje záväzky zo zmluvy nesplnila, keďže navrhovateľovi nezaplatila mesačné poplatky za služby za obdobie mesiacov september až november 2013, ktoré jej navrhovateľ vyúčtoval v celkovej sume 126,81 Eur. Následne navrhovateľ časť pohľadávky vo výške 4,- Eur odpísal, preto si ju v konaní neuplatnil. Dlžná suma mesačných poplatkov za telekomunikačné služby tak predstavuje sumu 122,81 Eur. Odporkyňa túto sumu nezaplatila ani čiastočne. Keďže odporkyňa nezaplatila dlžnú sumu 122,81 Eur ani v dodatočnej lehote, poskytnutej jej navrhovateľom v pokuse o pokonávku, t.j. do 23.01.2014, nasledujúcim dňom sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Súd preto odporkyňu zaviazal v súlade s a nariadenia vlády SR č.

platného a účinného do 01.02.2013 aj na zaplatenia úrokov z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany odporkyne (jednou z nich je aj riadne a včasné splácanie ceny poskytnutých služieb) bola v dodatku k zmluve dohodnutá medzi účastníkmi zmluvná pokuta vo výške 199,- Eur. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú žiadal navrhovateľ uhradiť od odporkyne a ktorú v návrhu kvalifikoval ako náhradu škody, predstavuje sumu 190,71 Eur. V časti, ktorou sa navrhovateľ titulom náhrady škody domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 190,71 Eur súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Zo skutkového vymedzenia nároku na náhradu škody navrhovateľom vyplýva, že náhrady škody sa domáhal proti odporkyni z dôvodu porušenia jej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , z ktorého vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

- porušenie právnej povinnosti,

- existencia škody,

- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a

- zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné).

Na to, aby vznikla všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa musia byť kumulatívne splnené všetky uvedené základné predpoklady. Ak niektorý z týchto atribútov chýba, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti toto spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inému škodu. Spôsobenie škody inej fyzickej alebo právnickej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa .

Z ustanovenia vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Na určenie výšky škody je podľa rozhodujúci stav, v akom sa vec nachádzala čase vzniku škody. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase vzniku škody. Pojem skutočnej škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa všeobecne chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (uvedeniu do pôvodného stavu). Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku alebo na iných majetkových právach. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.

V konaní bolo preukázané, že odporkyňa si neplnila svoje zmluvné povinnosti platiť riadne a včas cenu poskytnutých verejných telekomunikačných služieb. Odporkyňa tak svojim zavineným protiprávnym konaním nezotrvala v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov tak, ako sa zmluvou zaviazala. Podľa navrhovateľa týmto konaním odporkyne mu vznikla skutočná škoda, pri vyčíslení ktorej vychádzal prvotne z rozdielu medzi cenou, za ktorú navrhovateľ mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie kúpil a jeho akciovou cenou. Súd je však toho názoru, že za škodu nemožno považovať to, že navrhovateľ v rámci ofenzívnej obchodnej politiky predáva mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie za cenu nižšiu než za akú ho nadobudol. Majetková ujma spočívajúca prvotne v rozdiele medzi nadobúdacou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, ktorú navrhovateľ podľa jeho tvrdenia utrpel, nie je následkom protiprávneho konania

odporkyne, ale je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa jednostranne menený a reparovaný prehodnotením jeho vôle, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. Navrhovateľovi teda protiprávnym konaním odporkyne ním tvrdená škoda nevznikla, a to napriek deklarácii obsiahnutej v čl. 2 bod 2.5 dodatku, nakoľko odporkyňa navrhovateľovi za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zaplatila účastníkmi dohodnutú kúpnu cenu. Medzi protiprávnym konaním odporkyne a navrhovateľom tvrdeným zmenšením majetku tak nie je príčinná súvislosť.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa proti odporkyni titulom náhrady škody domáhal zaplatenia sumy 190,71 Eur, zamietol.

Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Keďže navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech aj to v menšej časti uplatneného nároku a odporkyňa, ktorá bola úspešná z väčšej časti, si náhradu trov konania neuplatnila, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) ´ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).