Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13T-55-2022.pdf
PDF · 96.69 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/55/2022
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou o preskúmaní obžaloby v trestnej veci proti obvinenému X. E., Z.. XX.XX.XXXX V. F., K. B. I. XXX, H.. V. Z. K. pre prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona t a k t o
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku vec obvineného X. E., Z.. XX.XX.XXXX V. F., K. B. I. XXX, H.. V. Z. K. pre prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
1. dňa 18.10.2020, v presne nezistenom čase, po presne neustálenej trase, viedol s doposiaľ nestotožnenou osobou sediacou za ním ako spolujazdec dvojstopové motorové vozidlo - štvorkolku značky E. E.-L., bielej farby, evidenčné číslo V.-XXXCR, ktorej je vlastníkom, po pozemkoch, ktoré nie sú zahrnuté do pasportizovaných cestných komunikácii v okrese Vranov nad Topľou, po lesných pozemkoch v katastrálnom území obce I., okres Vranov nad Topľou, minimálne po parcele registra „C.“ č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XX, ktorej vlastníkom je Slovenská republika a správcom LESY SR, š.p. Banská Bystrica, kde pohyb danej štvorkolky bol zaznamenaný aj za pomoci fotopasce, ktorá bola v blízkosti krmoviska „F. V.“, konkrétne bol jeho pohyb na štvorkolke zaznamenaný dňa 18.10.2020 v čase okolo 12:43 hod., pričom na vykonanie tejto jazdy minimálne po parcele registra „C.“ č. XXXX/X, katastrálne územie I., okres Vranov nad Topľou, druh pozemku - „lesné pozemky", nemal príslušné oprávnenie od jeho vlastníka alebo správcu, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a
2. v dňoch 27.09.2020 a 29.09.2020, v presne nezistenom čase, po presne neustálenej trase, viedol dvojstopové motorové vozidlo - štvorkolku značky E. E.-L., bielej farby, evidenčné číslo V.-XXXCR, ktorej je vlastníkom, po pozemkoch, ktoré nie sú zahrnuté do pasportizovaných cestných komunikácií v okrese Vranov nad Topľou, po lesných pozemkoch v katastrálnom území obce I., okres V. Z. K., minimálne po parcele registra „C.“ č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XX, ktorej vlastníkom je Slovenská republika a správcom LESY SR, š.p. Banská Bystrica, kde pohyb danej štvorkolky bol zaznamenaný aj za pomoci fotopasce, ktorá bola v blízkosti krmoviska „Š.“, konkrétne bol jeho pohyb na štvorkolke zaznamenaný na obrazových snímkach zo dňa 27.09.2020 v čase okolo 15:23 hod. a na obrazových snímkach zo dňa 29.09.2020 v čase od 17:01 hod. do 17:06 hod., pričom obvinený na vykonanie týchto jázd, minimálne po parcele registra „C.“ č. XXXX/X, katastrálne územie I., okres Vranov nad Topľou, druh pozemku - „lesné pozemky", nemal príslušné oprávnenie od jeho vlastníka alebo správcu, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov
p o s t u p u j e Okresnému úradu Vranov nad Topľou, odbor starostlivosti o životné prostredie, nakoľko nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obvineného X. E., Z.. XX.XX.XXXX obžalobu pre skutky uvedené vo výroku tohto uznesenia, ktoré po právnej stránke kvalifikoval ako prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona.
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin, s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.
Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní ( § 214 ods. 1 Trestného poriadku ).
Samosudca v súlade s § 241 Trestného poriadku uvedenú obžalobu preskúmal a zistil, že skutok, pre ktorý prokurátor podal obžalobu, nie je trestným činom, keďže obvinený svojim konaním nenaplnil objektívnu stránku prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, ale konanie, ktoré je mu kladené za vinu je možné kvalifikovať ako priestupok na úseku lesného hospodárstva podľa zákona NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a to z nasledujúcich dôvodov.
Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná (§ 10 ods. 2 Trestného zákona).
Trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov sa v zmysle § 305 ods. 2 Trestného zákona dopustí ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.
Objektom stíhaného trestného činu je v zásade ochrana živočíchov a rastlín, najmä ich ohrozených či inak vzácnych druhov alebo exemplárov, v nadväznosti na právne predpisy určené na ochranu prírody a krajiny. Účelom úpravy podľa ustanovenia § 305 ods. 2 Trestného zákona je postihovať obzvlášť škodlivý spôsob jazdy voči prírode, okrem iného aj štvorkolkami, mimo riadne spevnených ciest, či dokonca po voľnom lesnom a poľnom teréne, pričom v zmysle dôvodovej správy k poslaneckému doplňujúcemu návrhu, ktorým pri novelizácii Trestného zákona zákonom č. 497/2008 Z. z. bolo dotknuté ustanovenie vložené, postih má smerovať proti novodobému fenoménu spočívajúcemu vo vedomom agresívnom porušovaní zákazu vjazdu na definované územia - polia, lesy, chránené časti krajiny.
Trestný zákon týmto ustanovením zaviedol trestnosť konaní, ktoré majú zhodné formálne znaky, ako má aj priestupok podľa zákona o lesoch.
Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o lesoch“ ) na lesných pozemkoch je zakázané jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto na lesných pozemkoch jazdí alebo stojí motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest, alebo jazdí na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.
Podľa § 60 ods. 1 písm. p) zákona o lesoch okresný úrad je prvostupňovým orgánom v konaniach o priestupkoch a iných správnych deliktoch na úseku lesného hospodárstva a o uložení pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom (§ 63 až 65).
Obvinený v prípravnom konaní využil svojho práva a odmietol vypovedať.
Svedkyňa D.. M. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnaná na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, odbor starostlivosti o životné prostredie. O skutočnosti, že v katastrálnom území obce I. mala byť viackrát zaznamenaná jazda štvorkolky sa dozvedela z upovedomenia zo strany Polície SR. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby v súvislosti s jazdami štvorkolky bol nejakým spôsobom narušený biotop v danej oblasti. Takisto nevie o tom, že by bola spôsobená nejaká škoda v spojitosti s predmetnými jazdami štvorkolky.
X. P. ako svedok uviedol, že je zamestnancom spol. C., T..Q.. V. O., ktorá má v nájme od Lesov SR výkon práva a poľovníctva v Q. V. 3 a pracuje na pozícii lesný technik, poľovník. Uviedol, že dňa 30.09.2020 nahlásil na Obvodnom oddelení PZ Vranov nad Topľou pohyb štvorkolky po revíri na lesných pozemkoch po krmoviskách s názvom Ľ. T. Š., pričom pohyb štvorkolky zistil na základe fotopasce, kde na záberoch je vidieť štvorkolku, ktorá má svetlé nárazníky a na zadnej časti má maskačový vzor. Rovnako podal dňa 22.10.2020 trestné oznámenie ohľadne jazdy tej istej štvorkolky pri krmoviskách F. V., I. E. a Ľ.. Osoba, ktorá riadila danú štvorkolku, mála na hlave kuklu bez prilby. Osobu sledoval ďalekohľadom, pričom neskôr, keď si dala kuklu dole zistil, že ide o obvineného, ktorého poznal z obce Zámutov a pričom ho spoznal podľa typických čŕt tváre. Ďalej uviedol, že sa od lesníkov dopočul, že obvinený spolu s bratom jazdia na štvorkolkách.
Svedok Q. E. vo svojej výpovedi uviedol, že vlastní štvorkolku zn. K. XXX E., sivo-čiernej farby s EČV: V.-XXXCP. S ňou jazdí rekreačne a to po spevnených cestách, asfaltovej ceste, spevnených zvážniciach a po lúkach. Keď ide cez Ľ., tak okolo krmoviska určite musí prechádzať, pričom uviedol, že nevie, kde sa nachádza krmovisko Š.. Taktiež jazdí aj cez I. E., kde ku krmoviskám Menší vrch a Ľ. nezachádza. Jeho brat, obvinený, vlastní štvorkolku zn. E., bielej farby, pričom jazdia väčšinou spolu. K fotografiám z fotopasce uviedol, že štvorkolku a ani osobu, ktorá ju riadila, nespoznáva.
Z výpovede svedka D.. Ľ. K. vyplýva, že monitoroval pohyb štvorkoliek v daných lokalitách, štvorkolky boli aj bielej farby, vodiči mali stále na hlavách kuklu alebo prilbu. S obvineným komunikoval raz v intraviláne obce Zámutov, pričom počul ako sa štvorkolka blíži do dvora. Obvinenému povedal, aby nejazdil po lese, lebo to nie je dovolené. Zároveň vedel o tom, že neboli vydané oprávnenia na vstup na lesné cesty a pozemky.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obvinený nebol doposiaľ odsúdený.
Podľa lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov sa do spáchania skutku obvinený dopustil celkovo 6 priestupkov a to na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli riešené blokovými pokutami v rozmedzí 10 eur až 20 eur.
V danom prípade bolo nevyhnutné náležite posúdiť, či príslušným konaním kladeným obvinenému za vinu došlo k spáchaniu trestného činu, a to osobitne i vzhľadom na tú skutočnosť, že samotná skutková podstata stíhaného trestného činu poukazuje na to, že konania sa musí páchateľ dopustiť v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva, ktoré osobitné predpisy samé upravujú obsahovo totožné konania ako priestupky a teda je nepochybné, že pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti musí byť preukázané, že skutok bol spáchaný takým spôsobom, v takom rozsahu, v takej miere, s takými následkami a z takej pohnútky, že jeho závažnosť je vyššia ako nepatrná.
V zásade nemožno ohľadom konania, ako je v tomto prípade kladené obvinenému za vinu, bez všetkého konštatovať spáchanie trestného činu podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona len s ohľadom na druh vozidla, zistenie rozporu jazdy s príslušnými predpismi a že jazda bola po tam uvedených pozemkoch, ale treba náležite posúdiť i samotnú závažnosť toho - ktorého takéhoto konania.
Odlíšenie trestného činu od priestupku bude za daného právneho stavu (totožné vymedzenie znakov trestného činu a priestupku) vyžadovať dôkladné vyhodnotenie (materiálnej stránky) závažnosti konkrétneho protiprávneho konania.
Podľa § 2 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.
Z ustanovení § 305 ods. 2 a § 10 ods. 2 Trestného zákona je zrejmé, že aby bolo možné určité konanie trestne zodpovedného subjektu kvalifikovať ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov, nestačí len naplnenie znakov uvedených v § 305 ods. 2 Trestného zákona, teda v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny neoprávnene jazdiť motorovou štvorkolkou na lesnom pozemku. Súčasne je potrebné, aby toto konanie bolo závažné a jeho závažnosť bola vyššia ako nepatrná.
V prípadoch protiprávnych konaní (vjazdov) pri prvom postihu za vjazd na takéto územie ako aj pri ďalších protiprávnych konaniach, ktorých závažnosť je nepatrná (vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa - § 10 ods. 2 Trestného zákona) pôjde o priestupky.
Závažnejšie formy úmyselného konania, najmä pri opakovaných vjazdoch, čo vjazdoch na chránené územia s určitým stupňom ochrany a pri recidíve priestupkov tohto druhu, bude protiprávne konanie spravidla posúdené ako trestný čin.
Závažnosť je preto potrebné obligatórne zvažovať pri každom konaní, ktoré vykazuje formálne znaky prečinu. Závažnosť, ako materiálny znak prečinu, je pritom daný súborom viacerých skutočností, ktoré treba v každom jednotlivom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom prípade môže byť pomer, s ktorým sa prihliada na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi nimi, rôzny. Ako už bolo vyššie uvedené, vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, je materiálny znak určený spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.
Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že k skutku kladnému obvinenému za vinu došlo, pričom ho mal podľa všetkých doposiaľ zistených skutočností spáchať obvinený, avšak v danom prípade nejde o prečin, nakoľko je závažnosť skutku kladeného obvinenému za vinu nepatrná.
Nepochybne ide konaním kladeným obvinenému za vinu o nežiadúce správanie a správanie protiprávne, avšak v danom prípade zistené skutočnosti zakladajú dôvodný záver o tom, že žalovaným konaním obvinený nenaplnil takú intenzitu porušenia právnych noriem v takej miere, že by bolo treba voči nemu vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť, teda, že by žalovaným konaním bol spáchaný prečin podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona a že by za účelom dosiahnutia potrebnej nápravy nepostačovalo prejednanie a vyvodenie jeho zodpovednosti podľa príslušných správnych predpisov.
Možno pripomenúť nesporný fakt, že Trestné právo má subsidiárny (akcesorický) charakter, pretože je závislé na ostatných právnych odvetviach. Uvedené vyplýva z toho, že trestné právo chráni spoločen- ské hodnoty a vzťahy, ktoré sú už upravené inými právnymi odvetviami s tým, že tieto iné právne od- vetvia majú skonštruovaný systém ochrany a vyvodzovania deliktuálnej zodpovednosti a preto je logic- kým, že trestné právo by malo „nastúpiť“ až alebo len vtedy, ak ochrana poskytovaná týmito inými práv- nymi odvetviami neprichádza vôbec do úvahy, respektíve ide už o zjavný exces, ktorý možno podradiť pod formálne znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu (t. j. trestné právo by malo byť sku- točne ultima ratio, teda posledná, krajná možnosť).
Aplikácia princípu ultima ratio v trestnom konaní má isté pravidlá a princíp ultima ratio možno aplikovať v rámci trestného konania vždy len v súlade s ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku. Princíp ultima ratio možno uplatniť prostredníctvom materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného
zákona len pri prečinoch. Súdna moc, súd, na aplikáciu princípu ultima ratio používa zákonodarcom deklarovanú možnosť za istých okolností nepovažovať za protiprávne konanie, ktoré sa ako protiprávne javí z dôvodu naplnenia všetkých formálnych znakov skutkovej podstaty konkrétneho prečinu.
V predmetnom prípade je pritom potrebné prihliadať aj na nízku typovú závažnosť daného prečinu, za ktorý je podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona možné uložiť trest odňatia slobody len do jedného roka, pričom rovnakým konaním je možné naplniť aj skutkovú podstatu priestupku podľa § 61 ods. 3 písm. b) zákona o lesoch. Hranica medzi závažnosťou nepatrnou a vyššou ako nepatrnou je tu teda veľmi tenká a o to viac je potrebné dôsledne zhodnotiť, či stupeň závažnosti v konkrétnom prípade, napriek naplneniu formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, dosiahne stupeň zodpovedajúci dolnej hranici typovej závažnosti činu a či bude zodpovedať bežne sa vyskytujúcim prípadom trestného činu tejto skutkovej podstaty.
Aplikujúc uvedené hľadiská na predmetný prípad a vychádzajúc z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní je zrejmé, že materiálna podmienka prečinu splnená nebola.
Pokiaľ ide o spôsob vykonania činu a jeho následky, súd poukazuje na to, že podľa výpovede pracovníčky odboru životného prostredia nebola takouto jazdou spôsobená škoda spoločenskej hodnoty a takisto nedošlo k narušeniu biotopu v oblasti k.ú. I.. Rovnako z výpovedí vyplýva skutočnosť, že k takýmto jazdám malo dochádzať po lesných cestách - asfalte, spevnených cestách, spevnených zvážniciach a po lúke. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z priložených obrazových záznamov vyhotovených pomocou fotopasci, ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu. Obvinený teda preukázateľne nejazdil svojvoľne po celom území, ale po lesných cestách - asfalte, spevnených cestách, spevnených zvážniciach a po lúke. Reálny stav danej komunikácie nebol zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní preverovaný, pričom i svedkovia danú komunikáciu hodnotia ako cestu. Štvorkolku obvinený teda viedol takým spôsobom, z ktorého prírode nehrozilo žiadne poškodenie. To je možné vyvodiť aj zo svedeckej výpovede zamestnankyne odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Vranov nad Topľou D.. M. Q., pričom opak preukázaný nebol.
Súd poukazuje aj na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a na pohnútku obžalovaného. Účelom jazdy (teda pohnútkou) po lesnej komunikácii na predmetnom území nebolo poškodzovať alebo ohrozovať prírodu, ale išlo zrejme o voľnočasové aktivity a rekreačné jazdy. Je to zrejmé najmä výpovede svedka Stanislava Leška, brata obvineného. Jazdou po uvedených komunikáciách však nepochybne nedošlo k bezprostrednému ohrozeniu a už vôbec k priamemu zásahu a poškodeniu zo strany obvineného do samotnej flóry a fauny lesa. Rovnako v prípravnom konaní nebolo preukázané, že by na jazdu obvinený použil vozidlo v takom technickom stave, že by došlo ku konkrétnym závažnejším následkom danej jazdy. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebola žiadnym spôsobom zisťovaná reálna hlučnosť použitého vozidla a ani zabezpečené žiadne odborné vyjadrenia z daného hľadiska k možnému rušeniu, jeho intenzite a prípadných následkov vo vzťahu k flóre a faune lesa.
Vyvrátené tiež nebolo, aby u obvineného také porušenie zákazu nebolo len výnimočným porušením dodržiavania právnych noriem na úseku ochrany prírody. Obvinený síce do dňa spáchania skutku bol šesťkrát priestupkovo postihnutý, avšak vo všetkých prípadoch išlo o priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli riešené blokovými pokutami v sumách 10 eur a 20 eur a ktoré neboli spáchané závažnejšou formou konania. Obvinený nebol doposiaľ odsúdený.
K jazde obvineného možno taktiež dodať, že ju nevykonával ako člen nejakej väčšej skupiny novodobých, samozvaných motokrosových pretekárov, ani nebolo nijako preukázané, že by už bol v minulosti trestne alebo v príslušnom správnom konaní za takéto, alebo druhovo obdobné konanie postihnutý.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že skutok kladený v tejto veci obžalovanému za vinu, nie je prečinom, nakoľko jeho závažnosť je vzhľadom na spôsob jeho vykonania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nepatrná.
Podľa názoru súdu však ide jednoznačne o protiprávne konanie, ktoré by malo byť prejednané príslušným orgánom ako priestupok a to podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o lesoch.
Vzhľadom na uvedené okresnému súdu neostávalo iné, než vec podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpiť inému orgánu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť môže podať prokurátor a obvinený. Sťažnosť má odkladný účinok.