Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-562-2015.pdf
PDF · 89.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/562/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických väzňov 1272/21, Praha - Nové Mesto, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. C. XXX, o zaplatenie 1.250,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/80/2014-23 zo dňa 16. marca 2015, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 6C/80/2014-23 zo dňa 16.03.2015 návrh navrhovateľa, vrátane návrhu na náhradu trov konania, zamietol. V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2014 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu 1.250,91 eur s úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.280,91 eur od 06.02.2011 do 12.01.2012 vo výške 1.091,98 eur, zo sumy 1.250,91 eur od 13.01.2012 do zaplatenia, 6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy od 23.03.2011 do 12.01.2012 vo výške 62,54 eur a zo sumy 1.250,91 eur od 13.01.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,3 % zo zmenkovej sumy, teda 4,27 eur a náhradu trov konania na základe originálu zmenky predloženého súdu. Okresný súd si pripojil exekučný spis sp. zn. 8Er/1192/2012, z ktorého mal preukázané, že dňa 10.09.2012 bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej A. Z., rod. M., nar. XX.XX.XXXX na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04112/11 zo dňa 02.06.2011, právoplatný dňa 11.07.2011 a vykonateľný dňa 14.07.2011, ktorý rozhodol o povinnosti povinnej A. Z. na úhradu sumy 1.280,91 eur s príslušenstvom na základe zmenky vystavenej dňa 13.09.2010 na sumu 1.280,91 eur so zmenkovým úrokom 0,025 % denne od 06.02.2011. Zmenka slúžila ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Súd na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s .p.“), Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 191/1950 Zb. z. o zmenkách a šekoch, Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/2009/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a Nariadenia č. 861/2007/ ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporkyni dňa 13.09.2010 úver vo výške 800,- eur. Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vystavil vystaviteľ (dlžník) dve zmenky, bez vyplnenia zmenkovej sumy a dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy s tým, že remitent bol oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane splatným celý dlh. Dňom úročenia zmenkovej sumy mal byť deň, kedy sa stal splatným celý dlh.
Zmenka bola vystavená dňa 13.09.2010 v Čadci na rad spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., IČO: 35 807 598 s doložkou "bez protestu" s lehotou splatnosti "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia." Do zmenky bola vpísaná suma 1.280,91 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 06.02.2011 do zaplatenia bol tiež dodatočne vpísaný do zmenky. Pôvodný majiteľ zmenky indosoval zmenku na terajšieho navrhovateľa. Súd majúc zato, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pričom poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14.03.2013 (Česká sporiteľňa, a. s., proti Geraldovi Feichterovi). S poukazom na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverov v znení do 31.12.2007 a od 01.01.2008 a § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch skúmal podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi. Preskúmaním zmenky zistil, že navrhovateľ vyplnil zmenkovú sumu najneskôr 11.07.2011, ktorým dňom nadobudol právoplatnosť rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ ide o zmenkovú sumu 1.280,91 eur, súd mal zato, že navrhovateľ v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru (veriteľ poskytol úver vo výške 800,- eur, pričom 30 % z tejto sumy predstavuje 240,- eur). Veriteľom prijatá zmenka na takúto sumu je teda v danom prípade neprípustná. S ohľadom na neoprávnene vyplnenú zmenkovú sumu, neprijateľnú dohodu o vyplnení blanko zmenky a zložitú čitateľnosť obchodných podmienok považoval súd postup navrhovateľa za nekalú praktiku a takto vyplnenú zmenku za neplatnú, a preto návrh zamietol. Pokiaľ ide o zmenkový úrok 0,25 % denne, tento predstavuje 91,25 % ročne, ktoré plnenie považoval súd za rozpor s dobrými mravmi. V závere okresný súd konštatoval, že v súlade s čl. 4 bodom 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 vyzval navrhovateľa na odstránenie, resp. doplnenie návrhu a doloženie príloh na tlačive B a keďže navrhovateľ uvedené v lehote nedoložil a neodstránil, resp. svojim podaním považoval návrh za dostatočný, súd nemal inú možnosť, iba návrh na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa zamietnuť.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení návrhu v celom rozsahu. V odôvodnení odvolania uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žiaden z účastníkov však vykonanie dokazovania uvedenými dôkazmi nenavrhol. Súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporkyne neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, pričom svoj postup, pokiaľ vykonával ďalšie dôkazy, vôbec nezdôvodnil. Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporkyne ako spotrebiteľa. Odporkyňa sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Súd pri vydávaní rozhodnutia navyše vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, ktoré však neboli tvrdením žiadneho z účastníkov konania. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Odporca tiež namietal aplikáciu nesprávnych právnych predpisov a nesprávnu interpretáciu príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Súd podľa neho porušil svoju poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadal na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Záver prvostupňového súdu, že v prípade zmenky ide o neplatný právny úkon vychádza z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol, ani ich nepreukazoval. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002, ktoré rozhodnutie je aplikovateľné aj v tomto konaní.
V ďalšom navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd od neho požadoval preukázanie skutočností, o ktorých nemal objektívne žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii požadované listinné dôkazy. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmenka je samostatným nárokom a nič ďalšie k nej nie je potrebné. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavujúcej dohodu o vyplňovacom práve blanko zmenky uviedol, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Navrhovateľ nakoniec nesúhlasil ani so záverom súdu, že nemožno prihliadať ani na neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Zmenku vystavila odporkyňa, túto dobrovoľne podpísala, sadzba zmenového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Mala teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku súhlasila. Súd zároveň zamietol celý zmenkový úrok, hoci neplatnosťou môže byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Tu navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010 zo dňa 03.02.2010 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal na Okresný súd Čadca návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) vyplnením a predložením vzorového tlačiva A. Okresný súd výzvou zo dňa 18.09.2014 vyzval navrhovateľa na predloženie zmluvy o úvere č. 508500623 v potrebnom počte exemplárov.
Navrhovateľ na výzvu súdu reagoval písomnou odpoveďou, v ktorej uviedol, že súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Súdu predložil originál zmenky a zmenkové informácie preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, preto nemá čo doplniť alebo opraviť. V konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Namietal tiež postup súdu, ktorý od neho žiadal doplnenia návrhu postupom mimo režimu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia.
Okresný súd následne vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli súdu dňa 17.02.2015 oznámil, že v prejednávanej veci bude dňa 16.03.2015 o 13:40 hod. v zmysle § 115a ods. 2, § 156 ods. 3, § 200ea ods. 1, 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásený rozsudok. Zo zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku zo dňa 16.03.2015 vyplýva, že okresný súd v stanovenom čase vyhlásil v predmetnej veci rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
Odvolací súd na podklade vyššie uvedených zistení a s prihliadnutím na jednotlivé ustanovenia Nariadenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol prvostupňovým súdom pred vydaním napadnutého rozsudku dodržaný procesný postup v zmysle Nariadenia, eventuálne vysvetlené, prečo súd nepovažoval za nutné tento postup dodržať, a tiež k záveru o nepreskúmateľnosti dôvodov napadnutého rozsudku v tom smere, že okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku náležite nevysvetlil, z akých dôvodov vec v merite prejednal i napriek tomu, že návrh navrhovateľa považoval za neúplný.
Čo sa týka procesného postupu súdu v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, čl. 5 bod 2 Nariadenia ukladá súdu (tribunálu) vyplniť časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď a takto vyplnené tlačivo na odpoveď s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podpornými dokumentmi doručiť
odporcovi spôsobom uvedeným v čl. 13 Nariadenia. Odporcovi následne plynie lehota 30 dní na odpoveď a na prípadné zaslanie podporných dokumentov (čl. 5 bod 3 Nariadenia). Až následne môže súd v lehotách stanovených v čl. 7 bod 1 Nariadenia buď vydať rozsudok alebo a) vyžiadať si od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky, b) vykonať dôkazy v súlade s čl. 9, c) predvolať strany na pojednávanie. V prípade, že dotknutá strana nedoručí súdu odpoveď podľa čl. 5 bod 3 alebo 6, súd vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke (čl. 7 bod 3 Nariadenia).
Okresný súd v prejednávanej veci v zmysle citovaných ustanovení Nariadenia zjavne nepostupoval. Zo spisového materiálu možno bez dôvodných pochybností vyvodiť záver, že okresný súd tlačivo C na odpoveď s kópiou tlačiva A (návrh navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky) s podpornými dokumentami nezaslal odporkyni vôbec. Nasvedčuje tomu obsah spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že okresný súd po tom, ako mu navrhovateľ oznámil, že nemá v čom návrh na uplatnenie pohľadávky doplňovať, ihneď pristúpil k určeniu a oznámeniu termínu verejného vyhlásenia rozsudku. Zo spisového materiálu sa nedá nijako zistiť skutočnosť, že by okresný súd pred vydaním napadnutého rozsudku vyplnil časť I. tlačiva C na odpoveď a toto spolu s kópiou tlačiva A (návrh navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky) s podpornými dokumentmi doručil odporkyni spôsobom uvedeným v čl. 13 Nariadenia. Okresný súd v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku zároveň výstižným a jasným spôsobom nevysvetlil (čo podľa odvolacieho súdu urobiť mal), z akých dôvodov nepovažoval za nutné dodržať procesný postup podľa čl. 5 bod 2 a nasl. Nariadenia.
Odvolací súd ďalej dospel k záveru o nepreskúmateľnosti i nepresvedčivosti napadnutého rozsudku, pokiaľ tento v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku (str. 10 posledný odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku) konštatoval, že musel postupovať v súlade s Nariadením a so spotrebiteľským právom, a preto v súlade s čl. 4, bod 4 Nariadenia vyzval navrhovateľa na odstránenie, resp. doplnenie návrhu a doloženie príloh na tlačive B a keďže navrhovateľ uvedené v lehote nedoložil a neodstránil, súd nemal inú možnosť, iba návrh na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa zamietnuť. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by súd navrhovateľa postupom podľa čl. 4, bod 4 Nariadenia (použitím tlačiva B) vyzval na doplnenie návrhu. Pokiaľ zároveň okresný súd konštatoval, že navrhovateľ vady podania neodstránil, z ktorého dôvodu nemal inú možnosť iba návrh na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa zamietnuť, neuviedol, prečo návrh nezamietol z dôvodu jeho nedoplnenia (ktorý postup mu umožňoval práve čl. 4 bod 4 Nariadenia). Takto nie je ani odvolaciemu súdu (nieto ešte navrhovateľovi) zrejmé, či súd návrh navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky považoval za úplný alebo nie.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň nie je zrejmé ako okresný súd dospel k záveru o potrebe pripojenia si exekučného spisu sp. zn. 8Er/1192/2012, ktorý dôkaz oboznámil, a to bez toho, aby vykonanie tohto dôkazu niektorý z účastníkov navrhol a bez toho, aby na uvedenú skutočnosť účastníkov konania upozornil. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, slúži na zabezpečenie nároku zo spotrebiteľského vzťahu, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako súd dospel k uvedenému záveru (vychádzajúc zo skutočností uvedených v návrhu na začatie konania). Z napadnutého rozhodnutia nie je ďalej zrejmé ako sa súd vysporiadal so skutočnosťou, keď z pripojeného exekučného spisu mal preukázané, že exekúcia sa vedie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 13.09.2010 na sumu 1.280,91 eur, t. j. či v danom prípade nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Odvolací súd zároveň nemal možnosť napadnuté rozhodnutie okresného súdu v tomto smere preskúmať, keďže okresný súd predmetný exekučný spis pri predložení veci odvolaciemu súdu nepredložil.
Okresný súd nakoniec nepostupoval správne ani pri rozhodovaní o trovách konania, keď z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľov návrh na priznanie náhrady trov konania zamietol. O trovách konania však súd nerozhoduje zamietnutím návrhu, ale v zmysle § 142 a nasl. O. s. p. ich priznaním niektorému z účastníkov konania (spravidla podľa pomeru úspechu alebo neúspechu) alebo rozhodnutím, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň absentuje akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k rozhodntiu o trovách konania.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní a rozhodnutí sa okresný súd vyporiada i s otázkou vstupu Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ku ktorému došlo oznámením vyššie označeného združenia, doručeným okresnému súdu dňa 24.11.2014 (č. l. 15). V novom rozhodnutí okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.), pričom svoje rozhodnutie i v tejto časti náležite odôvodní.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.