Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-15-2022.pdf
PDF · 153.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Mgr. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Z., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Matoška & partners, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 45 376 263, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava 15, za účasti: Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 003 328, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12066/2022/ SSSVP/13669 zo dňa 04. februára 2022, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcia stavebnej správy a verejných prác Bratislava č. 12066/2022/SSSVP/13669 zo dňa 04.02.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-OVBP2-2021/014232-014 zo dňa 12.11.2021 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd") dňa 23.02.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie"), ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „správny orgán I. stupňa") č. OU-TN-OVBP2-2021/014232-014 zo dňa 12.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní pozemkov") v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon") na účel uskutočnenia líniovej stavby „Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64" vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, na podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastnil vlastnícke práva žalobcu k podielom špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia v k. ú. V. v prospech Slovenskej republiky, v mene ktorej konal ďalší účastník - Slovenská správa ciest ako správca zastúpený organizačnou zložkou Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, so sídlom M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina (ďalej aj ako „vyvlastniteľ") za náhradu pre žalobcu v celkovej výške 77.086,25 Eur.
2. Žalobca v podanej žalobe navrhoval zrušiť napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu I. stupňa z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"). Žalobca poukázal na to, že na stavbu, pre ktorú sa vyžaduje územné rozhodnutie sa verejný záujem vyvlastnenia preukazuje územným rozhodnutím a na preukázanie verejného záujmu nemožno použiť stanovisko obce. Rozhodnutie o umiestnení stavby vydané Obcou Kanianka pod č. SOcÚ 75/2006/SP dňa 30.06.2006 (ďalej aj ako „územné rozhodnutie") sa až na jednu výnimku (parcela č. XXXX/XXX) vôbec nevzťahuje na vyvlastnené pozemky. Skutkový stav zistený správnymi orgánmi je podľa žalobcu v rozpore s územným rozhodnutím. Územné rozhodnutie sa vzťahuje na pozemky na západ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty, pričom všetky vyvlastnené pozemky okrem parcely č. XXXX/XXX sa nachádzajú na východ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty. Na vyvlastnenie teda absentovala nevyhnutná podmienka, nakoľko na vyvlastnené pozemky (okrem parcely č. XXXX/XXX) nebolo vydané územné rozhodnutie. Uvedené územné rozhodnutie zo dňa 30.06.2006 (vzťahujúce sa okrem iného aj na parcelu č. XXXX/XXX) v čase rozhodovania správnych orgánov už nebolo platné, nakoľko stratilo platnosť už v roku 2009. Vyvlastniteľ predložil do konania nákres s dátumom 07/2008, čo je dva roky po uplynutí právoplatnosti územného rozhodnutia. Zrejme na túto mapku sa žalovaný odvoláva, keď uvádza, že sú všetky dotknuté pozemky určené na uskutočnenie predmetnej líniovej stavby. Avšak tento nákres nemohol byť súčasťou územného rozhodnutia, keďže bol vypracovaný až dodatočne. Navyše sa ani nevzťahuje na všetky vyvlastnené pozemky. Žalovaný nesprávne uvádza, že sa platnosť územného rozhodnutia môže predĺžiť, ak sa požiada o stavebné povolenie len pre časť stavby. Uvedená interpretácia je podľa žalobcu chybná. Navyše údajne bolo požiadané o stavebné povolenie na objekty cca. 2 km od pozemkov žalobcu. Vyvlastniteľ nepreukázal podanie žiadosti o stavebné povolenie na celú stavbu riešenú územným rozhodnutím. Argumentácia, že „z dikcie cit. ustanovenia je teda zrejmé, že pokiaľ stavba ako celok pozostáva z viacerých stavebných objektov, podaním žiadosti o stavebné povolenie aspoň na jeden zo stavebných objektov, ktorý je súčasťou objektovej skladby stavby, územné rozhodnutie o umiestnení stavby nestráca platnosť" je podľa žalobcu nesprávna. 3. Podľa žalobcu musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, ktoré musí byť platné. Platnosť územného rozhodnutia je zákonnou podmienkou pre vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva, na ktorú stavebný úrad v konaní o vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva prihliada z úradnej povinnosti vychádzajúc z územného rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorým rozhodnutím je stavebný úrad viazaný. Vzhľadom k uvedenému konaniu o vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva musí predchádzať územné konanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia. Povinnosťou stavebného úradu je skúmať splnenie podmienky verejného záujmu, ktorej dôkazom splnenia môže byť len platné územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby.
4. Žalobca v žalobe namietal, že v prejednávanej veci územné rozhodnutie k väčšine parciel vydané nebolo a k jednej stratilo platnosť, nakoľko navrhovateľ vyvlastnenia nepredložil do konania právoplatné rozhodnutie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia. Žalobca je toho názoru, že platnosť územného rozhodnutia je potrebné disponovať rozhodnutím o predĺžení platnosti územného rozhodnutia, a v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal platnosť územného rozhodnutia, nakoľko nepredložil rozhodnutie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia. Návrhu navrhovateľa na vyvlastnenie z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť, pretože predmetné územné rozhodnutie v čase rozhodovania o tomto návrhu stratilo platnosť. Žalobca konštatoval, že námietkou absencie územného rozhodnutia o umiestnení stavby sa správne orgány vôbec nezaoberali. Platnosť územného rozhodnutia zo dňa 30.06.2006, o ktoré sa opiera prvostupňové rozhodnutie vypršala. V samotnom územnom rozhodnutí je uvedené, že jeho platnosť je 3 roky (predmetné územné rozhodnutie bolo vydané v roku 2006 a platnosť mu skončila v roku 2009), nemožno teda uvažovať o platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby ako celku. Podľa žalobcu nie je mysliteľné, aby sa správny orgán vo vyvlastňovacom rozhodnutí odvolával na 16 rokov staré územné rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu na vyvlastnenie je potrebné nové územné rozhodnutie, navyše, je podľa žalobcu potrebné, aby ohľadom predmetnej stavby došlo k aktuálnemu posúdeniu jej vplyvov na životné prostredie (EIA) a až na základe výsledkov takéhoto posúdenia je možné konštatovať, či je samotná stavba vo verejnom záujme a či je teda samotné vyvlastnenie vo verejnom záujme. Správnemu orgánu neboli predložené žiadne listiny, ktoré by preukazovali, že na
všetky vyvlastnené pozemky žalobcu bolo vydané rozhodnutie, že by daná stavba nemala závažné následky na životné prostredie a zdravie obyvateľov.
5. Žalobca v žalobe poukázal i na to, že vyvlastniteľ predložil do konania stanovisko mesta Prievidza, avšak toto stanovisko je nepresné, nie je v ňom uvedené, ktorých pozemkov sa týka a navyše uvádza, že v zmysle § 39a ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo vôbec skúmané, či sa vyvlastnené pozemky nachádzali v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, a či sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Pri posudzovaní tejto podmienky je potrebné, aby správny orgán vychádzal z existujúceho stavebného povolenia, územného rozhodnutia a ďalších rozhodnutí na už existujúcu stavbu. V tomto konkrétnom prípade sa tieto podmienky vôbec neskúmali. Žalobca ďalej uviedol, že si nevie vysvetliť ako by bolo možné nezastavaný pozemok mimo existujúcej cesty z vonkajšej strany považovať za priestor v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb. Tu sa jednoznačne mení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru (bude sa musieť spraviť rozšírenie cesty a násyp, aby sa súčasná cesta s novou cestou výškovo zosúladili). Žalobca mal za to, že žiaden z pozemkov, ktoré boli vyvlastnené, nespĺňa podmienku výnimky z požiadavky z územného rozhodnutia z dôvodu, že by sa pozemky nachádzali v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb a súčasne by sa nemenilo ich vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. V tejto právnej veci sa bude vždy meniť vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Ak chceme rozširovať cestu, tak je potrebné zvýšiť terén násypom, prípadne rozšíriť násyp.
6. Žalobca požadoval, aby pre prípad vyvlastnenia (t. j. ak by aj napriek námietkam žalobcu bolo rozhodnuté o vyvlastnení) sa do predmetu vyvlastnenia zahrnuli aj ďalšie pozemky v priestore križovatky, a to parcely XXXX/XXX., XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Navrhovateľ vyvlastnenia odmietol návrh na rozšírenie vyvlastnenia okrem iného aj z dôvodu, že žalobca má prístup k pozemkom. Znalec Ing. X. S. sa v znaleckom posudku 13/2021 na strane 5 vyjadril, že dobudovaním križovatky môže žalovaný stratiť prístup na pozemky, avšak správny orgán toto vyhodnotil tak, že nevidí dôvod na rozšírenie vyvlastnenia, hoci strata, resp. obmedzenie prístupu je zákonným dôvodom na rozšírenie vyvlastnenia. Znalec Ing. S. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že by bolo možné zostávajúce časti pozemkov po realizácii stavby križovatky a vnútri nej považovať za neužívateľné pre vlastníka na pôvodný spôsob užívania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne konštatoval, že sa v konkrétnom prípade jedná o vyvlastnenie celistvých existujúcich pozemkov a nie ich častí. Podľa žalobcu správne orgány však vôbec neskúmali, že jeden pozemok žalobcu môže byť určený aj viacerými parcelnými číslami, pričom v takomto prípade sa jedná o jeden pozemok, ktorý má rovnakého vlastníka, rovnaký spôsob užívania a pod. Navyše pozemky žalobcu pôvodne tvorili väčšie parcely registra „E" KN (najmä XXXX/X a XXXX), ktoré vyvlastniteľ rozdelil viacerými geometrickými plánmi na rôzne parcely registra „C." V skutočnosti teda ide o väčšie pozemky. Časť pozemku nemožno vykladať v tom zmysle, že ide len o časti zemského povrchu označenú jedným parcelným číslom. Žalobca mal za to, že v rámci vyvlastňovacieho konania mu mali byť vyvlastnené celé pozemky a všetky jeho pozemky, ktoré súvisia s predmetnou stavbou tak, ako uviedol v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Nie je prípustné, aby mu boli selektívne vyvlastnené len niektoré časti pozemkov, pričom napríklad stredy križovatky ostanú pre žalobcu nevyužiteľné z dôvodu neexistencie prístupu k pozemkom spôsobenej v dôsledku stavby na vyvlastnených pozemkoch ako aj z dôvodu znemožnenia užívania pozemkov na doterajší účel.
7. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že správny orgán I. stupňa pri posúdení nevyhnutnosti rozsahu vyvlastnenia vychádzal z geometrických plánov uvedených v časti 1.5 Znalecký posudok č. 88/2021 zo dňa 04.05.2021 vyhotovený Ing. Miroslavom E., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a poruchy stavieb, nechal vytvoriť žalobca, pričom znalec nenamietal, že by pozemky boli irelevantné pre stavbu. Žalobca dokonca v konaní o vyvlastnení žiadal o vyvlastnenie viacerých pozemkov podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, pretože by nemohol zostávajúce pozemky riadne užívať, alebo by ich mohol využívať iba s neprimeranými ťažkosťami.
8. K námietke žalobcu, že územné rozhodnutie nebolo v dobe vyvlastnenia platné, žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie, ktoré je podkladom rozhodnutia o vyvlastnení je platné podľa § 40 stavebného zákona. Trojročná doba platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby pri líniových stavbách vyplýva práve z časovej náročnosti prípravy podkladov pre stavebné konanie pri týchto rozsiahlych stavbách. V prípade líniových stavieb, ktoré pozostávajú z viacerých stavebných objektov je táto podmienka dodržaná, ak bola žiadosť o stavebné povolenie podaná čo i na jeden zo stavebných objektov, ktorého umiestnenie je povolené v objektovej skladbe právoplatného územného rozhodnutia. Je teda jednoznačné, že ak stavba ako celok pozostáva z viacerých stavebných objektov, podaním žiadosti o stavebné povolenie aspoň na jeden zo stavebných objektov, ktorý je súčasťou objektovej skladby stavby, územné rozhodnutie nestráca platnosť. V tomto konkrétnom prípade predmetom vyvlastnenia boli pozemky vo vlastníctve žalobcu, potrebné na uskutočnenie stavby, ktorá je líniovou stavbou a umiestnenie tejto stavby bolo povolené územným rozhodnutím, a nakoľko na niektoré stavebné objekty stavby, ktorá je líniovou stavbou, už boli medzičasom vydané stavebné povolenia, územné rozhodnutie nestratilo platnosť. Podľa § 58a stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie možno podať aj na jednotlivé stavebné objekty - sústavu stavieb, ktoré tvoria stavbu umiestnenú územným rozhodnutím. Vo vzťahu k platnosti územného rozhodnutia je právne irelevantné, či bola žiadosť o stavebné povolenie podaná na všetky stavebné objekty uvedené v právoplatnom územnom rozhodnutí alebo len na niektoré z nich. V intenciách stavebného zákona v prípade územných rozhodnutí, stavebných povolení alebo kolaudačných rozhodnutí nie je možné, aby bola platná, resp. neplatná iba časť rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného, postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, keď pri rozhodovaní zohľadnili skutočnosť, že na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie, na základe tohto platného a právoplatného územného rozhodnutia, bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, podľa ktorého sú vyvlastnené pozemky, uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení, určené na uskutočnenie predmetnej líniovej stavby a pre túto stavbu bolo vyvlastnené vlastnícke právo k dotknutým pozemkom vo verejnom záujme podľa § 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov v spojení s § 17a cestného zákona, v nevyhnutnom rozsahu. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o „absencii územného rozhodnutia o umiestnení stavby."
9. K námietke žalobcu ohľadne toho, že do predmetu vyvlastnenia neboli zahrnuté ďalšie pozemky v priestore križovatky, žalovaný poukázal na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov a nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 zo dňa 27.02.1997, pričom uviedol, že vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva len na tie predmetné pozemky, ktorých vyvlastnenie bolo práve z dôvodu umiestnenia a spôsobu uskutočnenia stavby nevyhnutné. Vyvlastnenie iných/ ďalších pozemkov nebolo potrebné. Žalobca žiadal o rozšírenie vyvlastnenia o ďalšie pozemky, ktoré sa nachádzajú pod novou cestou, pod existujúcou cestou alebo v strede už vybudovanej križovatky. Žalovaný mal vedomosť, že pozemky, ktoré sa nachádzajú pod už existujúcou cestou I. triedy a sú využívané pre potreby už existujúcich pozemných komunikácií, vyvlastniteľ rieši v rámci tzv. „stavieb v prevádzke." Žalobcovi ako vlastníkovi týchto pozemkov bol tiež zaslaný návrh kúpnej zmluvy. Vec sa však netýka rozhodnutia o vyvlastnení, a teda nemôže byť predmetom tohto súdneho sporu. V prípade pozemkov nachádzajúcich sa v uzavretej križovatkovej vetve, ktorá bola budovaná v roku 1979 v rámci inej stavby („I/64 Južný obchvat Prievidze"), a ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, zaslal vyvlastniteľ žalobcovi taktiež konkrétny návrh kúpnej zmluvy, pričom zo strany vyvlastniteľa nie je dôvodné nadobúdať dohodou, resp. vyvlastnením pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré nie sú v strede križovatky a je k nim zabezpečený prístup. Tieto pozemky nie sú zahrnuté v územnom rozhodnutí, teda nemohli byť predmetom vyvlastnenia, môžu byť predmetom iných právnych nárokov. Žalovaný k veci dodal, že predmetom vyvlastnenia môžu byť iba pozemky v trvalom zábere stavby. Vzhľadom na to, že ostatné pozemky neboli nevyhnutné pre stavbu podľa územného rozhodnutia, nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu o rozšírenie vyvlastnenia o ďalšie pozemky. V prvostupňovom rozhodnutí je riadne zdôvodnené, že v tomto prípade nie je možné ani použiť § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, nakoľko neboli totiž naplnené podmienky uvedené v § 2 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a teda žalobca nepreukázal neprimerané ťažkosti v zmysle uvedeného ustanovenia.
10. Ďalší účastník sa k správnej žalobe písomne vyjadril, pričom nesúhlasil s podanou správnou žalobou proti napadnutému rozhodnutiu a v plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím.
11. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podanej žaloby a zopakoval argumenty uvedené v žalobe.
12. Žalovaný sa písomne duplikou ďalej už nevyjadril k replike žalobcu.
13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správneho orgánu I. stupňa, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami žalovaného ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
16. Podľa § 191 ods. 1 d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
17. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
18. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 12066/2022/SSSVP/13669 zo dňa 04.02.2022, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. OU-TN-OVBP2-2021/014232-014 zo dňa 12.11.2021, ktorým podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov v spojení s § 17a cestného zákona na účel uskutočnenia líniovej stavby „Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba
- cesta v budúcej I/64" vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, na podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastnil vlastnícke práva k podielom žalobcu na pozemkoch špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia v k. ú. V. v prospech Slovenskej republiky ako vyvlastniteľa za náhradu pre žalobcu v celkovej výške 77.086,25 Eur.
19. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 03.12.2020 bol doručený žalobcovi zo strany vyvlastniteľa písomný návrh na uzavretie dohody spolu s návrhom kúpnej zmluvy, cieľom ktorej bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným v predmetnej kúpnej zmluve vyvlastniteľom vo vlastníctve žalobcu dohodou v zmysle § 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov. Dôvodom návrhu na odkúpenie predmetných pozemkov bola skutočnosť, že aj na predmetných pozemkoch má byť uskutočnená líniová stavba „Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta budúcej I/64" vo verejnom záujme. Žalobca v zákonom stanovenej neodpovedal na predmetný návrh a preto vyvlastniteľ považoval návrh na uzavretie dohody za odmietnutý.
20. Dňa 15.04.2021 bol doručený správnemu orgánu I. stupňa návrh na vyvlastnenie podaný zo strany vyvlastniteľa, predmetom ktorého bolo odňatie vlastníckych práv k pozemkom žalobcu v k. ú. V., za účelom uskutočnenia líniovej stavby ,,Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64" podľa § 17a cestného zákona v nasledovnom rozsahu:
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 414 m2 zapísaný na LV č. XXXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 467 m2 zapísaný na LV č. XXXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 50 m2 zapísaný na LV č. XXXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 323 m2 zapísaný na LV č. XXXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2 zapísaný na LV č. XXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 357 m2 zapísaný na LV č. XXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2 zapísaný na LV č. XXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 zapísaný na LV č. XXXX.
21. Správny orgán I. stupňa písomným oznámením zo dňa 19.04.2021 oznámil účastníkom konania začatie vyvlastňovacieho konania v danej veci a zároveň ich požiadal o vyjadrenie sa k predmetnému návrhu.
22. Žalobca sa k predmetnému návrhu vyjadril dňa 27.04.2021 a podal námietky, ktoré sa týkali rozšírenia návrhu na vyvlastnenie (námietka č. 1), neaktuálnosti znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Q. Q. (námietka č. 2) a nesprávneho zamerania pozemkov a chybového vyhotovenia geometrického plánu (námietka č. 3). Žalobca podaním zo dňa 18.05.2021 doplnil uvedené námietky a oznámil, že sa nanovo vyhotovuje geometrický plán a do konania doloží aktuálny znalecký posudok (námietka č. 4).
23. Dňa 16.07.2021 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, v rámci ktorého žalobca predložil znalecký posudok č. 88/2021 zo dňa 04.05.2021 vyhotovený Ing. E.. Dňa 02.08.2021 sa uskutočnilo dodatočné ústne pojednávanie, na ktorom vyvlastniteľ zotrval na pôvodnom návrhu na vyvlastnenie s doplnením o parcely vo vlastníctve žalobcu v k. ú. V., ktoré sa nachádzajú v trvalom zábere stavby, pričom išlo o
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 27 m2 zapísaný na LV č. XXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 25 m2 zapísaný na LV č. XXXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 53 m2 zapísaný na LV č. XXXXX. Vyvlastniteľ zároveň súhlasil, aby náhrada za vyvlastnenie pozemkov, ktoré sú predmetom návrhu na vyvlastnenie bola určená na podklade znaleckého posudku č. 88/2021 zo dňa 04.05.2021 vyhotoveného Ing. E., predloženého žalobcom a predložil písomné doplnenie návrhu na vyvlastnenie, predmetom ktorého sú vyššie uvedené pozemky. Vyvlastniteľ uviedol, že pozemky, ktoré žalobca požaduje vysporiadať nad rámec vyvlastňovacieho konania bude riešiť v rámci tzv. majetkovoprávneho vysporiadania stavieb v prevádzke, vzhľadom na skutočnosť, že pozemky sa nachádzajú mimo trvalého záberu stavby. Žalobca predložil písomné námietky proti vyvlastneniu (námietky č. 5 až 8) a zároveň uviedol, že územné rozhodnutie sa nevzťahovalo na vyvlastňované parcely, ale skončilo sa pred odbočkou na starú tehelňu, a tým ani nevzniklo.
24. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán I. stupňa vydal prvostupňové rozhodnutie č. OU-TN-OVBP2-2021/014232-014 zo dňa 12.11.2021, ktorým podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov v spojení s § 17a cestného zákona na účel uskutočnenia líniovej stavby „Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64" vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, na podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastnil vlastnícke práva k podielom žalobcu na pozemkoch v k. ú. V. špecifikovaných vo výroku (uvedené v bode 20. a 23. tohto rozsudku) v prospech Slovenskej republiky ako vyvlastniteľa za náhradu pre žalobcu v celkovej výške 77.086,25 Eur. Správny orgán I. stupňa určil uvedenú primeranú náhradu podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov na podklade znaleckého posudku č. 88/2021 zo dňa 04.05.2021, ktorý vypracoval Ing. E. a ktorým bola stanovená všeobecná hodnota dotknutých pozemkov vo výške 37,15 €/m2. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán I. stupňa zároveň rozhodol o námietkach žalobcu, ktoré uviedol počas vyvlastňovacieho konania (námietky č. 1 až 8) a to tak, že predmetné námietky zamietol. Správny orgán I. stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že vyvlastnenie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a tento súlad je preukázaný územným rozhodnutím o
umiestnení stavby ,,Prístupová komunikácia - Západ I. - Železnica - Napojenie na cestu I/50" vydaným obcou Kanianka pod č. 75/2006/SP zo dňa 30.06.2006, právoplatným dňa 15.8.2006. Predmetné rozhodnutie o umiestnení stavby nestratilo platnosť, nakoľko v určenej lehote 3 rokov vyvlastniteľ podal dňa 16.01.2009 žiadosť o stavebné povolenie na časť objektov (SO 102, SO 103, SO 104) stavby Prístupová komunikácia - Západ I. Železnica - Napojenie na cestu I/50 v navrhovanej trase - Obchvat mesta Prievidza MZ - v trase budúcej I/64. Dňa 6.11.2020 bolo správnemu orgánu I. stupňa doručené podanie, v ktorom vyvlastniteľ ako investor stavby okrem iného uviedol, že na základe vzájomných rokovaní došlo od 11/2006 k zmene investora z mesta Prievidza na vyvlastniteľa a tiež k zmene názvu stavby z ,,Prístupová komunikácia - Západ I. - Železnica - Napojenie na cestu I/50" na ,,Obchvat mesta Prievidza I. etapa, 2. stavba - cesta v trase budúcej I/64."
25. Správny orgán I. stupňa v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že v konaní bol preukázaný účel vyvlastnenia podľa § 17a cestného zákona tým, že účelom vyvlastnenia je uskutočnenie stavby ,,Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64." Verejný záujem je preukázaný územným rozhodnutím o umiestnení stavby. Súčasná komunikačná sieť mesta Prievidza je tvorená prieťahom cesty I/64 v smere Nováky - Nitrianske Pravno, I/9 v smere Prievidza - Handlová a III/1774 v smere Prievidza - Bojnice cez mesto a doplnená je miestnymi komunikáciami. Prechádza ňou vonkajšia (vo vzťahu k mestu Prievidza) tranzitná doprava, zdrojová a cieľová doprava. Prieťahy sú zároveň hlavnými zbernými miestnymi komunikáciami s vysokým podielom aj vnútornej dopravy s prepojením na miestne obslužné komunikácie do obytných častí mesta Prievidza a Bojnice. V dôsledku narastajúcej intenzity tak motorovej ako aj pešej dopravy komunikácia I/64 ako prieťah ovplyvňuje negatívne kvalitu života v meste (hlavne v úseku centra mesta) - dochádza tam k negatívnemu ovplyvňovaniu chodcov a zvýšená je dopravná nehodovosť. Z uvedených dôvodov je vhodné navrhnúť dopravno-technicky kvalitnejšiu komunikáciu - obchvat mimo zastavanej časti mesta s cieľom odklonenia celej tranzitnej dopravy mimo centrálnu oblasť mesta, čím dôjde k zvýšeniu plynulosti dopravy, zvýšeniu bezpečnosti dopravy a zníženiu negatívnych vplyvov dopravy na ŽP na zostávajúcej komunikácii. Stavba zabezpečí aj zníženie hlukového a emisného zaťaženia na prieťahu cez centrum mesta. Novonavrhovaná komunikácia ako preložka bude mať lepšie stavebnotechnické riešenie, čím sa dosiahne väčšie využitie územia v nadväznosti na nadradený komunikačný systém a tým sa zabezpečí zvýšenie bezpečnosti dopravy a zlepšenie životného prostredia v dotknutom území. Stavba sa na začiatku napája na zrealizovanú stavbu v rámci ,,I. etapa, 1. stavba." Verejný záujem na výstavbe predmetnej stavby je všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočnenia stavby, ktorým sa uspokojí potreba verejnosti. Verejný záujem prevažuje nad ochranou subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivých vyvlastňovaných.
26. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu, žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 12066/2022/SSSVP/13669 zo dňa 04.02.2022 podľa § 59 ods. 2 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho I. stupňa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutím stručne uviedol obsah odvolania žalobcu ako aj priebeh prvostupňového konania. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom týkajúcim sa veci v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami zákona o vyvlastňovaní pozemkov, cestného zákona a správneho poriadku, ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia okresného úradu.
27. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
28. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
29. Podľa § 17a cestného zákona z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych ciest vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní.
30. Podľa § 40 ods. 1 stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona (§ 71 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20210601>), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel.
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
32. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.
33. Podľa § 9 ods. 3 písm. g) zákona o vyvlastňovaní pozemkov k návrhu vyvlastniteľ priloží právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby.
34. Podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní pozemkov námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.
35. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
37. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
38. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrenia žalovaného ako aj administratívneho spisu senát správneho súdu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga>, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia subjektami, ktorým boli priznané (nález Ústavného súdu I. ÚS 17/1999). Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, preto súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.
39. Správny súd poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu,
ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, a teda, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či vo veci zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia. V súlade s § 139 ods. 2 SSP sa správny súd zameral na posúdenie len podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov.
40. Správny súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa o vyvlastnení vlastníckeho práva k podielom žalobcu na pozemkoch v k. ú. V. v prospech vyvlastniteľa v súvislosti s výstavbou líniovej stavby s názvom Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64 za finančnú náhradu.
41. V prejednávanom prípade správny súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodnutia správnych orgánov ohľadne vyvlastnenia musia byť preskúmateľné. Vyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musia byť v súlade nielen s Ústavou SR, ale musia rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v zákone o vyvlastnení pozemkov ako aj v cestnom zákone, ktoré sú aplikovateľné v danej veci. Z rozhodnutia o vyvlastnení musí byť úplne a jasne zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, na základe ktorého sa uskutočnilo vyvlastnenie, aký je verejný záujem na vyvlastnení, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní a teda správny orgán je povinný preukázať verejný záujem. Zákon o vyvlastňovaní pozemkov v ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) uvádza, že „vyvlastnenie možno uskutočniť len vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní." Uvedená formulácia v spojení s ustanovením § 17a cestného zákona (upravujúcim účel vyvlastnenia v predmetnom prípade) vyjadruje, že ak je daný účel vyvlastnenia, t. j. výstavba obchvatu mesta Prievidza, musí sa ešte preukázať, že táto činnosť je vo verejnom záujme, pričom uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že verejný záujem je daný už zákonom a teda, že ho v rámci vyvlastňovacieho konania už preukazovať netreba. Skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení prináleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver náležite odôvodniť.
42. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Uvedené sa vo vyvlastňovacom konaní preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce. Ak teda účel vyvlastnenia vychádza z ustanovenia § 17a cestného zákona a verejný záujem (ako aj súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania) je preukázaný územným rozhodnutím o umiestnení stavby, tak z územného rozhodnutia musia byť zrejmé aj konkrétne parcely, ktorých sa územné rozhodnutie dotýka, a teda cez ktoré parcele má plánovaná cesta prebiehať. Z rozhodnutia o vyvlastnení musí byť zrejmé, že vyvlastnenie bolo zrealizované v nevyhnutnom rozsahu, a teda bolo vyvlastnené všetko to, čo v zmysle zákona o vyvlastňovaní pozemkov malo byť vyvlastnené spolu s časťami, ktoré síce nie sú potrebné na vyvlastnenie v nevyhnutnom rozsahu, avšak ktoré sú nevyužiteľné pre danú osobu, ktorej majetok bol vyvlastnený. Správny súd konštatuje, že rozhodnutím o vyvlastnení nastáva veľký zásah do majetkovej sféry osoby, ktorej majetok bol vyvlastnený, resp. do jej vlastníckeho práva, ktorý môže byť uskutočnený len za splnenia podmienok vymedzených v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a v Zákone o vyvlastňovaní pozemkov a preto rozhodnutia o vyvlastnení musia byť preskúmateľné a musí byť každému z nich zrejmé, a teda aj bežnému občanovi (laikovi), na základe čoho bolo zrealizované vyvlastnenie, prečo tak bolo uskutočnené a v akom rozsahu sa tak stalo, nevyhnutnosť tohto rozsahu.
43. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd poukazuje na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého má každá fyzická alebo právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Právo štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom, zostáva zachované. Podmienky verejného záujmu možno pokladať za splnené len vtedy, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, a ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva. Verejný záujem, ktorý je predmetom
posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania je predmetom správnej úvahy. Podmienka nevyhnutnej miery implikuje požiadavku nevyhnutnosti a požiadavku miery. Splnenie tejto podmienky závisí od súbežného splnenia oboch požiadaviek, teda od zásahu do vlastníctva, iba ak je zásah nevyhnutný. Podmienku nevyhnutnosti obmedzenia Ústavný súd SR vysvetlil tak, že „v súlade s medzinárodným štandardom, termín nevyhnutný v demokratickej spoločnosti možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia nemožno dosiahnuť inak" (nález ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 15/1998 zo dňa 11.03.1999).
44. Správny súd konštatuje, že v prejednávanom prípade podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré bolo vydané správnym orgánom I. stupňa bolo územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydané Obcou Kanianka pod č. W. XX/XXXX/SP dňa 30.06.2006. To, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení bolo územné rozhodnutie ešte z roku 2006, správny súd nepovažuje za pochybenie zo strany správnych orgánov. Je tomu tak z dôvodu, že z administratívneho spisu je naozaj zrejmé, že predmetné územné rozhodnutie sa týka líniovej stavby, čiže stavby, ktorá pozostáva z viacerých samostatných stavieb, na ktoré nemusí byť vydané stavebné povolenie ako na celok (v zmysle ustanovenia § 139 ods. 3 písm. b) stavebného zákona sú líniovými stavbami diaľnice, cesty a miestne komunikácie). Je postačujúce, keď bolo stavebné povolenie vydané na jednotlivé časti líniovej stavby. Pokiaľ na jednotlivé časti líniovej stavby už bolo vydané stavebné rozhodnutie, čo platí aj v tomto prípade, nakoľko na tri časti líniovej stavby bolo stavebné povolenie vydané , územné rozhodnutie nestráca platnosť v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení nestratilo platnosť a je naďalej platné. Názor žalobcu, že predmetné územné rozhodnutie stratilo platnosť, je nesprávny.
45. Podľa správneho súdu správne orgány pochybili v tom, že pri vyvlastňovaní vychádzali z územného rozhodnutia o umiestnení stavby, z ktorého nie je vôbec zrejmé, ktorých parciel sa má uvedená stavba dotýkať. Čo sa týka parciel, tak v územnom rozhodnutí je síce uvedené na mieste pre označenie parciel „podľa opisu územia v bode č. 1 a 2 tohto rozhodnutia" (str. 2), avšak v bode č. 1 a 2 územného rozhodnutia je uvedený len popis stavieb, ktoré majú byť realizované ako napr. „D 201-00 Most nad nákladnou stanicou Prievidza príprava na stavbu" s popisom stavby („celková dĺžka mosta je 133,730 m a dĺžka premostenia je 120,30 m") bez uvedenia konkrétnych parciel, cez ktoré majú predmetné stavby prechádzať. Preto potom pokiaľ žalobca už v priebehu administratívneho konania poukazoval na to, že vyvlastňované pozemky sa nenachádzajú v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby, nakoľko územné rozhodnutia sa týka len územia na západ od Košovskej a Ciglianskej cesty, pričom vyvlastňované pozemky sa nachádzajú na východ, tak rozhodnutie o vyvlastnení je úplne nepreskúmateľné a to z dôvodu, že nie je možné overiť, či žalobca má pravdu alebo nie. Správne orgány sa s touto námietkou žalobcu absolútne vôbec nevysporiadali, nakoľko odkázali len na geometrické plány uvedené v časti 1.5 Podklady pre vypracovanie znaleckého posudku č. 88/2021 zo dňa 04.05.2021 vyhotoveného H.. E., ktoré boli uskutočnené v rokoch 2018 až 2021, čiže viac ako 10 rokov po vydaní územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Správny súd konštatuje, že v územnom rozhodnutí by mal byť uvedený bližší popis územia s uvedením konkrétnych parciel (parcelných čísiel), z ktorého by bolo zrejmé, kadiaľ stavba „Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64," bude prechádzať. Pokiaľ sa správne orgány s uvedenou skutočnosťou nezaoberali a táto skutočnosť nie je zrejmá ani z administratívneho spisu, tak pre správny súd je rozhodnutie o vyvlastnení ako aj napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
46. Správny súd opätovne poukazuje na ust. § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, z ktorého vyplýva, že vyvlastnenie parciel musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a teda, ak je v danom prípade na výstavbu predmetnej cesty „Obchvat mesta Prievidza..." vydané územné rozhodnutie, tak z tohto územného rozhodnutia by malo byť nepochybné, cez ktoré parcely bude cesta vybudovaná. Žalobca už v priebehu administratívneho konania poukazoval na to, že územné rozhodnutie sa netýka parciel (okrem 1 parcely), ktoré mu boli napadnutým rozhodnutím vyvlastnené, uvedenú námietku špecifikoval v podanej žalobe, keď uviedol, že územné rozhodnutie z r. 2006 sa vzťahuje na pozemky na západ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty, pričom vyvlastnené parcely sa nachádzajú na východ od uvedených ciest. Žalovaný sa k tejto námietke nevyjadril a keďže územné rozhodnutie z r. 2006, ktoré bolo podkladom pre vyvlastnenie, nešpecifikuje parcele, cez ktoré má cesta
prebiehať a uvedené nie je zrejmé ani z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, správny súd nemôže preskúmať dôvodnosť či nedôvodnosť tejto námietky.
47. Z ustanovenia § 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov vyplýva, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na účel stanovený zákonom, za primeranú náhradu a len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že preukázanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení dotknutých pozemkov je skutkovým predpokladom pre možnosť vyvlastnenia vlastníckeho práva. Z toho vyplýva, že ak orgán I. stupňa rozhodoval o vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu a žalovaný jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, bolo jeho povinnosťou uviesť v rozhodnutí úvahu ohľadom preukázania verejného záujmu na vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia na základe konkrétnych skutkových zistení a podkladov v danej veci. Keďže v rozhodnutí o vyvlastnení, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného bolo preukázanie verejného záujmu stotožnené s účelom vyvlastnenia, de facto vydané rozhodnutia neobsahujú žiadnu úvahu k preukázaniu verejného záujmu na vydaní rozhodnutia o vyvlastnení, ktorú by bolo možné podrobiť preskúmaniu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Správne orgány konštatovali len to, že verejný záujem je preukázaný územným rozhodnutím o umiestnení stavby, v ktorom však nie sú uvedené konkrétne parcely, cez ktoré má stavba viesť. V napadnutých rozhodnutiach absentuje akákoľvek skutková argumentácia, z ktorej by bolo možné správnou úvahou vyvodiť, že vzhľadom na konkrétne okolnosti predmetnej veci je daný verejný záujem na vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu práve ku tým parceliam, ktoré mu boli vyvlastnené a nie i ďalších parciel, ktoré žalobca žiadal tiež vyvlastniť. Z uvedeného vyplýva, že bola dôvodná žalobná argumentácia, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre absenciu úvahy ohľadom preukázania verejného záujmu na vyvlastnení v nadväznosti na nedostatok konkrétnych skutkových zistení, z ktorých by bolo možné verejný záujem na vyvlastnení vyvodiť.
48. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
49. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP), vysporiadať sa s vyššie uvedenými skutočnosťami a následne rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo súdom preskúmateľné. Správne orgány sa v novom rozhodnutí budú zaoberať i námietkou žalobcu týkajúcou sa nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiada tiež vyvlastniť.
50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
51. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.