Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-126-2015.pdf
PDF · 72.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/126/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. E., bytom S., Y. XXX/XX, o vymoženie sumy 666,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/611/2014-18 zo dňa 25.03.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 12334/14. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonník. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava po sp. zn. SR 01552/13 zo dňa 05.06.2013. Pohľadávka oprávneného vznikla na základe Zmluvy o úvere č. 400600080 zo dňa 26.08.2011, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 300 eur s tým že povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému spolu s poplatkom za jeho poskytnutie. Účastníci medzi sebou uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu dňa 26.08.2011, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, no podľa názoru súdu spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňovala spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňala záujem na ochrane spotrebiteľ, lebo z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom pri voľbe spôsobu riešenia prípadných sporov nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Povinný mohol zmluvu ako celok len odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Keďže rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky nútila spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená v zmluve v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho posúdenia veci ako aj pre neúplne zistený skutkový stav veci. Podľa neho súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti a nesprávne aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul len z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Čo s týka námietky súdu o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Súd podľa neho konal nad rámec zákonných ustanovení.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na dôvažok uvádza nasledovné:
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Preto odvolací súd skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody vrátane citácie zákonných ustanovení opakoval. Uzavretá zmluva o úvere je nesporne spotrebiteľskou zmluvou v podobe štandardného formulárového systému, a to aj napriek tomu, že povinný v zmluve vyhlásil, že ide o prostriedky na výkon zamestnania. Také vyhlásenie nepostačovalo na vyvodenie záveru, že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ mal preukázať opodstatnenosť úveru na výkon zamestnania a súvis úveru so zamestnaným povinného. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka. Povinný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pričom dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy cez zmenku až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, v nadväznosti na ustanovenie § 243d ods. 1,2 Exekučného poriadku, už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lebo súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý pre neplatnú rozhodcovskú zmluvu nemal byť vydaný a rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
S ohľadom na uvedené odvolací súd urobil záver, že súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.