Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu v 1.rade : S. H., J. XX.XX.XXXX, G. H. XX, G. a žalobkyne v 2.rade : F.. S. S., J. XX.XX.XXXX, G. H. X, G., obaja zastúpení Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova č. 15, Bratislava, proti žalovanému : K. Z., J. O. XX.XX.XXXX, G. K. Č.. XXXX, V., zastúpený advokátskou kanceláriou VIA LEGE, s.r.o., so sídlom Veterná č. 1093, Pata, IČO : 36 866 415, o zaplatenie 2.620,55 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcov v 1.rade a v 2.rade sumu 1.013,95 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 p.a. od 20.1.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný má nárok voči žalobcom v 1.rade a v 2.rade na náhradu trov konania vo výške 22,6 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 09.03.2016, sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 2.620,55 eur s príslušenstvom.

2. V žalobe tvrdili, sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú sa v katastrálnom území V., okres N. a to pozemku parc.č. XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 470 m2 a parc.č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, zapísané na LV č. XXXX a žalovaný je výlučným vlastníkom susednej parcely č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 469 m2, zapísaná na LV č. XXXX. Žalobcovia na základe ohlásenia zo dňa XX.XX.XXXX vybudovali na parc.č. XXX/XXX betónové oplotenie s murovanými stĺpikmi s pevným základom do výšky 2,5 m od úrovne terénu. Žalovaný za účelom vykopania pivničnej jamy nakopil vykopanú zeminu na oplotenie oddeľujúce susediace pozemky a týmto konaním, následkom tlaku, došlo k prehnutiu a popraskaniu plotu, čím vznikla žalobcom škoda v žalovanej výške. Škoda zahŕňa ich náklady na výmenu, respektíve opravu poškodených dielov oplotenia, ktoré by museli vynaložiť v zmysle kalkulácie v prípade opravy, pričom z dôvodu vybudovania bazéna v blízkosti oplotenia bude rekonštrukcia náročnejšia.

3. Ako dôkazy označili LV č.XXXX, LV č.XXXX, oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX, fotodokumentáciu, predpokladaný rozpočet na opravu plotu, výzvu na náhradu škody zo dňa 04.01.2016, odpoveď žalovaného na výzvu.

4. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril, navrhol ju zamietnuť. Podľa neho nie sú splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody. Potvrdil, že v M. M. S. XXXX hĺbil na svojom pozemku, susediacom s

pozemkom žalobcov, pivničnú jamu, ale poprel, že by vykopanú zeminu nakopil na oplotenie žalobcov, zeminu umiestnil na svoj pozemok. Následne žalobcovia hĺbili na svojom pozemku v blízkosti plotu jamu na bazén, čo mohlo viesť, alebo výraznou mierou prispelo, ku poškodeniu plota. Potvrdil, že ho okolo XX.XX.XXXX kontaktoval žalobca, že došlo ku poškodeniu plota. Zistil, že malá časť zeminy, ktorú vykopal pri hĺbení pivničnej jamy sa vplyvom dažďov zosunula a v malej miere sa dotýkala plota žalobcov. Dňa XX.XX.XXXX, v snahe o dobré susedské vzťahy, odkopal všetku zosunutú zeminu, urobil opatrenia na zabezpečenie opravy plota, aby sa náklon nezväčšoval a vyrovnal sa. Podľa jeho názoru neporušil žiadnu právnu povinnosť, ani neohrozil výkon práv žalobcov, žalobcovia konali v rozpore s právnymi predpismi a navýšili betónový plot s murovanými stĺpikmi o drevené hranoly, ktoré na Z. XXXX dodatočne upevnili na predmetný plot, čím ho zvýšili a zaťažili v rozpore s ohlásením stavby nad mieru primeranú pomerom a je možné, že aj v rozpore s technickými predpokladmi a parametrami a toto konanie mohlo viesť, alebo prispieť ku poškodeniu plota. Poukázal na to, že bezprostredne ako ho žalobca upozornil na poškodenie plota, podnikol kroky na jeho uvedenie do pôvodného stavu napriek tomu, že bol presvedčený, že poškodenie nespôsobil. Preto zeminu odkopal a plot dal na svoje náklady opraviť tak, že asi tri metre od plotu na svojom pozemku nabil do zeme železné tyče, vyrobil špeciálne úchyty, ktoré nasunul na plot a sťahovacími gurtňami plot zabezpečil. Potom pri plote vykopal drážku, aby viditeľné základy stĺpov, ktoré podmáčal a raz za čas gurtne pritiahol, aby sa plot vyrovnal. Spravil ešte kolmo ďalšie drážky a do piatich základových stĺpov plota navŕtal diery a nalepil chemickou kotvou roxorové tyče, ktoré následne zabetónoval a prihrnul hlinou. Plot opravil na svoje náklady a je podľa neho spôsobilý plniť svoju funkciu. Zároveň uviedol, že žalobcovia nepreukázali vznik škody, ani jej výšku a netvrdia, že by mali nejaké výdavky v súvislosti s poškodeným plotom. Podľa neho v súvislosti s plotom nemali žiadne výdavky, ani nepredložili dôkazy odôvodňujúce nimi požadovanú výšku náhrady škody. V zmysle bežne dostupnej cenovej ponuky stojí jeden meter nového betónového plota okolo 30 eur, poškodených nebolo viac ako 10 metrov plota, preto sa žalovaná suma javí ako neprimeraná.

5. Ako dôkazy označil fotodokumentáciu a cenové ponuky za 1 meter betónového plota.

6. Žalobcovia sa uviedli, že vo vyjadrení žalovaný priznáva, že nakopená zemina bola opretá o ich plot, či už to bolo priamo jeho konaním, alebo vplyvom dažďa, výsledkom bolo poškodenie plota. Majú za to, že z doložených fotografií vidno, že vykopaná zemina bola nakopená do výšky viac ako polovice oplotenia a je vyššia ako betónová časť oplotenia. Podľa nich ide o jednoznačné porušenie ustanovenia , nakoľko žalovaný neurobil dostatočné opatrenie na upevnenie susediacej stavby a pozemku. Napriek tomu, že odmieta, že došlo ku vzniku škody, urobil opatrenia, vrátane odkopania zeminy navŕšenej na oplotení. Aj napriek vykonaním opatreniam plot ostal popraskaný a prehnutý a práve z toho dôvodu žalobcovia odvodzujú nárok na náhradu škody. Žalovaný síce vykonal určité opravy poškodeného plota, neuviedol ho však do pôvodného stavu v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o cenu betónového plotu poukázali, že podľa iného predajcu bežný meter takého oplotenia stojí 53 eur. K otázke príčinnej súvislosti uviedli, že faktom ostáva, že zemina o oplotenie opretá bola, čo nepopiera ani žalovaný a čo bolo preukázané fotografiami z ich strany. Či už opretie bolo zapríčinené vplyvom dažďov, alebo priamo žalovaným, je pre žalobcov obtiažne preukázať, nakoľko nesledujú pozemok žalovaného ani ho nekontrolujú. Poukazujú na to, že žalovaný vykopal na svojom pozemku pivničnú jamu a vykopanú zeminou nakopil ak nie priamo na oplotenie, minimálne do jeho tesnej blízkosti. Podľa žalobcov žalovaný porušil všeobecné ustanovenie o zodpovednosti za škodu a ustanovenia o susedských vzťahoch, v zmysle ktorých bol povinný zabezpečiť susediacu stavbu. Protiprávnosť tomto prípade bola jednou z hlavných príčin vzniku škody, nakoľko je zrejme že bez samotného vykopania a navŕšenia zeminy by prípadnému zosuvu nedošlo.

7. V duplike žalovaný uviedol, že naďalej zotrváva na svojom vyjadrení, že poškodenie oplotenia nebolo spôsobené jeho konaním, teda kopaním pivničnej jamy a nahromadením zeminy. Poškodenie bolo podľa neho spôsobené konaním žalobcov, ktorí v rozpore so stavebnými predpismi a technickými parametrami pôvodne betónového plota tento navýšili nadstavbou z masívnych hranolov a následne odkopaním zeminy, za účelom výstavby bazéna, pričom stavba bazéna bola pravdepodobne realizovaná ako čierna stavba. Nie je sporné, že k poškodeniu plotu predchádzalo nielen navŕšenie vykopanej zeminy, ale aj zaťaženie plotu nadstavbou a oslabenie podlažia podkopaním zeminy pri výstavbe bazéna. Namietal cenovú ponuku na betónový plot predloženú žalobcami, poukazujúc na to, že plot žalobcov z roku 2010 s neskoršou nadstavbou by už nebol v stave ako nový, ani keby nedošlo k žiadnym zásahom. Trvá na tom, že plot pred podaním žaloby opravil a fotografie plotu preukazujú, že je v dobrom stave. Fakt, že plot nerušene stojí od jeho poškodenia v roku 2015 dodnes svedčí o tom, že plot nikoho

neohrozuje, je v dobrom stave a nie je potrebná jeho ďalšia oprava, či úprava. Žalobcovia na opravu plota nevynaložili žiadne peňažné prostriedky a nepreukázali ani zmenšenie hodnoty ich majetku v dôsledku nimi tvrdeného poškodenia plota, ktoré navyše nie je viditeľné. Žalobcovia nepreukázali, že by poškodenie plota spôsobil a zavinil žalovaný.

8. Žalobcovia reagovali, uviedli, že nadstavba plota je postavená na samostatnom základe, ktorý je zabudovaný v zemi, teda nie je pravdou, že by práve nadstavba svojou váhou spôsobila popraskanie betónového plota, čo preukazuje stanovisko statika F.. Z. S.. Ďalej uviedli, že plot síce žalovaný narovnal, avšak pukliny v ňom ostali. Je preto, s ohľadom na pôsobenie vonkajších vplyvov vysoko pravdepodobné, že do pukliny môže v zime natiecť voda, ktorá môže zamrznúť, čo môže viesť k ďalšiemu popraskaniu plota. V prípade pôsobenia mrazov je to bežný jav je preto nutné pristúpiť k náhrade spôsobenej škody a k oprave plota.

9. Súd rozsudkom č.k. -377 zo dňa 9.7.2020 žalobu zamietol. Rozhodnutím č.k. -423 zo dňa 21.12.2021 odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie správne ustálil priebeh udalostí súvisiacich s poškodením plota žalobcov, keď považoval za preukázané, že v dôsledku nahrnutia hliny pri výkopových prácach žalovaného došlo na plote žalobcov ku vzniku porúch, vlásočnicových trhlín v šírke do 1,0 mm, ktorých tvar a poloha súvisí s ohybovým namáhaním týchto dielov od vodorovného zaťaženia na rubovej strane plotu zo strany žalovaného a toto poškodenie železobetónovej časti plota je výsledkom konania žalovaného. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcov a výšky náhrady škody vo forme náhrady nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do pôvodného stavu, nie je ale významné, či poškodené oplotenie je schopné plniť svoj základný účel, ani to o koľko sa v dôsledku poškodenia skráti jeho predpokladaná životnosť. Úlohou súdu bude posúdiť po právnej stránke vecnú opodstatnenosť podanej žaloby, vrátane otázky, ktoré z poškodení oplotenia žalobcov vznikli v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.

11. V zmysle ustanovenia (ďalej len „“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. V zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa ustanovenia sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

14. Podľa ustanovenia škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15. Podľa ustanovenia vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

16. Odvolací súd konštatoval, že v predmetnej veci niet sporu o tom, že k určitému poškodeniu oplotenia žalobcov došlo a je tiež nepochybné, že oplotenie je možné opraviť. Otázkou zostáva spôsob a rozsah opravy spôsobeného poškodenia, ktorý zabezpečí stav pred poškodením a v nadväznosti na to aj výška peňažnej sumy, ktorú je potrebné vynaložiť, pri zohľadnení skutočnosti, že náhrada škody by nemala prekročiť rámec poškodenia, ktoré vzniklo v priamej súvislosti s konaním žalovaného, pričom výsledkom odškodnenia nemôže byť neprijateľné obohatenie poškodeného.

17. Po zrušení a vrátení veci sa súd prvej inštancie preto zameral na otázku výšky náhrady škody, pričom jej zmyslom je, ako to uvádzal odvolací súd, čo najúplnejšie obnovenie stavu pred poškodením a hodnotil dôvodnosť podanej žaloby z hľadiska do akej miery je žalobcami uplatnená náhrada škody spôsobilá zabezpečiť kompenzáciu nákladov potrebných na uvedenie do pôvodného stavu, pričom aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu, do úvahy prichádza výlučne poskytnutie peňažnej náhrady.

18. Žalobcovia ako prílohu k žalobe vyčíslili náklady na opravu plota na sumu 2.620,55 eur a v replike súdu predložili rozpočet týchto nákladov, ktorý vypracoval F.. N. N. dňa 27.5.2015 a ktorý opravu vo výške 2.620,55 eur rozpísal na jednotlivé položky.

19. F.. Z. S., statik, ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov, autorizovaný inžinier, v stanovisku pre žalobcov uviedol, že pri ohliadke mal sprístupnenú iba lícnu stranu plota, od žalobcov. Pri porovnávaní deformácií oboch častí plota deformácie betónovej časti nezodpovedajú deformáciám drevenej časti, sú menšie ako by mali byť, s betónovou časťou plota bolo z rubovej strany dodatočne manipulované, čo s drevenou časťou prakticky nejde. Pri rekonštrukcii plotu predpokladal, že bude potrebné obnoviť štyri polia (neuviedol z koľkých). Pred súdom uviedol, že podľa neho deformácia nemá s bazénom nič spoločné, je to dôsledok opretia zeminy, cez trhliny sa dostáva atmosférická vlhkosť, čo poškoduje železo, podľa neho je to časovaná bomba, deformácie majú aj stĺpy, sú hlboko zapustené, ale v mieste kde sa ohýbali by to bolo potrebné skontrolovať. Ako príčinu poškodenia uviedol zemné teleso, násyp.

20. Žalovaný súdu dňa 5.11.2018 predložil znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval F.. F. H., znalec z odboru stavebníctva, odvetvie statika stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec uviedol, že predmetné oplotenie je vybudované v dĺžke 22,27 m, vykonal ohliadku plotu zo strany žalovaného, nevykonal statické posúdenie, pričom uviedol, že oplotenie vykazuje nedokonalosti, sú pozorované vady, odklon zo zvislej roviny, odklon je spôsobený nepriaznivou kombináciou stáleho a sezónneho zaťaženia vplyvom nevhodného riešenia drevenej časti oplotenia a blízkosť bazéna s nerovnakou hĺbkou založenia. Poškodenie oplotenia je zrejme vplyvom náklonu oplotenia. Uviedol, že náklon môže byť spôsobený nepriaznivou kombináciou od zaťaženia drevenej prístavby, nerovnakej základovej škáry oplotenia a bazéna. Výrobnú vadu prefabrikátov ani nepotvrdil, ani nevyvrátil. Uviedol, že výkop stavebnej jamy potrebnej na vybudovanie bazéna v prípade ak je výkop vyhotovený hlbšie ako základy oplotenia a nespĺňa požadovanú hĺbku, má za následok odklon oplotenia smerom k parcele č. XXX/XXX. Nadstavba podľa neho nepriaznivo vplýva na betónové oplotenie a stále zaťaženie od drevenej konštrukcie pôsobí nepriaznivo a môže mať vplyv na odklon. Zemina, ktorá sa zosunula na oplotenie pôsobila aktívnym zemným tlakom na konštrukciu oplotenia a mohlo to mať vplyv na konštrukciu oplotenia. Jedinou a bezprostrednou možnou príčinou poškodenia plotu nebolo len pôsobenie zeminy. Podľa neho výkop bazéna má nepriaznivý vplyv na samotnú konštrukciu oplotenia. Ďalej uviedol, že jednotlivé prvky oplotenia sú použiteľné v prípade ak nie sú porušené. Pri ohliadke všetky prvky oplotenia neboli poškodené a v prípade opravy je väčšina prvkov opäť použiteľná. Určenie ceny za opravu podľa tohto znalca spadá do pôsobnosti znalca v odvetví stavebné práce.

21. Žalobcovia tento znalecký posudok namietali, trvali na nariadení znaleckého dokazovania a uznesením sp.zn. -196 zo dňa 26.03.2019 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo a vypracovaním znaleckého posudku poveril F.. S. F. K... Znalec v posudku č. XXX/XXXX okrem iného uviedol, že železobetónová časť plotu bez drevenej prístavby je plne spôsobilá plniť svoju primárnu funkciu oplotenia. Drevená prístavba k železobetónovej konštrukcie plotu je vytvorená zo statického hľadiska veľmi neštandardne, nevhodne. Drevené nosné stĺpy prístavby plotu sú kotvené ku železobetónovým plotových dielcom v nevhodnom mieste, takéto uchytenie spôsobuje v železobetónových plotových prvkov dodatočné namáhanie, ktoré spôsobuje vznik relatívne významných singularít napätí v železobetónových plotových dielcov a aj deformácie od klimatického zaťaženia. Maximálna vodorovná deformácia od klimatického zaťaženia plotu bez prístavby je 1,2 mm a plotu s prístavbou je 3,1 mm, čo je nárast o 158,33 %. Jednostranné zaťaženie plotu násypom zeminy spôsobuje maximálnu vodorovnú deformáciu plotu 14,10 mm, je zrejmé, že ak by plot ostal zachovaný v pôvodnom stave, tak zaťaženie zeminou by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou spôsobilo deštrukciu existujúcich železobetónových prvkov plotu. Znalec konštatoval s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že výkop pre osadenie bazéna na pozemku žalobcu nemá žiaden relevantný súvis s posudzovanou problematikou, resp. s identifikovanými poruchami plotu. Zároveň konštatoval, že plot je užívania schopný, je schopný plniť svoju funkciu, na železobetónových stĺpikoch neboli identifikované

žiadne statické poruchy. Na železobetónových plotových dielcov boli na 4 poliach na strane plotu od žalobcu identifikované poruchy, vlásočnicová trhliny, šírky maximálne do 1,0 mm, ktorých tvar a poloha súvisí s ohybovým namáhaním týchto dielcov od vodorovného zaťaženia na rubovej strane plotu, zo strany pozemku žalovaného. Zo strany žalovaného na plote neboli identifikované pri ohliadke žiadne prejavy porúch, žiadne trhliny. Existujúce vlásočnicové trhliny môžu spôsobovať len to, že sa do týchto trhlín môže dostávať zrážková voda a pri poklese teploty v zimnom období, ak dôjde ku zamrznutiu tejto vody v trhlinách, môže nastať lokálna deštrukcia od vplyvu zmrazovacích cyklov. Pokiaľ nebude plot opätovne zaťažovaný nepredvídaným horizontálnym zaťažením, tak jeho statická spôsobilosť je vyhovujúca, existujúce vzniknuté trhliny v železobetónových dielcoch plotu môžu ovplyvniť celkovú predpokladanú životnosť takéto konštrukcie znížením doby predpokladanej životnosti o cca 10 až 20 %. Drevené prvky plotu nevykazujú statické poruchy. Poškodená drevená vyplň nesúvisí s posudzovanou problematikou, ale vyplýva z titulu bežnej údržby alebo neúdržby tejto drevenej časti plotu. Znalec na plote identifikoval vlásočnice, trhliny na strane plotu zo strany pozemku žalobcu, ktoré by pri bežnom užívaní nemali existovať. Tieto však nebránia užívaniu plotu, plot je možné užívať v súlade s primárnym určením. Podľa znalca je možné konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že posudzované existujúce poruchy mohli vzniknúť z dvoch dôvodov a to - primárne konštrukčné riešenie drevenej prístavby k železobetónovému plotu a po druhé nepredvídané horizontálne zaťaženie plotu od nasypanej zeminy na rubovej strane plotu zo strany žalovaného. Z hľadiska podielu vplyvov na vzniku posudzovanej poruchy prezentoval len odborný odhad znalca a to - konštrukčne riešenie 5% až 15%, zaťaženie plotu 85 % až 95 %. Znalec vylúčil, že by vady mohol spôsobiť výkop na bazén. Posudzované nepredvídané horizontálne zaťaženie plotu od nasypanej zeminy na strane plotu žalovaného spôsobilo tvarovú deštrukciu časti plotu, ktorú žalovaný následne opravil. Pokiaľ by nenastala tvarová deštrukcia plotu ako celku tak by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou došlo k materiálovej deštrukcii železobetónových prvkov plotu. Existujúce trhliny môžu ovplyvniť predpokladanú životnosť konštrukcie znížením doby predpokladanej životnosti cca o 10 % až 20%.

22. Žalobca sa ku posudku v primeranej lehote vyjadril, uviedol, že posudok potvrdzuje, že došlo ku vzniku škody, znalec v posudku konštatuje identifikované vlásočnicové trhliny na lícnej strane plotu, ktoré by pri bežnom užívaní nemali existovať a uviedol aj dôvody ich vzniku, pričom za jeden z nich označil nepredvídané horizontálne zaťaženie plotu od nasypanej zeminy a to s pravdepodobnosťou 85% až 95%. Podľa neho závery znaleckého posudku preukazujú ďalší zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody a to protiprávne konanie, kedy navŕšením zeminy bez povolenia na oplotenie žalobcov došlo ku porušeniu ustanovenia . V otázke zavinenia žalobcovia majú za to, že sporná nie je, nakoľko nahromadenie zeminy v nebezpečnej blízkosti oplotenia bez akéhokoľvek opatrenia na zabezpečenie susediacej stavby realizoval žalovaný, ktorý to nepoprel, preto majú za to, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady na existenciu nároku na náhradu škody.

23. Žalovaný sa k posudku vyjadril po pol roku, uviedol, že doterajšie dokazovanie potvrdilo, že škoda na majetku žalobcovi nevznikla, žaloba je teda podaná nedôvodne. Upriamil pozornosť na fakt, že predpokladaná doba životnosti pri betónovom plote je 200 rokov a prípadné možné zníženie životnosti nepredstavuje žiadnu relevantnú škodu. Podľa žalovaného najzásadnejšie je, že ku zníženiu životnosti ako aj ku škode lokálnej deštrukcii iba môže dôjsť v budúcnosti, nateraz k nej nedošlo a môže k nej prísť iba ak by sa do trhlín dostala voda a netiekla by vplyvom gravitácie dole, neodparila sa, ale hneď zamrzla, k čomu za viac ako 5 rokov nedošlo. Je zrejmé, že takejto prípadnej možnej budúcej škode môžu žalobcovia zabrániť zatmelením vlásočnicových trhlín alebo ich prekrytím náterom pri nákladoch nepresahujúcich 2 eurá. Vlásočnicové trhliny na jednej strane plotu sú ledva viditeľné a nepredstavujú žiadnu škodu, žalovaná suma je neprimeraná. Podľa neho neporušil žiadnu povinnosť, konal bežným spôsobom, bolo to vplyvom náhody, že navŕšená zemina sa zosunula k susednému plotu, ktorú ale na výzvu žalobcu odkopal. Podľa neho neexistuje príčinná súvislosť, nakoľko znalci sa zhodli, že žalobcovia nevhodne nadstavali čas plotu čo tiež vedie ku nárastu deformácii a označili to za druhú príčinu vzniku vlásočnicových trhlín. Podľa názoru žalovaného trhliny mohli byť na plote už pred rokom 2015, mohli tam byť od samého zhotovenia plotu, túto možnosť nikto nevyvrátil ani nepotvrdil, stav plotu nebol relevantne zdokumentovaný pred rokom 2015.

24. V spore bolo preukázané, že žalobcovia ohlásili drobnú stavbu, oplotenia pozemku a dňa 06.07.2010 obec Rovinka oznámila, že nemá námietky, pričom podľa predloženého projektu sa jednalo o oplotenie betónovými tvárnicami. Ustanovený znalec v posudku uviedol, že projekt pre ohlasovanie oplotenia stavebného pozemku vypracovala p. Š., predložená dokumentácia, ale nesúhlasí so skutkovým

zrealizovaným stavom, nakoľko v projekte je uvažovaná predpokladaná výška betónovej časti plota hodnotou 2,50 m od terénu a skutočnosť bola taká, že výška betónovej časti plotu je 1,80 m od terénu a do výšky 2,95 m od terénu je k betónovému plotu pristavaná drevená konštrukcia.

25. Predpoklady zodpovednosti za škodu vyslovene neustanovuje, sú definované právnou teóriou a ich obsah je naplňovaný judikatúrou. Sú nimi porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

26. Súd považoval za preukázané, že prvý predpoklad zodpovednosti za škodu bol naplnený, porušenie povinnosti žalovaného bolo v spore preukázané. Súd mal v spore za preukázané porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia . Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dôvodom vzniku škody bolo nepredvídané horizontálne zaťaženie plotu od nasypanej zeminy na rubovej strane plotu zo strany žalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené a konštatoval to aj odvolací súd, v dôsledku nahrnutia hliny pri výkopových prácach žalovaného došlo na plote žalobcov ku vzniku porúch a toto poškodenie železobetónovej časti plota je výsledkom konania žalovaného. Súd za príčinu poškodenia plotu nepovažoval výstavbu bazéna na pozemku žalobcu, nakoľko znalec jednoznačne uviedol, že táto nemala žiaden relevantný súvis s identifikovanými poruchami plotu. Súd za príčinu poškodenia plotu naopak považoval aj nevhodné konštrukčné riešenie drevenej prístavby k železobetónovému plotu, pričom k tomu záveru dospel na základe vykonaného znaleckého dokazovania, kedy znalec ustálil, že z hľadiska podielu vplyvov na vzniku posudzovanej poruchy konštrukčné riešenie sa podieľalo 5 % až 15 % na vzniku škody a neprimerané zaťaženie plotu 85 % až 95 %.

27. Ďalším predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu je existencia, vznik škody. Ani tento pojem nedefinuje, škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, peniazmi. Vznik škody mal súd za preukázanú znaleckým dokazovaním, kedy znalec v posudku konštatoval vady betónovej časti oplotenia.

28. Súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré bolo súdom nariadené a to predovšetkým preto, že znalec ustanovený súdom mohol vykonať ohliadku plotu z oboch strán, vyjadroval sa aj ku statike objektu a znalecký posudok a odborné vyjadrenie, ktoré predložili strany sporu, vychádzali iba z čiastočných informácii limitovaných tým, že boli vypracované na základe ohliadky iba jednej strany plotu.

29. Čo sa týka konštatovaných porúch plotu, znalec uviedol, že na železobetónových plotových dielcov boli na 4 poliach na strane plotu od žalobcu identifikované poruchy, vlásočnicová trhliny, šírky maximálne do 1,0 mm, ktoré môžu ovplyvniť celkovú predpokladanú životnosť konštrukcie a to znížením doby predpokladanej životnosti o cca 10 až 20 %. Ako uviedol odvolací súd, preto nemožno považovať za preukázané tvrdenie žalovaného, že vzniknuté poškodenie plotu opravil.

30. Zmyslom náhrady škody je zabezpečiť čo najúplnejšie obnovenie stavu pred poškodením.

31. Podľa ustanovenia sa hradí skutočná škoda aj ušlý zisk. Skutočnú škodu nedefinuje, ale ustálená judikatúra pod pojmom skutočná škoda rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom to je s peniazmi. Ide o vyjadrenie rozdielov v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po ňom (R/1971). Právna teória uvádza, že podľa princípov európskeho deliktného práva je základným kritériom pre určenie rozsahu náhrady škody hodnota veci alebo zmenšenie hodnoty, pričom nie je dôležité, či poškodený má v úmysle vec vymeniť alebo opraviť.

32. Žalobcovia ako spôsob náhrady považujú poskytnutie peňažnej náhrady a vychádzajú z toho, že je nevyhnutné uskutočniť stavebné práce špecifikované v rozpočte nákladov na opravu zo dňa XX.XX.XXXX. Iný spôsob výpočtu nepredložili ani žalobcovia, ani žalovaný.

33. Z rozpočtu nákladov na opravu, kalkuláciu vypracoval F.. S. N. na podnet žalobcov, vyplýva, že v rozpočte sú zahrnuté aj náklady na tesárske konštrukcie (montáž nadstrešných konštrukcii z hranatého reziva, demontáž), ďalej stolárske konštrukcie (demontáž prekrytia nad plotom, montáž obloženia, smrekový profil, presun hmoty konštrukcie do výšky), izoláciu striech, nátery tesárskych konštrukcií,

ktoré boli nacenené na sumu 402,40 eur, sumu 526,267 eur, sumu 138,472 eur a sumu 271,68 eur bez DPH. L. F.. S. F. K.. vo vzťahu ku drevenej časti plota uviedol, že drevené prvky plota nevykazujú statické poruchy, poškodená drevená výplň (záklop z drevených dosiek na drevených prvkoch bola pri ohliadke lokálne odpadnutá), pričom tieto prejavy porúch nesúvisia s posudzovanou problematikou, ale vyplývajú z titulu bežnej údržby (alebo neúdržby) tejto drevenej časti plotu. Súd preto považoval za preukázané, že konaním žalovaného bola poškodená iba betónová časť oplotenia, tak to vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku a preto žalobcom priznal náhradu vo výške ako ju vyčíslil F.. S. N., ale bez nákladov na opravu drevenej prístavby oplotenia. Súd preto zaviazal žalovaného ku zaplateniu sumy vyčíslenej ako položka 767- konštrukcie doplnkové kovové, zahŕňajúce práce demontáž betónových dielcov oplotenia, montáž betónového oplotenia, výmena betónových dielcov popraskaných, demontáž a montáž betónových stĺpov, presun hmôt, odvoz a likvidácia sute z poškodeného plota, v celkovej výške 844,975 eur bez DPH. Spolu s DPH vo výške 20 % tieto náklady predstavujú sumu 1.013,97 eur.

34. Súd zaviazal žalovaného ku zaplateniu sumy 1.013,95 eur, ako náhrady spôsobenej škody na betónovej časti oplotenia žalobcov a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Tvrdenie žalobcov, že drevená časť oplotenia sa vplyvom prehnutia betónovej časti, na ktorú bola upevnená v dôsledku zasypania plotu zeminou rozpadla, v spore neboli preukázané.

36. O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Podľa ustanovenia ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

39. Žalobcovia si uplatnili úroky z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 20.1.2016 do zaplatenia. V spore mal súd za preukázané, že žalovanému bola výzva žalobcov na zaplatenie zo dňa 4.1.2016 doručená, nakoľko na ňu žalovaný dňa 14.1.2016 reagoval odmietavým stanoviskom. Preto súd zaviazal žalovaného ku zaplateniu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,05 % p.a od 20.1.2016 do zaplatenia.

40. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia č. (ďalej len „“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli úspešní v časti 28,7 %, neúspešní v časti 61,3 %, preto súd priznal nárok žalovanému na náhradu trov konania voči žalobcom a to v rozsahu 22,6 %.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.