Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-616-2019.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Subarea
32Ek/616/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti povinnému: L. R., F.. XX.XX.XXXX, T. A. XXX/XX, XXX XX C. Š. o vymoženie 425,60 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom exekútorského úradu Andreja Hlinku 3858/34A, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 343EX 234/19, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom exekútorského úradu Andreja Hlinku 3858/34A, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 343EX 234/19 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.04.2019 domáhal od D. P.Á., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, F. T. T. XX, XXX XX T. (právny predchodca povinného), vymoženia 425,60 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1902019913 zo dňa 31.01.2019. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.04.2019 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 32Ek/616/2019, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného proti vyššie menovanému právnemu predchodcovi povinného. Dňa 09.06.2022 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie z dôvodu, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6D/76/2020-89 zo dňa 03.03.2022 sa s poukazom na ust. § 203 ods. 1 písm. a) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP) jediným dedičom po poručiteľovi D. P. stal L. R., S.. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. C. Š., A. XXX/XX. Exekučný súd po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora a uznesenia ohľadom dedičskej veci po poručiteľovi nezistil žiadne dôvody brániace vydaniu dodatku k povereniu a preto dňa 10.06.2022 v posudzovanej veci vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 32Ek/616/2019. Dodatok k povereniu bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 10.06.2022, ktorý na jeho podklade v tejto veci dňa 10.06.2022 vydal Upovedomenie o pokračovaní exekúcie proti povinnému.
2. Povinný v zákonnej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že dňa 06.07.2022 mu bolo doručené Upovedomenie o pokračovaní exekúcie 343EX 234/19 na podklade vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia č. 1902019913 zo dňa 31.01.2019, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. v spojitosti s Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 6D/76/2020 zo dňa 03.03.2022, ktorým sa ukladá povinnému zaplatiť pohľadávku 425,60 eur s príslušenstvom oprávnenému a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č.k. 343EX 234/19 zo dňa 30.04.2019 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 6119270336, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.04.2019, doručené súdnemu exekútorovi dňa 30.04.2019 v znení dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydaného dňa 10.06.2022 Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 32Ek/616/2019, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 10.06.2022. Povinný v návrhu ďalej
uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, pohľadávku neuznáva. Táto pohľadávka dedičom poručiteľa uznaná nebola, nakoľko podľa vedomia povinného všetky záväzky poručiteľa boli za jeho života voči oprávnenému vysporiadané.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že vo vzťahu k platiteľovi (právnemu predchodcovi povinného) mu vznikla pohľadávka v celkovej výške 1.779,92 eur, a to z titulu neuhradenia poistného na zdravotné poistenie. Pohľadávka nebola uhradená a platiteľ dňa 16.08.2020 zomrel. Podľa Uznesenia o dedičstve č.k. 6D/76/2020, Dnot 254/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2022, dedičom sa stal brat poručiteľa (povinný v zmysle dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie). Oprávnený prihlásil pohľadávku do dedičského konania dňa 09.09.2020, teda riadne a včas. Napriek tomu, že dedič pohľadávku neuznal, táto nezanikla. Na základe vyššie uvádzaných skutočností oprávnený nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekučného konania a trvá na pokračovaní v exekučnom konaní EX 234/19 voči povinnému v celom rozsahu.
4. Podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
12. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.
13. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vymáhanie nároku na peňažné plnenie, exekútor po tom, čo mu bol doručený dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, vydá upovedomenie o
pokračovaní exekúcie, v ktorom okrem všeobecných náležitostí, ktoré sa uvádzajú v upovedomení o začatí exekúcie, uvedie aj výšku zodpovednosti jednotlivých dedičov (povinných) za vymáhaný nárok. Upovedomenie o pokračovaní exekúcie doručí účastníkom konania.
14. Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, proti upovedomeniu o pokračovaní exekúcie môže každý z dedičov (povinných) podať návrh na zastavenie exekúcie rovnako, ako by išlo o upovedomenie o začatí exekúcie.
15. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
16. Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
17. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
18. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.
19. Podľa § 197 CMP, súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.
20. Podľa § 198 ods. 1 CMP, ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada.
21. Podľa § 200 ods. 1 CMP, na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.
22. Podľa § 203 ods. 1 písm. a) CMP, súd v uznesení o dedičstve potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi.
23. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
24. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia, resp. iného rozhodnutia alebo listiny v zmysle § 45 ods. 2 Exekučného poriadku, byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
25. Exekučný poriadok umožňuje povinnému v rámci exekučného konania uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť
domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
26. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že pohľadávku neuznáva, keďže k uspokojeniu pohľadávky oprávneného zo strany jeho právneho predchodcu došlo ešte počas poručiteľovho života, exekučný súd uvádza, že pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). V praxi však nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva na inú fyzickú alebo právnickú osobu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu).
27. Je nesporné, že exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti právnemu predchodcovi povinného dňa 28.04.2019. V predmetnej veci sa povinný stal účastníkom konania po vydaní dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie na základe univerzálnej sukcesie, ktorej podkladom bolo uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6D/76/2020-89 vydaného JUDr. Adrianou Bögiovou ako súdnym komisárom dňa 03.03.2022. Predmetným rozhodnutím, ktoré sa stalo právoplatným dňa 03.03.2022 sa povinný stal jediným dedičom po poručiteľovi, nakoľko matka poručiteľa ako dedička zo zákona v zmysle ust. § 474 Občianskeho zákonníka, dedičstvo po poručiteľovi odmietla.
28. V rámci konania o dedičstve koná a rozhoduje notár ako súdny komisár na základe poverenia súdu, ktorého úlohou je vykonať všetky potrebné úkony tak, aby boli splnené predpoklady pre skončenie konania. Ide predovšetkým o zistenie tých skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre vymedzenie okruhu oprávnených dedičov a zistenie rozsahu a stavu dedičstva po poručiteľovi. Za týmto účelom notár zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis, pričom pod pojmom majetok je potrebné rozumieť všetky aktíva a pod pojmom dlhy, je potrebné rozumieť všetky pasíva poručiteľa. Následne na základe súpisu aktív a pasív poručiteľa sa určí všeobecná hodnota majetku, výška dlhov a čistá hodnota dedičstva. Pri prejednaní dedičstva však môže dôjsť k spornosti ohľadom majetku, príp. dlhov poručiteľa v čoho dôsledku sa pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na sporné aktíva a pasíva neprihliada. Exekučný súd z rozhodnutia o dedičstve zistil, že povinný ako dedič z dlhov po poručiteľovi uznal len debetný zostatok na účte vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky v sume 1.236,91 eur a náklady spojené s pohrebom poručiteľa a postavením náhrobného pomníka spolu 873,- eur. Z uznesenia ďalej vyplýva, že povinný ako dedič poručiteľa žiadne iné pohľadávky neuznal. Exekučný súd však v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že Občiansky zákonník pri úprave dedičského práva vychádza zo zásady, že dedič, resp. dedičia nadobúdajú dedičstvo ipso iure a teda okamihom poručiteľovej smrti. Inak povedané, dedenie je založené na tom princípe, že majetok, majetkové práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na právnych nástupcov (dedičov) priamo zo zákona okamihom smrti poručiteľa. Týmto okamihom prechádza na dedičov nielen majetok poručiteľa, ale aj jeho dlhy za predpokladu, že smrťou poručiteľa nezanikli. Dedičia teda vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa, čím priamo zo zákona dochádza k zmene v osobe oprávneného, resp. zaviazaného subjektu v majetkovoprávnych vzťahoch. Dedič tak vstupuje do majetkových práv a povinností poručiteľa, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, či o záväzkoch poručiteľa má alebo nemá vedomosť. V záujme právnej istoty v rámci úpravy prechodu majetkových práv a povinností poručiteľa na dedičov sa v rámci dedenia uplatňuje princíp súdnej ingerencie čo znamená, že súd v konaní o dedičstve svojím rozhodnutím potvrdí to, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu. Nakoľko z dôvodu, že matka poručiteľa ako
zákonný dedič, dedičstvo po poručiteľovi odmietla v dôsledku čoho povinný v rámci konania o dedičstve nadobudol poručiteľove aktíva v celosti a teda stal sa jediným dedičom a vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že povinný priamo zo zákona okamihom poručiteľovej smrti nadobudol aj poručiteľove dlhy a teda zodpovedá za záväzok poručiteľa voči oprávnenému, ktorý vznikol z nedoplatku na poistnom verejného zdravotného poistenia (záväzok z exekučného titulu).
29. K tvrdeniu povinného, že podľa jeho vedomia všetky záväzky poručiteľa boli ešte za jeho života voči oprávnenému vysporiadané, exekučný súd zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Inak povedané dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie len vo všeobecnosti bez predloženia žiadneho relevantného dôkazu uviedol, že k vysporiadaniu záväzkov vo vzťahu k oprávnenému došlo ešte počas života poručiteľa, exekučný súd musí konštatovať, že takéto všeobecné námietky, bez skutkovej a právnej argumentácie, nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojom podaní zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a jeho zodpovednosti k uvedeným tvrdeniam predložiť, resp. označiť dôkazy preukazujúce ich pravdivosť. Povinný však v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie takýto dôkaz nepredložil a ani žiadny z dôkazov neoznačil, preto exekučný súd nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
32. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.