Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46T-7-2022.pdf
PDF · 70.09 KB
Case nature
Area
Subarea
46T/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2022 takto
rozhodol:
B. S., T.. XX.XX.XXXX D. H., U. H. G. X, H.,
sa uznáva za vinného, že
dňa 11.12.2021 v čase o 23.10 hod. po ulici na Koľajnej v meste Bratislava, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Dacia Sandero , strieborná metalíza svetlá J. : H. XXX X., pričom uvedené vykonal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T 150/2020 zo dňa 06.08.2020, právoplatným toho istého dňa, bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, za čo mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 /dvoch/ rokov ,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti ,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 /štyri/ roky.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní, konanom z dôvodu odporu podaného obžalovaným, obžalovaný B. S. v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný, je si vedomý toho, čo spáchal a je pripravený niesť následky.
Obžalovaný na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Bol ako obvinený riadne poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, o možnosti radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby. Takisto uviedol, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Rovnako bol oboznámený s trestnou sadzbou a vedel teda, aký trest mu v prípade uznania viny hrozí. Jeho priznanie bolo dobrovoľné a dobrovoľne uznal svoju vinu.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal kladne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a prokurátor nemal žiadne námietky k priznaniu obžalovaného, súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Dôvodom prijatia vyhlásenia bol aj fakt, že priznanie plne korešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Z uvedeného dôvodu súd nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Ohľadom osoby obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný.
Pri určení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Tr. zákona, s prihliadnutím na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona.
Súd s prihliadnutím na okolnosti spáchania trestného činu, možnosť nápravy a pomery páchateľa vymeral obžalovanému trest, ktorý považoval za primeraný. V prospech obžalovaného prihliadol súd najmä na jeho priznanie a účinnú ľútosť, súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť - obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Pri rozpätí trestnej sadzby nula rokov a až 2 roky /po úprave v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona/ súd vymeral obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace a obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v danej výške aj s prihliadnutím na aktuálne odsúdenia obžalovaného, najmä na predchádzajúce odsúdenie, ktorým obžalovaného Okresný súd Bratislava III v konaní pod sp. zn. 0T 150/2020 uznal za vinného z totožného trestného činu. Obžalovaný je teda druhovo totožným recidivistom, pričom jeho predchádzajúce odsúdenie vo forme peňažného trestu sa v rámci individuálnej prevencie minulo účinkom. Nový trest preto súd považuje za plne dostačujúci na prevýchovu obžalovaného v rámci individuálnej prevencie.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd zároveň obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní štyri roky. Súd považoval za potrebné uložiť tento druh trestu najmä preto, že z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a zjavne ani hrozba trestu ho neodradzuje od páchania druhovo totožnej trestnej činnosti. Preto súd považoval za potrebné uložiť daný druh trestu, a to vo výmere mierne pod polovicou zákonnej sadzby.
Uvedené tresty považuje súd za dostatočné v rámci individuálnej aj generálnej prevencie. Súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody aj z toho dôvodu, že hoci bol obžalovaný doposiaľ už štyrikrát súdne trestaný, na jeho osobu to nemalo potrebný výchovný účinok, nakoľko aj naďalej pokračoval v páchaní úmyselnej trestnej činnosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.