Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-12-2015.pdf
PDF · 77.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/12/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej W. X., bytom X. X. XXX/XX, Q., o vymoženie 1526,45 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 20Er/278/2014 - 22 zo dňa 28. júla 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o vymáhanie plnenia zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy o úvere č. 701000997 a rozhodcovská zmluva dohodnutá k zmluve o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatná, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, je v rozpore predovšetkým s príslušnými ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernicou Rady 93/13/EHS. Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, povinná ako spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednala, keďže bola pripravená vopred v rámci formulárovej zmluvy, povinná nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý založil svoju právomoc na základe takejto zmluvy nemôže byť exekučným titulom. Tento svoj záver podporil aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora (rozsudok vo veci C-240/98 stanovenie nezáväznosti nekalej podmienky pre spotrebiteľa súdom aj bez vystúpenia spotrebiteľa proti nekalosti, C-168/05 ex offo posudzovanie nekalej povahy zmluvnej podmienky, rovnako C-243/08 vrátane zabezpečenia potrebného účinku ochrany spotrebiteľa, rovnako C-40/08). Záverom posúdil nekalosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C-243/08, podľa ktorého sa za nekalú považuje vopred stanovená podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná a priznáva právomoc riešiť spory súdu v obvode sídla predajcu. O to viacej je nekalou podmienka zverujúca za týchto podmienok právomoc riešiť spory rozhodcovskému súdu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd nemá právomoc skúmať samotné rozhodcovské konanie, pri materiálnom prieskume sa musí obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu, nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku. Exekučný súd svojím postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Pochybenie exekučného súdu spočíva aj v tom, že k svojím záverom dospel bez primeraného zisťovania skutkového stavu,
keďže konštatoval, že medzi stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva ani doložka. Oprávnený a povinná uzatvárajú zmluvu na samostatnej listine, v niektorých prípadoch bola doložka vo všeobecných zmluvných podmienkach, a podľa nich je daná právomoc rozhodcovského súdu, ktorý bol oprávnený vydať exekučný titul. Navyše argument súdu prostredníctvom § 53 ods. 4 písm. r) OZ neobstojí, pretože nešlo o úpravu riešenia sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, spotrebiteľom bolo umožnené rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo veci bol v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu skúma, či rozhodcovský orgán, ktorý rozhodnutie vydal, mal právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre taký postup exekučného súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.08.2011 uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. (Obdobne porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)
Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.08.2011, čl. II bod 1., sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť pred stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca strana podá žalobu na tomto súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Odvolací súd tiež poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
V predmetnej veci súdna kontrola neprijateľnosti, neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bola opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
Takouto vopred pripravenou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská zmluva, jej obsah, a to aj keď bola pripravená vo forme samostatnej listiny, pretože tá je formulárová, spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah, oprávnený ju používa v nespočetných prípadoch a ako súčasť zmluvného úverového vzťahu ju predkladá spotrebiteľom v deň podpisu úverovej zmluvy na podpis. Ide o formu rozhodcovskej zmluvy k úverovej zmluve, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním, čo svedčí o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne.
Takáto formulárová rozhodcovská zmluva ako faktická i právna súčasť formulárovej úverovej zmluvy bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Takúto zmluvu možno preto považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, preto nevyvoláva právne účinky, a keďže mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý na jej základe vydal rozsudok, spôsobuje vo svojich dôsledkoch nulitnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý nemožno vykonať.
Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Vo svetle uvedených záverov správne súd prvého stupňa, ako exekučný súd, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vrátane osvojenia si dôvodov, potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.