Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-203-2008.pdf
PDF · 70.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/203/2008
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: T. L., Z.. XX. X. XXXX, B. O.Á. XXX, V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.575,65 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, pod spisovou značkou Ex 2041/2008, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške 49,37 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom sa dňa 14. 5. 2008 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 2041/2008 na vymoženie pohľadávky vo výške 107.720,- Sk, priznanej platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 501/01267/2007 zo dňa 21. 11. 2007 a platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 501/01268/2007 zo dňa 20. 11. 2007. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 013456* zo dňa 22. 5. 2008, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 107.720,- Sk a trov exekúcie.
V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne aj súhlas oprávnenej s návrhom na zastavenie exekúcie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je súdnym exekútorom zistená nemajetnosť povinného; v dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávnenej podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášala
oprávnená. Preto ak oprávnená súhlasila so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol s súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 50,30 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, tak ako si túto uplatnil. Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Na základe predloženého exekútorského spisu uznal súd súdnemu exekútorovi poštovné za doručovanie písomností: upovedomenie o začatí exekúcie oprávnený, povinný (spolu 2,92 eur),žiadosť o súčinnosť dopravný inšpektorát (1,13 eur) a exekučný príkaz oprávnený, povinný a zamestnávateľ (spolu 3,90 eur), celkom 7,95 eur. Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 41,14 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 8,23 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,37 eur, z čoho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eur, náhrada poštovného 7,95 eur a DPH 8,23 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.