Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. G. XX, I., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., so sídlom Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48 302 392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., so sídlom Na Poříčí 1079/3a, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., organizačná zložka, so sídlom Staromestská 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 51 034 166, 2/ MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/ A, Bratislava, IČO: 36 724 530, a ďalších pribratých účastníkov: 1/ Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, 2/ Ing. V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X. 7, I., 3/ B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. X, I., 4/ B. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X. XX, I., 5/ Roman Cerulík K CERO, s miestom podnikania Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, 6/ JUDr. B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26738/2018/SV/77639 zo dňa 15. 10. 2018, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému, ďalším účastníkom konania a ani pribratým účastníkom konania správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 22. 05. 2018 bola podaná žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením pre stavbu „Automotive Nitra project“, E1 Budovy, v rozsahu stavebných objektov SO 810 Administratívna budova/Administration building (ADM), SO 811 Most pre peších/Pedestrian bridge (PED), SO 812 Hlavná brána/Main gate (FOH), v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. Zmeny, ku ktorým došlo v priebehu upresňovania požiadaviek investora a dodávateľov, sú predmetom riešenia projektu priloženého k žiadosti o Zmenu stavby pred dokončením BP2.7+ spracovaného R. K. B.. Tieto zmeny vyvolávajú nutnosť prispôsobiť a optimalizovať aj riešenie stavebnej časti projektu a zmeny vnútorného dispozičného riešenia. Plocha zelenej strechy bola ponížená zo 4 700 m2 na 1 100 m2. Časť priestorov bola vyčlenená na účel Zdravotnej starostlivosti o zamestnancov. Zmeny sa dotknú všetkých profesií stavebného objektu a sú súčasťou predkladaného projektu. Časť objektu SO 811 Most pre peších - západná časť spojovací most medzi OTA a BIW spájajúci objekt SS 200 Karosáreň a SS 400 Montážna hala nie je súčasťou tejto projektovej dokumentácie, táto časť objektu je bez zmeny oproti projektovej

dokumentácii SO 811 Most pre peších (Dokumentácia pre stavebné povolenie BP 2.7), pre ktorú je platné stavebné povolenie OU-NR-OVBP2-2017/027127-10 zo dňa 25. 08. 2017, resp. rozhodnutie MDV SR 28443/2017/SV/77372, právoplatné 18. 12. 2017.

2. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 18. 06. 2018 oznámenie o začatí stavebného konania.

3. Žalobca podal námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa 18. 06. 2018. V podaní citoval články SR, Aarhuského dohovoru. Žiadal, aby mu stavebný úrad z titulu jeho účastníctva v konaní umožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise. Poukázal na to, že stavba, ktorá je predmetom tohto stavebného konania, nebola posúdená v zmysle z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Z tohto dôvodu nemôže byť stavebné konanie legitímne. Ďalej namietal, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona. Požadoval posúdiť parametre cesty I/64 nielen v úseku v kat. území Dražovce, ale v celom úseky cesty I/64 až po napojenie na cestu R1A v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanou prevádzkou navrhovanej činnosti pri zachovaní dopravného prístupu do územia v lokalite I. E. - O. v zmysle vydaného územného rozhodnutia. Okrem iného namietal postup stavebného úradu, ktorý upustil od ústneho pojednávania. V rámci procesu spracovania zámeru spracovateľ a ani navrhovateľ s ním nekomunikovali svoje zámery, ktorými sú dotknuté aj pozemky v jeho vlastníctve o výmere cca 15 ha priamo a ďalšie pozemky, cca 14 ha v kontaktnom území nepriamo, pričom jedna z prístupových trás k závodu „Jaguar Land Rover“ je po ceste I/64 a táto je už z časti umiestnená na jeho pozemkoch. V zámere nebola uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty I/64 v úseku I. E. - O., a teda ani správny orgán nepostupoval správne, keď neposúdil parametre cesty I/64 v celom úseku cesty I/64 (nielen v úseku v kat. úz. X.) až po napojenie na cestu R1A v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanou prevádzkou navrhovanej činnosti. Podklady týkajúce sa napojenia a vyústenia dopravy z cesty I/64 považoval za nedostatočné a dopravné napojenie za nepreskúmateľné. Voči pôvodnému stavebnému povoleniu podal správnu žalobu, ktorá je vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . Správny orgán by mal prerušiť konanie do skončenia tohto konania.

4. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. vydal stavebné povolenie č. OU- NR-OVBP2-2018/024854-13 dňa 30. 07. 2018, ktorým povolil zmenu stavby pred jej dokončením „Automotive Nitra Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov: SO 810 Administratívna budova, SO 811 Most pre peších, SO 812 Hlavná brána s tým, že v rámci zmeny stavby SO 810 Administratívna budova dochádza k zmenám dispozičného riešenia, plocha zelenej strechy bola znížená zo 4 700 m2 na 1 100 m2, časť priestorov sa vyčlení na účel Zdravotnej starostlivosti o zamestnancov. V rámci zmeny stavby SO 811 Most pre peších sa upraví nosný systém a prierez nosných prvkov, z tohto dôvodu sú vyvolané aj zmeny v umiestnení výplní v obvodovom plášti a zmeny úrovne výšky atiky. V rámci zmeny stavby SO 812 Hlavná brána dochádza k zmene úpravy nosného systému a prierezov nosných prvkov, z tohto dôvodu dochádza aj k zmene celkových rozmerov objektu, i jednotlivých miestností, v umiestnení výplní v obvodom plášti k zmene úrovne výšky atiky. Z priestorovo - objemového hľadiska dochádza k zväčšeniu stavby. Zmena stavy sa realizuje na pozemkoch v kat. úz. Y., na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 2788/2 evidovaný na LV č. XXXX a v kat. úz. X. na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/XXX evidovaný na LV č. XXXX, ku ktorým má stavebník vlastnícke právo. V rozhodnutí je uvedené, že Ministerstvo životného prostredia SR vydalo v zmysle záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016. Ministerstvo životného prostredia SR vydalo záverečné stanovisko č. 62/2018-1.7/pl, 38398/2018 zo dňa 12. 07. 2018, v ktorom uviedlo, že stavba „Automotive Nitra project“ E1 Budovy, SO 810 Administratívna budova, SO 811 Most pre peších, SO 812 Hlavná brána je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Zmena stavby je v súlade s platným územným plánom Obce Lužianky a Mesta Nitra, projektová dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanovených stavebným zákonom a osobitnými predpismi a v projektovej dokumentácii boli zohľadnené podmienky uložené v rozhodnutí zo zisťovacieho konania. O námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania stavebný úrad rozhodol tak, že ich zamietol.

5. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 30. 08. 2018, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal a ktorých sa pridržiava. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a aby zrušil rozhodnutie vydané v stavebnom konaní.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 26738/2018/SV/77639 zo dňa 15. 10. 2018 zamietol odvolanie žalobcu a odvolanie Združenia domových samospráv, Rovniankova 14, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2018/024854-13 zo dňa 30. 07. 2018. Uviedol, že okresný úrad v konaní vo veci zmeny stavby pred dokončením preskúmal primerane podľa ustanovení upravujúcich stavebné konanie žiadosť stavebníka spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou podľa § 62 stavebného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv a právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi. V konaní zabezpečil stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov podľa § 126 stavebného zákona, ktoré boli kladné a ich podmienky zahrnul do záväzných podmienok rozhodnutia na uskutočnenie stavby, čím zabezpečil ochranu verejných záujmov chránených osobitnými predpismi. Vo veci vydalo MŽP SR dňa 12. 07. 2018 záväzné stanovisko č. 62/2018-1.7/pl, 38398/2018, v ktorom konštatovalo, že stavba „Automotive Nitra project“ E1 Budovy, v rozsahu predmetnej povoľovanej zmeny stavby E1 Budovy (SO 810, SO 811, SO 812) je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia stavebného úradu a spisového materiálu nezistil porušenie práv, vrátane ústavných práv alebo práv chránených medzinárodnými dohovormi a právom chránených záujmov žalobcu. Okresný úrad poskytol všetkým účastníkom primeraný čas a možnosť, aby mohli nahliadnuť do podkladov konania, robiť si z nich výpisy a kópie, vyjadriť sa k podkladom, podať pripomienky. Listom zo dňa 15. 03. 2017 č. OU-NR-OVBP2-2018/024854-5 okresný úrad riadne oznámil všetkým účastníkom začatie konania o povolení zmeny stavby pred dokončením, upovedomil ich o práve podať vyjadrenie v lehote 7 pracovných dní a upozornil na koncentračnú zásadu. Žalobca toto právo využil a vo veci podal vyjadrenie zo dňa 23. 07. 2018. Okresný úrad sa následne so všetkými v stanovenej lehote podanými pripomienkami, stanoviskami a námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí vysporiadal a rozhodol o nich. Poukázal na § 32 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Na predmetnú stavbu bolo vydané dňa 14. 01. 2016 Ministerstvom hospodárstva SR osvedčenie o významnej investícii pod č. 13489/2016-1000-02437. Stavba je v súlade s platným územným plánom Obce Y., v ktorom je riešené funkčné využívanie územia. Priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Predmetné osvedčenie bolo vydané podľa osobitného predpisu , pričom sa neuplatňuje v tomto prípade správny poriadok a žalobca ani nemohol byť účastníkom predmetného konania. Osvedčenie sa doručuje držiteľovi osvedčenia a Ministerstvo hospodárstva osvedčenia zverejňuje na svojej webovej stránke. Okresný úrad je v konaní o vydanie stavebného povolenia záväzným stanoviskom MŽP č. 62/2018-1.7/ pl, 38398/2018 zo dňa 12. 07. 2018 viazaný a územie dotknuté „Strategickým parkom“ je v plnom rozsahu zabezpečené z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich zo V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu žalovaný uviedol, že stavba bola posúdená MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18. 01. 2017. Týmto stanoviskom bol stavebný úrad viazaný. K námietke žalobcu, že nebol posudzovaný strategický park ako celok uviedol, že nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu príslušných správnych orgánov v takýchto konaniach, ani zákonnosť nimi vydaných rozhodnutí. Priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Pri rozhodovaní bol okresný úrad viazaný rozhodnutím vydaným MŽP SR na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ zo dňa 04. 11. 2016 v spojení s rozhodnutím

ministra životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017 a je povinný vychádzať zo záverov v nich obsiahnutých. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by okresný úrad vychádzal z rozhodnutia zo zisťovacieho konania alebo z iného zámeru, ako bol posúdený v tomto záverečnom stanovisku. Nebolo preukázané, že došlo k porušeniu § 61 stavebného zákona a žalovaný nezistil porušenie právnej normy v súvislosti s okruhom účastníkov predmetného konania. Okresný úrad vychádzal z okruhu účastníkov uvedených v záverečnom stanovisku Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 04. 11. 2016. Žalovaný námietky žalobcu uplatnené v odvolaní posúdil ako neopodstatnené a zamietol ich. V odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniam o tom, že zmena predmetnej rozostavanej stavby v povoľovanom rozsahu sa priamo dotýka vlastníctva žalobcu a výrazne ho obmedzuje v jeho bližšie nešpecifikovaný podnikateľský zámer a že v stavebnom konaní boli extrémne porušené jeho práva garantované SR, alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona, prípadne, že by sa v konaní vyskytli vady alebo prekážky brániace vydaniu stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením. Predmetné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením považoval za správne a zákonné, obsahujúce všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

7. Podanou žalobou zo dňa 11. 01. 2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 10. 2018 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OVBP2-2018/024854-13 zo dňa 30. 07. 2018 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. Poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Výstavba strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Takýto postup, teda aplikácia stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby, nie je zákonný. Pokiaľ žalovaný, resp. prvostupňový orgán poukazujú na to, že povoľovaná stavba, resp. strategický park ako taký je v súlade s územným plánom, žalobca toto namieta a tvrdí, že toto nie je v súlade s o skutočnosťou. Bol toho názoru, že investícia a významná investícia podľa (investícia, na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícií) nie sú samotným strategickým parkom, ale sa jedná len o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré sú realizované v strategickom parku ako takom. V prípade spoločnosti MH Invest s. r. o. ide o významnú investíciu, na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa , a to osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, doplnené osvedčeniami č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017. Spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. bolo vydané na vybudovanie významnej investície osvedčenie podľa , teda ako osvedčenie pre významnú investíciu realizovanú v rámci strategického parku (teda nie na samotný strategický park). Nevyžadovanie územného rozhodnutia podľa stavebného zákona sa týka výlučne len v prípade stavby/ stavieb na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ide o prípady, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície. Správne orgány si účelovo nastavili, aby mohli aplikovať stavebného zákona, pričom na daný prípad nie je naplnená hypotéza tejto právnej normy, a preto stavebnému konaniu muselo predchádzať územné rozhodnutie. Ďalej žalobca poukázal na o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, konkrétne pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9, Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené bez limitu. V zmysle legislatívy je v prípade realizácií stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konania, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona. Strategický park je širším pojmom, ako je zámer Automotive Nitra Project, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.

Namietal aj nerešpektovanie vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich „Automotive Nitra Project“, takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb predložený nebol. Podľa názoru žalobcu podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál „Automotive Nitra Project“. Daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Poukázal i na rozhodnutie ministra životného prostredia č. 2930/2017-9.2 zo dňa 13. 01. 2017, ktorým bolo v rozkladovom konaní potvrdené záverečné stanovisko, kde minister uviedol, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti Zobor, v lokalite Šindolka na cestu I/64. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by sa stavebný úrad s týmto zaoberal a skúmal naplnenie ministrom stanovených podmienok pre ďalšie povoľovacie konania. Dal do pozornosti stanovisko a žiadosť vlastníkov pozemkov v kat. území Zobor zo dňa 10. 09. 2015 a uviedol, že musí byť dodržaný staveného zákona. V správnej žalobe namietal žalobca aj nezákonnosť administratívneho konania na správnom orgáne prvého stupňa, kedy stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania, nakoľko takýto postup sa má realizovať len vo výnimočných prípadoch, a nie ako to stavebný úrad robil v zásade už automaticky vo všetkých konaniach súvisiacich s výstavbou automobilky Jaguar Land Rover. S ohľadom na argumentáciu žalovaného v rozhodnutí, ktorý poukazuje na záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, dodal, že toto rozhodnutie z procesu tzv. EIA sa však týka stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, pričom však stavebné objekty podľa tohto stavebného konania boli predmetom konania podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci navrhovateľa stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“ (navrhovateľa SARIO), ktorá sa z hľadiska vplyvov na životné prostredie neposudzovala a konanie sa ukončilo len rozhodnutím v rámci zisťovacieho konania. Inými slovami „Automotive Nitra Project“ je iný zámer ako „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Je absurdné, aby sa stavebný úrad tváril, že sa jedná o stavbu spadajúcu pod iný osobitný a samostatný stavebný zámer „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Uvedené má vplyv i na okruh účastníkov konania, keď stavebný úrad zjavne nekonal s osobami, ktoré tvorili zákonný okruh účastníkov konania podľa osobitného zákona. Mal za to, že nebola dodržaná v správnom konaní ani hypotéza správneho poriadku, keď správny orgán musí byť aktívny a vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, k čomu vo vzťahu k nemu nedošlo. V danom prípade ide o stavebné povolenie na zmenu stavby pred jej dokončením, pričom aj proti pôvodnému stavebnému povoleniu podal správnu žalobu, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté a ktoré konanie je vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . Uvedenú skutočnosť žalovaný nezohľadnil, čo zakladá ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia. Z oznámenia o začatí stavebného konania nevyplýva údaj o tom, či vôbec a s akým výsledkom prebehlo vo vzťahu k povoľovanej stavbe konanie podľa , ako aj absentujú podstatné skutočnosti, pre ktoré konanie o zmene stavby sa iniciovalo. Zmena zelenej plochy v tak výraznej miere nemôže obstáť, pretože určenie pôvodnej zelenej plochy bolo výsledkom vyhovenia požiadavkám v procese EIA. Z tohto oznámenia nevyplýva ani dôvod aplikácie ohľadom vecnej a miestnej príslušnosti Okresného úradu Nitra. Stavebný úrad zamietol aj požiadavku na predloženie vodoprávneho povolenia na odvodnenie. Takýto postup označil za rozporný so zákonom.

IV. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 03. 2019 popísal priebeh administratívneho konania s tým, že v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ani okolnosti ako tie, s ktorými sa už ako odvolací orgán podrobne zaoberal v odvolacom konaní a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím

K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol, že stavba sa má realizovať v rámci výstavby strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenia podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov. Z uvedeného dôvodu povoľovaná predmetná stavba vo väzbe na stavebného zákona nevyžaduje územné rozhodnutie. Vzhľadom na vydané Osvedčenie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, ktorá bola v stavebnom konaní jednoznačne preukázaná, že stavba je umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami dotknutých obcí, je nepochybné, že bol daný dôvod na postup podľa stavebného zákona. Okresný úrad aj ministerstvo sú Osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom obsiahnutých. Z územného plánu Obce Lužianky ako aj Mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), z Osvedčenia vyplýva ohraničenie plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Správny orgán je viazaný doteraz vydanými právoplatnými rozhodnutiami. K tomuto doložil aj vyjadrenie Mesta Nitra, útvar hlavného architekta č. 13980/2017 zo dňa 25. 08. 2017, z ktorého jasne vyplýva, že v záväznej časti ÚPN Mesta Nitra nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever (príloha č. 1). K námietke žalobcu, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle , žalovaný uviedol, že tieto námietky nesúvisia s meritórnym konaním a rozhodovaním vo veci povolenia predmetnej zmeny stavby. Zo záväzného stanoviska MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 62/2018-1.7/pl 38398/2018 zo dňa 12. 07. 2018 jednoznačne vyplýva, že predmetná povoľovaná stavba „je z koncepčného hľadiska v súlade so , s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.“ Okresný úrad je v konaní o vydaní stavebného povolenia viazaný obsahom záverečného stanoviska vydaným MŽP SR a územie dotknuté „Strategickým parkom“ je v plnom rozsahu zabezpečené z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich zo K námietke žalobcu ohľadom absencie zastavovacieho plánu celého súboru stavieb poznamenal, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, vydané pod č. OU-NR- OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16. 12. 2015. Vydaním stavebného povolenia na prvý objekt sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. V súvislosti s dôvodmi žaloby, ktoré sa týkajú dopravného napojenia, žalovaný uviedol, že dopravné napojenie a ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a. s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti Slovenkou správou ciest. K namietanému porušeniu stavebného zákona, a to uviedol, že je na úvahe stavebného úradu, či upustí od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, ak sú naplnené predpoklady uvedené v citovanom ustanovení. Vzhľadom na charakter zmien už existujúcej stavby nezistil porušenie podmienok uvedených v stavebného zákona a postup okresného úradu v zmysle a stavebného zákona považuje za správny a zákonný. Predmetné objekty SO 810 Administratívna budova, SO 811 Most pre peších a SO 812 Hlavná brána stavby „Automotive Nitra project, E1 Budovy“ boli v rámci posudzovania podľa obsiahnuté až v stavbe „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, pre ktorú bolo Ministerstvom životného prostredia SR vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (právoplatné dňa 18. 01. 2017) na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2”. Časť objektov predmetnej stavby bolo v rámci posudzovania podľa začlenených do stavby „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, a preto okresný úrad správne začlenil do okruhu účastníkov konania aj tých, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, t. j. z konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny stavby „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. V predmetnom stavebnom konaní bol okruh účastníkov určený správne. Žalovaný námietku žalobcu týkajúcej sa nedodržania správneho poriadku považoval za neopodstatnenú. Stavebný úrad riadne oznámil všetkým účastníkom konania začatie tohto konania a účastníkom konania nebránil v podávaní pripomienok, k nahliadaniu do spisových materiálov a ani robeniu si záznamov, kópií prípadne výpiskov zo spisov. Stavebný úrad poskytol primeraný čas a možnosť všetkým účastníkom konania, aby mohli nahliadnuť do podkladov konania, robiť si z nich výpisy

a kópie, vyjadriť sa k jeho podkladom a prípadne ho doplniť v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní. Stavebný úrad poskytol všetkým účastníkom konania možnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci a podať k nej pripomienky, s ktorými sa aj následne riadne vysporiadal. K námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že aj pôvodné stavebné povolenie je predmetom súdneho prieskumu, sa žalovaný nevyjadruje, pretože do spisu nebolo doručené žiadne rozhodnutie súdu o správnej žalobe, ani rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku žaloby. Oznámenia o začatí stavebného konania na zmenu stavby pred jej dokončením č. OU-NR- OVBP2-2018/024854-5 zo dňa 18. 06. 2018 bolo riadne doručené všetkým účastníkom konania aj tým, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V predmetnom oznámení bola účastníkom konania stanovená lehota na vyjadrenie 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia a zároveň boli riadne upovedomení, kedy a kde je možné do podkladov pre vydanie rozhodnutia nahliadnuť s upozornením, že na námietky uplatnené po tejto lehote sa neprihliada. Stavebník požiadal o redukciu výmery zelenej strechy z dôvodu zmeny vnútornej dispozície stavebného objektu a tým súvisiacej zmeny polohy vzduchotechnických jednotiek, ako aj výmery a polohy strešných svetlíkov. Ako kompenzáciu za redukciu plochy zelenej strechy na min. 1 109 m2 (z pôvodných 4 100 m2), stavebník navrhol zvýšiť plochu zelených plôch v areáli o 12,075 ha oproti pôvodným plochám areálovej zelene. Žalovaný bol toho názoru, že okresný úrad sa dostatočne vysporiadal s touto zmenou, navyše je v konaní viazaný obsahom záverečného stanoviska vydaným MŽP SR pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017, ako aj obsahom súhlasného záväzného stanoviska vydaným MŽP SR pod č. 62/2018-1.7/pl, 38398/2018 zo dňa 12. 07. 2018 a taktiež stanoviska Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, vydané dňa 16. 05. 2018 pod č. OU- NR-OSZP3-2018/020474-04-F14, z ktorých vyplýva, že povoľovaná zmena stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so , rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými podmienkami a kompenzačné navýšenie zelených plôch je postačujúce. Keďže predmetom tohto konania je zmena stavby pred jej dokončením, ktorá už bola povolená rozhodnutím okresného úradu č. OU-NR-OVBP2-2017/027127-10 zo dňa 25. 08. 2017, okresný úrad prerokúva zmeny, ktoré sa týkajú už povolenej stavby a neskúma napr. dopravné napojenie, sadové úpravy a ani vodné stavby alebo stavby, na ktorých povolenie sú príslušné špeciálne stavebné úrady alebo stavby, ktoré s navrhovanou zmenou stavby nesúvisia prípadne budú predmetom iných povoľovacích konaní. V danom prípade predmetná stavba bude realizovaná v rámci stavby „AUTOMOTIVE Nitra Project

- Priemyselný park Nitra“ a je súčasťou výstavby automobilového výrobného podniku, na ktorý vydalo Ministerstvo hospodárstva SR podľa Osvedčenie č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016, ktorým je Okresný úrad Nitra viazaný a v zmysle stavebného zákona je vecne a miestne príslušný ako prvostupňový stavebný úrad. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

9. Uznesením č. k. - 62 zo dňa 03. 11. 2021 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, 2/ Ing. V. W., B. X. 7, XXX XX I., 3/ B. O., V. X, XXX XX I., 4/ B. H., B. X. XX, XXX XX I., 5/ Roman Cerulík K CERO, s miestom podnikania Štefánikova 59, 949 01 Nitra, IČO: 11 726 938, 6/ JUDr. B. Q., J. XX, XXX XX I.. Ďalším účastníkom konania a pribratým účastníkom konania súd zaslal žalobu spolu s prílohami s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní.

10. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia (ktorého žalobca v samotnej žalobe označil za účastníka súdneho konania) sa písomne vyjadril k žalobným námietkam uvedeným v žalobe. Rozhodnutia správnych orgánov považoval za zákonné a vydané v súlade so všeobecnými záväznými predpismi. Správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle , a teda v zmysle v spojení s sa nemôže žalobca dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo v konaní nebolo preukázané. Žalobca nevymedzil práva, na ktorých by mal byť rozhodnutím dotknutý. Mal za to, že odôvodnenie nemá byť doslovným prepisom obsahu námietok, naopak má byť zhrnutím relevantných skutočností, ktorými sa odôvodňuje prejednávaná

vec. V danom prípade bola naplnená hypotéza § 32 ods. 2 stavebného zákona, pričom z územného plánu Y. a Mesta I. vyplýva funkčné usporiadanie a zo zostavovacieho plánu predloženého v konaní pre vydanie stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku. Na realizáciu strategického parku bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu. Nenastal prípad, kedy sa v zmysle § 12 ods. 1 stavebného zákona spracúva pre časť obce územný plán zóny. S uvedenými argumentmi sa vysporiadal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správne poukázal žalovaný aj na záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/p zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18. 01. 2017, vydané Ministerstvom životného prostredia SR a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 62/2018-1.7/pl, 38398/2018 zo dňa 12. 07. 2018. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že posudzovaná stavba je v súlade so Pokiaľ ide o dopravné napojenie, uvedené nebolo predmetom stavebného konania. Žalobca podal viac ako 100 správnych žalôb na Krajský súd v Nitre, čo považuje za zneužitie práva žalobcom. V tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. z 19. 09. 2013. Naviac je potrebné zdôrazniť princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia správnej žalobe, ergo zrušenia správneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhol správnu žalobu zamietnuť.

11. Spoločnosť MH Invest s. r. o. a pribratí účastníci konania (1. až 6. rade) na výzvu správneho súdu vyjadrenie k správnej žalobe nepodali.

12. Žalobca procesné právo podať žalobnú repliku k vyjadreniu žalovaného, ktorú mu správny súd doručil, nevyužil. Rovnako tak nevyžil procesné právo podať vyjadrenie k vyjadreniu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o.

13. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27. 09. 2022, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný.

13.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na žalobe a poukázal najmä na skutočnosť, že záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 ako aj rozhodnutie z procesu tzv. EIA sa týka stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, pričom však stavebné objekty podľa tohto stavebného konania boli predmetom konania podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci navrhovanej stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“ (navrhovateľa SARIO), ktorá sa z hľadiska vplyvov na životné prostredie neposudzovala a konanie sa ukončilo len rozhodnutím v rámci zisťovacieho konania. Teda „Automotive Nitra Project“ je iný zámer ako „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Je absurdné, aby sa teraz stavebný úrad tváril, že sa jedná o stavbu spadajúcu pod iný osobitný a samostatný stavebný zámer „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Uvedené má následne vplyv i na okruh účastníkov konania, keď stavebný úrad zjavne nekonal s osobami, ktoré tvorili zákonný okruh účastníkov konania podľa osobitného zákona. Navrhol žalobe vyhovieť a obe rozhodnutia zrušiť a v prípade úspechu si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

13.2 Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný sa odvoláva na všetky svoje vyjadrenia, ktoré uviedol k jednotlivým bodom žaloby a žalobu navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (, , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 10. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa rozsudkom zamietol.

15. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení: Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

Podľa , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa .

Podľa , zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie .

Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , (ods. 1) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (ods. 2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa , zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Podľa , zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „Stavebný zákon“, ak nie je uvedené inak), účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu1g), d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Poznámka pod čiarou 1g) Stavebného zákona odkazuje na až 27 v znení neskorších predpisov.

Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

Podľa § 61 ods. 6 Stavebného zákona, stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia

právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „“, ak nie je uvedené inak), ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.

Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zákon o EIA“, ak nie je uvedené inak), na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1 zákona o EIA, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením.

Podľa § 6a ods. 2 písm. a) zákona o EIA, medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí fyzická osoba staršia ako 18 rokov.

Podľa § 6a ods. 5 zákona o EIA, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA, verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

Podľa § 24 ods. 5 písm. c) zákona o EIA, prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je a) doklad o zaregistrovaní, ak ide o stanovisko občianskeho združenia25) alebo mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia,7a) b) podpisová listina podľa odseku 7, ak ide o spoločné stanovisko občianskej iniciatívy, c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o EIA, výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.

Podľa § 37 ods. 5 zákona o EIA v znení účinnom do 31. 12. 2016 (t. j. v čase vydania záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016), podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 12.

Podľa § 38 ods. 4 zákona o EIA, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému konaniu.

Podľa prílohy č. 12 zákona o EIA - „Záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie“, bod VI. - „Rozhodnutie vo veci“, 5. - „Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou.“

Podľa prílohy č. 12 zákona o EIA - „Záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie“, bod VII. - „Odôvodnenie záverečného stanoviska“, 2. - „Odôvodnenie akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 zákona vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené dotknutou verejnosťou.“

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „Správny poriadok“, ak nie je uvedené inak), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 14 Správneho poriadku, (ods. 1) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (ods. 2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 vety prvej Správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

Podľa § 19 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí

16. upravuje v ustanovení inštitút skráteného odôvodnenia rozsudku, zmyslom ktorého je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel opakovať stále tie isté dôvody rozhodnutia. Ustanovenie umožňuje správnemu súdu vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, obmedziť sa v rozsudku len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody môže (no nemusí) stručne zopakovať. Správnemu súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a predmetu konania (vo význame totožného skutkového a právneho základu, rozhodujúcich pre posúdenie veci - pričom totožnosť predmetu konania posudzoval jednak z hľadiska toho, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o stavebnom povolení, resp. povolení zmeny stavby pred jej dokončením, a jednak z hľadiska toho, že preskúmavané rozhodnutia sa týkali odlišných jednotlivých stavebných objektov, avšak boli súčasťou totožnej výstavby v Strategickom parku Nitra, a preto aj rozhodnutia vychádzali sčasti z rovnakých a sčasti obsahovo rovnakých podkladov), správny súd už rozhodol vo viacerých správnych súdnych konaniach.

17. Týmito konaniami a v nich vydanými rozhodnutiami sú:

1/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.

- 280 z 12. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 04. 2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “),

2/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.

- 446 z 26. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 04. 2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “),

3/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.

- 201 z 11. marca 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 05. 2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “).

4/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k. - 1916 z 1. júla 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 09. 2021 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “).

5/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k. - 374 z 27. mája 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 05. 2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “).

18. Súčasne, v tomto správnom súdnom konaní uplatnil žalobca aj iné žalobné dôvody, ktoré v tej podobe ako ich uplatnil v správnej žalobe v tejto veci, neuplatnil v už označených veciach. Namietal, že v tomto prípade ide o stavebné povolenie na zmenu stavby pred jej dokončením, pričom aj proti pôvodnému stavebnému povoleniu podal správnu žalobu, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté a ktoré konanie je vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , ktorú skutočnosť žalovaný nezohľadnil, čo zakladá ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia. Ďalej namietal, že z oznámenia o začatí stavebného konania nevyplýva údaj o tom, či vôbec a s akým výsledkom prebehlo vo vzťahu k povoľovanej stavbe konanie podľa , ako aj absentujú podstatné skutočnosti, pre ktoré konanie o zmene stavby sa iniciovalo a podľa žalobcu zmena zelenej plochy v tak výraznej miere nemôže obstáť, pretože určenie pôvodnej zelenej plochy bolo výsledkom vyhovenia požiadavkám v procese EIA. Ďalej z oznámenia nevyplýva dôvod aplikácie ohľadom vecnej a miestnej príslušnosti Okresného úradu Nitra. Zároveň vytkol, že stavebný úrad zamietol aj požiadavku na predloženie vodoprávneho povolenia. Takýto postup označil za rozporný so zákonom.

19. Skutočnosť, že v tomto správnom súdnom konaní uviedol žalobca aj ďalšie žalobné dôvody (v porovnaní s ostatnými uvedenými vecami) nebráni aplikácii inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa v tom rozsahu, v ktorom správny súd odkáže na tie časti odôvodnenia už uvedených právoplatných rozsudkov, v ktorých správny súd vo vzťahu k totožnému predmetu konania už posudzoval tie isté žalobné dôvody totožného žalobcu, aké uplatnil žalobca aj v tomto správnom súdnom konaní a súčasne v rozsahu, v ktorom všeobecne posudzoval aktívnu žalobnú legitimáciu žalobcu. Súčasne

v rozsahu toho žalobného dôvodu, ktorý žalobca uplatnil v tomto správnom súdnom konaní navyše, správny súd doplní odôvodnenie tohto rozsudku o jeho vlastné právne posúdenie.

20. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa , a to v rozsahu už uvedenom v predchádzajúcom bode odôvodnenia. V rámci tohto správneho súdneho konania nebol zistený žiadny legitímny dôvod na to, aby sa od právneho posúdenia jednotlivých žalobných dôvodov, v medziach ktorých už posudzoval správny súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí v označených právoplatne skončených konaniach s totožným predmetom, či od posúdenia relevantných procesných otázok, ovplyvňujúcich správne súdne konanie, odchýlil.

21. Správny súd preto primárne v uvedenom rozsahu aplikovateľnosti poukazuje na rozsudky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

22. Úvodom, k aktívnej žalobnej legitimácii žalobcu v tomto správnom súdnom konaní, správny súd podľa odkazuje na bod 31. až 41. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , body 24. až 37. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , v ktorých správny súd k nej uviedol v podstate nasledovné závery, ktoré sú mutatis mutandis (tak ako aj ostatné, na ktoré správy súd podľa odkazuje a opakuje ich), aplikovateľné aj v tejto veci:

„V podanej žalobe ďalej tvrdil, že žalobu podáva z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, nakoľko bol ukrátený na svojich právach. S poukazom vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, ním formulované dôvody žaloby, ako i obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. nevymedzil, ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté.

Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. . Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ust. ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.

Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetná stavba („Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 15. 11. 2016) sa realizuje v katastrálnom území E., X., J. na pozemkoch s parcelnými číslami konkrétne uvedenými v rozhodnutí stavebného úradu, pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov (čo ani netvrdil) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (čo tiež netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“. Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány mohli konať a aj konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015, čo mal súd preukázané z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s. r. o. a L. H. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č.OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

Žalobca v podanej žalobe poukazoval i na konanie (ktorého bol účastníkom, čo je súdu taktiež známe z jeho rozhodovacej činnosti) vedené na Ministerstve životného prostredia SR, odbore posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 05. 12. 2016, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil. Záverečné stanovisko ministerstva spolu s rozhodnutím ministra zo dňa 13. 01. 2017 nadobudli právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.

S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle , teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v správnej žalobe je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavebné konanie súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, teda investície extrémne veľkého rozsahu a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

23. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu, v ktorom žalobca namietal, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky podľa stavebného zákona, správny súd podľa odkazuje na bod 31. odôvodnenia rozsudku sp. zn. a vo vzťahu k nemu obsahovo rozsiahlejšie body 38. až 41. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , v ktorých sa správny súd podrobne zaoberal aj územným plánom Mesta Nitra, v rámci ktorých konaní správny súd k nemu uviedol, že:

„Súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. , , a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Automotive Nitra Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov ..., teda výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci strategického parku v Nitre). Ministerstvo hospodárstva SR vydalo dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. 01. 2016. Z tohto osvedčenia (ktoré s nachádza v súdnom spise) súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. vyššie citovaného zákona. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Y., čo potvrdila samotná Obec Y. vo svojom stanovisku k oznámeniu o začatí stavebného konania. Do bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podmienkou pre postup podľa ust. stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.“

K námietke žalobcu (III.1) že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie, považuje súd za potrebné uviesť, že sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojom rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 23. 10. 2019 na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná, ako v rozsudku pod sp. zn. zo dňa 23. 10. 2019. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platnom v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že

v časti územného plánu Mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Nie je sporné, že územný plán zóny, na ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. , , a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 15. 11. 2016, teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s. r. o. dňa 13. 07. 2015 a následne dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s. r. o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000- 02436 dňa 14. 01. 2016. Z tohto osvedčenia súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov. Do bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever. Podmienkou pre postup podľa ust. stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.

24. Z uvedených dôvodov nie je naplnený žalobcom tvrdený dôvod nesplnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, za ktorých naplnenia sa nevyžaduje územné rozhodnutie.

25. K námietke žalobcu, že nebol predložený zastavovací plán v zmysle vyhlášky č. správny súd podľa odkazuje na bod 32. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , v ktorom správny súd k tomuto bodu uviedol, že:

„K námietke žalobcu v bode III.2 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle vyhlášky č. ) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania stavebného povolenia na stavby, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú.“

26. K žalobnému dôvodu týkajúceho sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A, správny súd podľa odkazuje na body 50. až 51. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , v ktorom správny súd k nej uviedol, že:

„Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.4 podanej žaloby (týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. Námietky žalobcu týkajúce sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, tieto považoval správny súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali. Námietky žalobcu v tejto časti súd považuje za všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac, riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného konania, ani žalobou napadnutého rozhodnutia.“

Nedôvodné je potom poukazovanie žalobcu na opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, z ktorých vyplýva potreba pred predložením žiadosti o stavebné povolenie spracovať návrh dopravného riešenia s tým, že následný návrh dopravného napojenia musí okrem iného vychádzať z aktuálnej dopravno-inžinierskej štúdie.“

27. Správny súd aj tento žalobný dôvod posúdil v celom rozsahu za nedôvodný.

28. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd má za to, že táto námietka nesúvisí s predmetným administratívnym konaním a rozhodovaním vo veci povolenia predmetnej zmeny stavby. Správny súd poznamenáva, že správne orgány boli viazané rozhodnutím vydaným MŽP SR na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ zo dňa 04. 11. 2016 v spojení s rozhodnutím ministra životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017 a boli povinné vychádzať zo záverov v nich obsiahnutých, a to s poukazom na o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú vyššie označené právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. V tomto záverečnom stanovisku Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou a minister životného prostredia SR rozhodnutím o rozklade pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 toto záverečné stanovisko potvrdil. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní o povolení zmeny stavby pred jej dokončením „Automotive Nitra Project objekt E1- Budovy“, a to i s poukazom na , pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Správny súd považoval v predmetnom stavebnom konaní okruh účastníkov za správne určený.

29. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa ako celok sa vysporiadal správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. . Rozsudkom sp. zn. - 1916 zo dňa 01. 07. 2021 bola správna žaloba zamietnutá a z bodu 30. tohto rozsudku vyplýva záver správneho súdu, že

„Správny orgán vychádzajúc z mohol a musel vychádzať pri svojom rozhodovaní len z vypracovaného zámeru v rozsahu v akom mu bol navrhovateľom predložený. Správny orgán môže vychádzať len z predložených podkladov a čísel, tak ako sú prezentované v predloženom zámere navrhovanej činnosti. Správny orgán v zmysle nemohol skúmať, či napr. navrhovaný počet parkovacích miest je dostatočný alebo nie, nemohol posudzovať, či obsahom predloženého zámeru nemala byť aj budova lakovne a pod., pretože musel vychádzať z predloženého zámeru, a teda jeho úlohou v zisťovacom konaní bolo posúdiť, či sa predložený zámer bude alebo nebude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Je potrebné zdôrazniť, že takýmto postupom sa navrhovateľ navrhovanej činnosti nemôže vyhnúť posúdeniu v zmysle V následnom povoľovacom konaní totiž predmetom povoľovacieho konania môže byť len to, čo bolo predmetom skúmania v zisťovacom konaní, a rozhodnutia v povoľovacom konaní musia vychádzať zo zisťovacieho konania a rozhodnutia v ňom vydanom. Inak povedané v prípade, ak sa v stavebnom, t. j. povoľovacom konaní preukáže potreba vyššieho počtu parkovacích miest alebo potreba vybudovať lakovňu, bude navrhovateľ činnosti povinný zabezpečiť súlad podľa už cit. ust. alebo požiadať o zmenu podľa To znamená, že ak bude chcieť navrhovateľ alebo realizátor navrhovanej činnosti neskôr vybudovať väčší počet parkovacích miest, aký vyplýva z predloženého zámeru „Automotive Nitra Project“, bude musieť požiadať príslušný orgán o vykonanie povinného hodnotenia z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Tak sa napokon aj stalo, keď realizátor navrhovanej činnosti - užívateľ spol. Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. predložila na posúdenie projekt - zámer „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom už boli uvedené údaje a počty v rozsahu v akom podľa žalobcu absentovali v zámere „Automotive Nitra Project“. Zámer „Automotive Nitra Poject - Fáza 2“ tak bol posudzovaný aj z hľadiska vplyvov na životné prostredie, čo vyplýva aj zo záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016. Postupom navrhovateľa navrhovanej činnosti a ani postupom správnych orgánov tak nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na ochranu životného prostredia, nakoľko celý postup v zisťovacom konaní bol vedený v súlade s ust. , nakoľko nie je v kompetencii správneho orgánu určovať navrhovateľovi, aká činnosť a v akom rozsahu má byť v danom čase posudzovaná, v akej postupnosti a v časovom slede majú byť jednotlivé činnosti do projektu implementované.“

30. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že tento žalobný dôvod je nedôvodný.

31. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu týkajúceho sa porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa riadne oznámil účastníkom konania začatie tohto konania a v oznámení boli riadne upovedomení, kedy a kde je možné nahliadnuť do podkladov pre vydania rozhodnutia s upozornením, že na námietky uplatnené po tejto lehote sa neprihliada. Oznámenie o začatí stavebného konania obsahovalo všetky rozhodujúce a relevantné údaje. Bol tak poskytnutý primeraný čas a možnosť všetkým účastníkom konania, aby mohli nahliadnuť do podkladov konania, robiť si z nich výpisy a kópie, vyjadriť sa k jeho podkladom a prípadne ho doplniť v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní. Stavebný úrad poskytol všetkým účastníkom konania možnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci a podať k nej pripomienky s ktorými sa aj následne riadne vysporiadal. Žalobca tak v oznámení o začatí stavebného konania bol riadne poučený o jeho procesnom práve podľa § 140 Stavebného zákona v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nahliadnuť do podkladov na vydanie rozhodnutia, ktoré poučenie obsahovalo aj bližšie informácie o tom, kde, kedy a akým spôsobom možno využiť procesné právo nahliadnuť do podkladov na vydanie rozhodnutia. V predmetnom stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, preto žalobca nedôvodne namieta porušenie procesného práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, keďže bol od okamihu vykonania prvého procesného úkonu vo vzťahu k nemu (t. j. od oznámenia stavebného úradu o začatí stavebného konania) poučený o tomto procesnom práve, ako aj možnom spôsobe jeho uplatnenia v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku. To, že ho žalobca nevyužil a v dôsledku toho mu nebol známy obsah celého administratívneho spisu, je len dôsledkom konania samotného žalobcu, ktorý sa rozhodol svoje procesné právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nevyužiť. Nevyužitie uvedeného procesného práva žalobcom nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a ani správnou žalobou napadnutého žalovaného, keďže konaním stavebného úradu a ani žalovaného nedošlo v stavebnom konaní k porušeniu procesného práva žalobcu oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a za tým účelom nazrieť do administratívneho spisu. Správny súd poznamenáva, že žalobca v konaní využil svoje procesné právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa k veci pred vydaním rozhodnutia, na ktoré stavebný úrad v stavebnom povolení aj prihliadal, vysporiadal sa s ním a o námietkach, ktoré obsahovalo, riadne rozhodol.

32. Z uvedených dôvodov správny súd považuje aj tento žalobný dôvod za nedôvodný.

33. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že pôvodné stavebné povolenie je predmetom súdneho prieskumu, na ktorú skutočnosť mal správny orgán prihliadnuť, a preto považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné, správny súd dodáva, že ani táto námietka nie je relevantná a dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by jeho súčasťou bolo rozhodnutie súdu o správnej žalobe, prípadne rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby. Správnym súdom bolo zistené, že predmetná žaloba žalobcu bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. - 374 zo dňa 27. 05. 2021 a v rámci tohto konania žalobca v správnej žalobe uplatnil v podstate totožné a zhodné námietky ako sú predmetom tohto konania a tieto boli posúdené správnym súdom ako nedôvodné.

34. K žalobnému dôvodu týkajúceho sa upustenia od ústneho pojednávania zo strany správneho orgánu prvého stupňa, správny súd podľa odkazuje na bod 52. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , v ktorom správny súd k nemu uviedol, že:

„K námietke týkajúcej sa upustenia od ústneho pojednávania vo všetkých veciach súvisiacich s výstavbou automobilky Jaguar Land Rover súd uvádza, že táto námietka je všeobecného charakteru. V oznámení zo dňa o začatí stavebného konania (v tejto veci sp. zn. zo 18. 06. 2018) stavebný úrad v zmysle ust. § 61 ods. 2 a ust. § 68 ods. 1 stavebného zákona oznámil účastníkom konania, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť o vydanie stavebného povolenia poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie žiadosti, a preto upúšťa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Žalobca v žalobe len vo všeobecnosti uviedol, že stavebný úrad v súvislosti s výstavbou automobilky Jaguar Land Rover vo všetkých veciach upúšťa od ústneho pojednávania, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Neuviedol teda žiadny dôvod, prečo by takýto postup mal byť v rozpore so zákonom.“

35. K uvedenému správny súd dodáva, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne skutkové či právne argumenty, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého bolo vydané

správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, neboli splnené podmienky stanovené § 61 ods. 2 Stavebného zákona, za ktorých naplnenia môže stavebný úrad upustiť od miestneho zisťovania či ústneho pojednávania - teda že by stavebnému úradu neboli dobre známe pomery staveniska, prípadne, že by žiadosť neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Skutočnosť, v ktorej naplnenie uvedeného žalobného dôvodu vzhliadol žalobca (t. j. že „v zásade vo všetkých konaniach súvisiacich s výstavbou automobilky Jaguar Land Rover“ takto stavebný úrad postupuje), nemá žiadnu právnu relevanciu. Rovnako z ustanovenia § 61 ods. 2 Stavebného zákona nevyplýva, že by tento postup prichádzal do úvahy len vo výnimočných prípadoch. Z ustanovenia § 61 ods. 2 Stavebného zákona jednoznačne vyplývajú 2 podmienky, pri ktorých naplnení je na úvahe stavebného úradu, či upustí od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.

36. S poukazom na uvedené správny súd považoval aj tento žalobný dôvod sa nenaplnený.

37. Keďže predmetom správneho konania bola zmena stavby pred jej dokončením, ktorá už bola povolená rozhodnutím okresného úradu č. OU-NR-OVBP2-2017/027127-10 zo dňa 25. 08. 2017 správny orgán prvého stupňa v rámci administratívneho konania prerokoval zmeny, ktoré sa týkajú už povolenej stavby a predmetom nebolo skúmanie či už dopravného napojenia, ani vodné stavby alebo stavby, na ktorých povolenie sú príslušné špeciálne stavebné úrady alebo stavby, ktoré s navrhovanou zmenou stavby nesúvisia, prípadne budú predmetom iných povoľovacích konaní. V danom prípade stavebník požiadal o redukciu výmery zelenej strechy z dôvodu zmeny vnútornej dispozície stavebného objektu a s tým súvisiacej zmeny polohy vzduchotechnických jednotiek, ako aj výmery a polohy strešných svetlíkov. Ako kompenzáciu za redukciu plochy zelenej strechy na min. 1 109 m2 (z pôvodných 4 100 m2), stavebník navrhol zvýšiť plochu zelených plôch v areáli o 12,075 ha oproti pôvodným plochám areálovej zelene. Podľa názoru správneho súdu žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa dostatočne vysporiadali s touto zmenou, pričom sú v konaní viazaní obsahom záverečného stanoviska vydaným MŽP SR pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017, ako aj obsahom súhlasného záväzného stanoviska vydaným MŽP SR pod č. 62/2018-1.7/ pl, 38398/2018 zo dňa 12. 07. 2018 a taktiež obsahom stanoviska Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, vydané dňa 16. 05. 2018 pod č. OU-NR-OSZP3-2018/020474-04-F14, z ktorých vyplýva, že povoľovaná zmena stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so , rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými podmienkami a kompenzačné navýšenie zelených plôch je postačujúce. Preto nemožno v postupe správneho orgánu prvého stupňa ohľadne zamietnutia požiadavky žalobcu na predloženie vodoprávneho povolenia na odvodenie v rámci tohto konania, vzhliadnuť žiadny rozpor so zákonom (ktorý žalobca napokon ani bližšie nešpecifikuje).

38. K oznámeniu o začatí konania stavebného konania, vo vzťahu ktorému namietal žalobca, že z neho nevyplýva, či vôbec a s akým výsledkom prebehlo vo vzťahu k povoľovanej stavbe konanie podľa , ako aj absentujú podstatné skutočnosti, pre ktoré konanie o zmene stavby sa iniciovalo a súčasne z neho nevyplýva dôvod aplikácie ohľadom vecnej a miestnej príslušnosti Okresného úradu Nitra, správny súd dodáva, že ani tieto námietky nemôžu obstáť. Oznámenie o začatí stavebného konania na zmenu stavby pred jej dokončením č. OU-NR-OVBP2-2018/024854-5 zo dňa 18. 06. 2018 obsahuje všetky podstatné náležitosti, obsahuje dôvod zmeny stavby, ako aj upovedomenie účastníkov konania o tom, že lehota na vyjadrenie k tejto žiadosti je stanovená v trvaní 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia a zároveň upovedomenie o tom, kedy a kde je možné do podkladov pre vydanie rozhodnutia nahliadnuť s upozornením, že na námietky uplatnené po tejto lehote sa neprihliada. Pokiaľ ide o vecnú príslušnosť správneho orgánu, táto je upravená v o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné o územnom plánovaní a stavenom poriadku tak, že v upravuje, že ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania okresný úrad v sídle kraja a podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov v danom prípade vykonáva okresný úrad v sídle kraja ako stavebný úrad na úseku stavebného poriadku. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 30. 07. 2018 uviedol, že

rozhoduje ako stavebný úrad podľa v nadväznosti na o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny orgán prvého stupňa uvedené ust. stavebného zákona uvádza aj v oznámení o začatí stavebného konania, od ktorého odvodzuje vecnú a miestnu príslušnosť ako stavebného úradu. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v predmetnej veci rozhodol dňa 30. 07. 2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa.

39. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konaniach, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa .

40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na , keďže zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

41. O trovách ďalších účastníkov konania a pribratých účastníkov konania, rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov. Správny súd po pribratí účastníkov administratívneho konania do tohto konania (okrem účastníkov označeného žalobcom v samotnej žalobe) uznesením zo dňa č. k. - 62 zo dňa 03. 11. 2021 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalším účastníkom konania a pribratým účastníkom, príp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej ( ). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania a pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

42. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak ( ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.