Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-61-2015.pdf
PDF · 123.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, L., o zaplatenie 737,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 318,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.08.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na Okresnom súde Piešťany dňa 04.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 737,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 737,96 eur od 23.08.2013 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 318,96 eur, nárok na zmluvnú pokutu vo výške 197 eur (27 eur + 170 eur ) a nárok na náhradu škody vo výške 222 eur, predstavujúcej rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou odporkyni odpredaných telekomunikačného zariadenie/mobilného telefónu a ich akciovou cenou. Vo vzťahu k náhrade škody dôvodil, že odporkyňa mala navrhovateľovi spôsobiť škodu tým, že získala od navrhovateľa telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazala používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušila.
Odporkyni bol do vlastných rúk doručený opis návrhu spolu s prílohami a uznesením, v ktorom jej súd uložil povinnosť vyjadriť sa k návrhu. Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a zo zmluvy o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie č. T. zo dňa 12.12.2012, z dodatku k zmluve o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie č. T. zo dňa 12.12.2012, zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby Internet na doma DSL č. T. zo dňa 22.11.2012, z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby Internet na doma DSL č. T. zo dňa 22.11.2012, zo zmluvy o poskytovaní služby Lite TV č. T. zo dňa 22.11.2012, z dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV č. T. zo dňa 22.11.2012, zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. T. zo dňa 24.10.2012, z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. T. zo dňa 24.10.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2013, z pokusu o pokonávku zo dňa 08.08.2013 a zo všeobecných podmienok navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 12.12.2012 zmluvu o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie č. T. v zmysle ktorej mohla odporkyňa využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Dňa 12.12.2012 bol medzi účastníkmi zmluvy o pripojení uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporkyni telekomunikačné zariadenie Maxcom MM460 za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro.
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 24.10.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. T. v zmysle ktorej mohla odporkyňa využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Dňa 24.10.2012 bol medzi účastníkmi zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporkyni mobilný telefón Samsung Galaxy Ace za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro.
Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatkov k vyššie uvedeným zmluvám o pripojení sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretie tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných jej podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jej záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu a/alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Odporkyňa sa zaviazala nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporkyne.
Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatkov k citovaným zmluvám si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 38 eur resp. 184 eur, a to v prípade, že by účastník porušil niektorú s povinností uvedenú v článku 2 bode 2.2, 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinnosti účastníka v okamihu porušenia povinnosti a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 22.11.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby Internet na doma DSL č. T. v zmysle ktorej mohla odporkyňa využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Dňa 22.11.2012 bol medzi účastníkmi zmluvy o pripojení uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ dal odporkyni do nájmu telekomunikačné zariadenie TP-LINK TD-W8901GB modem za dohodnuté mesačné nájomné 0,99 eur.
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 22.11.2012 zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. T. v zmysle ktorej mohla odporkyňa využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Dňa 22.11.2012 bol medzi účastníkmi zmluvy o pripojení uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ
dal odporkyni do nájmu 2 kusy telekomunikačných zariadení SAT STB LITE EVO3-M DVB-S2 - 2 Set- Top-Box za dohodnuté mesačné nájomné 3,98 eur.
V zmysle čl. 2.9 dodatkov k vyššie uvedeným zmluvám o pripojení, doba viazanosti dodatkom je 24 mesiacov a začína plynúť okamihom nadobudnutia platnosti dodatkov.
V zmysle čl. 2.18 dodatkov k vyššie uvedeným zmluvám, je účastník povinný podniku na svoje náklady a nebezpečenstvo vrátiť predmet nájmu, ktorý prevzal od podniku, a to najneskôr do 15 dní odo dňa, v ktorý zanikne platnosť dodatku. Účastník je povinný vrátiť predmet nájmu resp. jeho časť v stave, v akom ho prevzal (vrátane príslušenstva a všetkých oddeliteľných častí, ako aj krabice resp. iného obalu, v ktorom mu bol predmet nájmu resp. jeho časť odovzdaná) s prihliadnutím na dohodnutý spôsob užívania predmetu nájmu a dobu užívania vracaného predmetu nájmu resp. jeho časti. V prípade, že účastník nevráti riadne (t. j. v stave podľa predchádzajúcej vety) alebo včas predmet nájmu resp. jeho časť, ktoré je povinný vrátiť v zmysle tohto bodu, je povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške: 200 eur resp. 30 eur.
Odporkyni boli za obdobie 4/2013 do 06/2013 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované navrhovateľom, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 10.05.2013 suma 5 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 10.05.2013 suma 104,46 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 10.05.2013 suma 18,96 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 10.05.2013 suma 37,44 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 10.05.2013 suma 12,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 09.06.2013 suma 32,05 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 09.06.2013 suma 48,12 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 09.06.2013 sumy 27,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 09.06.2013 suma 31,97 eur. Odporkyňa sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostala do omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas neuhradila.
Navrhovateľ listom zo dňa 08.08.2013, označeným ako pokus o pokonávku, vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 318,96 eur a zmluvnej pokuty/náhrady škody za porušenie povinností v celkovej sume 625,33 eur, v lehote do 22.08.2013. Odporkyňa na pokus o zmier nereagovala a navrhovateľovi do podania návrhu na súd dlžnú sumu nezaplatila. Navrhovateľ si preto uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.08.2013 do zaplatenia.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatkov k zmluvám o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a výzvam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a odporkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom boli platne uzatvorené zmluvy o pripojení v zmysle § 44 zákona o elektronických telekomunikáciách, ktoré sú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvami spotrebiteľskými. Na základe týchto zmlúv navrhovateľ zriadil odporkyni prístupu k verejnej telefónnej sieti a poskytoval jej elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvami o pripojení, ich dodatkami a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmlúv. Hlavným záväzkom odporkyne vyplývajúcim zo zmlúv o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované navrhovateľom. Medzi účastníkmi došlo následne k uzatvoreniu dodatkov k predmetným zmluvám o pripojení (k zmluve č. T. zo dňa 12.12.2012, k zmluve č. T. zo dňa 24.10.2012), na základe ktorých navrhovateľ odpredal odporkyni telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón Maxcom MM460 a Samsung Galaxy Ace za zľavnenú cenu. Podľa dodatkov k zmluvám sa odporkyňa zaviazala, že v prípade porušenia jej zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 184 eur resp. 38 eur. Medzi účastníkmi došlo následne k uzatvoreniu dodatkov k predmetným zmluvám o pripojení (k zmluve č. T. zo dňa 22.11.2012, k zmluve č. T. zo dňa 22.11.2012), na základe ktorých navrhovateľ prenajal odporkyni telekomunikačné zariadenia modem TP-LINK TD-W8901GB a 2 Set- Top-Box SAT STB LITE EVO3-M DVB-S2 - 2. Podľa dodatkov k zmluvám sa odporkyňa zaviazala, že v prípade nevrátenia telekomunikačných zariadení uhradí navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200 eur resp. 30 eur. V období mesiacov apríl až jún 2013 si odporkyňa svoju zmluvnú povinnosť nesplnila, keď cenu poskytnutých služieb neuhradila, čím jej vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 318,96 eur.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene domáha zaplatenia sumy 318,91 eur ako neuhradenej ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých odporkyni na základe zmluvy o pripojení a jej dodatku a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný úrok z omeškania z tejto sumy, keďže odporkyňa sa tým, že nezaplatila vyfakturované sumy riadne
a včas, dostala do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená navrhovateľom bola uplatnená v zmysle zákona, keďže navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania v jednotnej výške 8,5 % ročne zo všetkých fakturovaných súm, pričom základná úroková sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania odporkyne (ktorým je vždy deň nasledujúci po splatnosti každej z faktúr, a nie deň určený na dodatočné plnenie v rámci pokusu o pokonávku, z ktorého navrhovateľ vychádzal) bola rovnaká. Súd tak v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 (záväzkový vzťah vznikol do 31. januára 2013) priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 318,96 eur (základná úroková sadzba ECB v čase omeškania so zaplatením všetkých uplatňovaných faktúr bola 0,5 %), a to odo dňa 23.08.2013 tak ako navrhovateľ žiadal, keďže v tomto čase už bola odporkyňa v omeškaní a súd, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať navrhovateľovi viac ako sa žalobou domáhal.
Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 222 eur (38 eur + 184 eur) titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:
Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ po tom, ako súdy v obdobných súdnych konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej skutočnosti je navrhovateľ v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov povinný zdržať sa používania takejto podmienky v praxi, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel predstavuje sumu 222 eur.
Navrhovateľ poukázal na ustanovenie dodatkov k zmluvám o pripojení č. T. a č. T. (článok 2 bod 2.5), v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení navrhovateľ v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo strany navrhovateľa preukázané platné ukončenie zmluvy s odporkyňou, súd má za to, že odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia/ mobilného telefónu a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej 2.5 dodatkov) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón obdržal kúpnu cenu tak, ako bolo medzi účastníkmi dojednané.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 222 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 197 eur (27 eur v zmysle dodatku k zmluve o pripojení č. T. + 170 eur v zmysle dodatku zmluve o pripojení č. T.) titulom zmluvnej pokuty, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:
Ustanovenie článku 2 bod 2.18 dodatku k zmluve o pripojení č. T. a k zmluve o pripojení č. T. súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V predmetnom prípade je jednoznačné, že navrhovateľ si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe štandardnej typovej zmluvy a zmluvná pokuta s odporkyňou nebola individuálne dojednaná. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah.
V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane.
Z citovaného zmluvného ustanovenia vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu v prospech dodávateľa na skutočnosť, že spotrebiteľ nevráti prenajímané zariadenia riadne (teda v stave určenom dodávateľom) alebo včas (t. j. do 15 dní od zániku platnosti dodatku). Dodávateľ v dojednaní o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje, či spotrebiteľ zariadenie nevráti vôbec, prípadne nevráti niektorú
jeho oddeliteľnú časť, resp. ho vráti bez obalu. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, či spotrebiteľ vráti prenajímané zariadenie 16. deň po zániku dodatku, resp. ho vôbec nevráti.
Zmluvné pokuty v takej výške, v akej boli v danom prípade dojednané (30 eur v prípade zmluvy č. T. a 200 eur v prípade zmluvy č. T.), súd považuje za neprimerane vysoké sumy ako sankcie spojené s nesplnením záväzku spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), keďže niekoľkonásobne prevyšujú dojednanú výšku mesačného nájomného za nájom zariadení (0,99 eur resp. 3,98 eur).
Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.
Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie. Neprijateľnú podmienku súd nemôže moderovať. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti uplatnených zmluvných pokút v sume 197 eur zamietol.
Keďže navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z dojednania, ktoré bolo už v inom konaní (napr. konanie Okresného súdu Banská Bystrica - rozsudok sp. zn. 9C/223/2014 zo dňa 17.06.2015), vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd predmetné dojednanie nevyhlásil znovu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale týmto len poukazuje na predmetný rozsudok súdu.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá mala vo veci čiastočný úspech (úspech v konaní 56,78% - neúspech v konaní 43,22% = 13,56%), náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.