Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoP-24-2015.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Subarea
2CoP/24/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti o mal. F. I., nar. X.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, za účasti matky T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X.F. XX, K. a otca F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, Z. O., o návrhu matky v konaní o udelenie súhlasu na vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok z 2.9.2015, č. k. 3P/37/2015-248 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým matke povolil vycestovať s mal. F. I., nar. X.X.XXXX, mimo územia Slovenskej republiky do T. v čase od 30.8.20.12.2015. Zároveň predbežne upravil styk otca s mal. F. tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým v období od 21.12.2015 od 10:00 hod. do 3.1.2016 do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase riadne pripraveného maloletého syna odovzdať otcovi pred bytom matky a ten je povinný ho matke v určenom čase odovzdať na tom istom mieste.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom konania vo veci samej je návrh matky, ktorým sa domá udelenia súhlasu súdu namiesto otca na vysťahovanie maloletého do cudziny s tým, že v súčasnej dobe sa nariaďuje znalecké dokazovanie vo veci. Poukázal na § 102 ods. 1 O.s.p., ako aj § 75 a nasl. O.s.p., v spojení s § 35 Zákona o rodine. Zdôraznil, že v predchádzajúcom uznesení z 3.6.2015 predbežne zakázal matke maloletého vycestovať mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu súdu do právoplatného rozhodnutia vo veci. Matka rešpektuje uvedený zákaz s tým, že podala opätovne návrh na súd, aby jej dočasne povolil vycestovať s maloletým mimo územia Slovenskej republiky vo vymedzenom časovom období. Zdôraznil, že v priebehu konania matka maloletého dieťaťa osvedčila, že sa od nariadenia posledného predbežného opatrenia zmenili pomery účastníkov do takej miery, že si vyžadujú ich opätovnú úpravu korešpondujúcu so súčasným stavom. Matka potrebuje opustiť územie SR zo súkromných i pracovných dôvodov, keď plánuje sobáš so svojím dlhoročným priateľom, s ktorým je tehotná, našla si tam zamestnanie a zároveň má vytvorené podmienky na to, aby s ňou vycestoval i jej maloletý syn, ktorý vzhľadom na jeho vek a doterajšiu situáciu má k matke vytvorený pozitívny citový vzťah. Zároveň v meste Q. bude pokračovať v navštevovaní školského zariadenia. Matka osvedčila prijatie maloletého do školského zariadenia v T., čo predpokladá jeho dlhodobejší pobyt v tejto krajine. Preto vyhovel návrhu matky na vycestovanie do zahraničia s maloletým na obdobie takmer 4 mesiacov. Do rozhodnutia súdu vo veci samej, kedy súd posúdi dôvody pre nahradenie, či nenahradenie súhlasu otca s vycestovaním maloletého do zahraničia, je však potrebné dočasne upraviť vzťahy účastníkov tak, aby otcovi ani maloletému dieťaťu nevznikla ujma na právach najmä v otázke stýkania sa s maloletým. Poukázal v tejto súvislosti na už existujúcu úpravu styku otca s maloletým podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5P/153/2014, kde má otec povolený styk s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od piatku do utorka nasledujúceho týždňa.
Vzhľadom na povolenie vycestovania matky na obdobie takmer 4 mesiacov, dôjde niekoľkokrát ku obmedzeniu práva otca stretnúť sa s maloletým a v týchto intenciách vo forme akejsi náhrady za vymeškané stretnutia súd prvého stupňa aj bez návrhu rozhodol a určil rozsah styku otca s maloletým na prelome mesiacov december 2015 a január 2016.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol uznesenie zmeniť tak, aby návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. V podanom odvolaní otec uvádza, že matka v návrhu neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie predbežného opatrenia v znení, v akom bolo vydané. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je podľa jeho názoru riadne odôvodnené. To, že súd matke v minulosti povolil krátkodobo vycestovať, nemá vplyv na vydanie predbežného opatrenia a nič to nenasvedčuje. Otec chce poukázať na to, že matka aj v minulosti vycestovala do zahraničia za účelom riešenia jej súkromných záležitostí, čo uviedla písomne otcovi, ako aj ústne na pojednávaniach. Matka do zahraničia nevycestovala z dôvodov zahrňujúcich mal. F.. Nie je pravdou, že sa životná situácia účastníkov zmenila. Dokument potvrdzujúci dojednanie schôdzky na matričnom úrade nič nepreukazuje. Tiež uzavretie manželstva jedným z rodičov nemá vplyv na to, čo je v najlepšom záujme pre mal. F.. Otec má za to, že ak aj dôjde k uzavretiu manželstva, tak len preto, aby matka mala argument v konaní pred súdom. Nepochopiteľné je aj akceptovanie čestného vyhlásenia matky zo strany súdu, ktorý je vzhľadom na dĺžku trvania konania znalý pomerov účastníkov, v ktorom matka neuviedla ani svoje terajšie meno, podpísala ho ako I. a tvrdí, že manželstvo uzavrie po vybavení všetkých formalít ohľadom rozvodu napriek tomu, že už je rozvedená. Matka mohla uzavrieť manželstvo aj na Slovensku, keďže tu už viac ako rok žije. Myslí si, že matka nepreukázala tehotenstvo. Otec tehotenstvo matky rozporuje, matka predložila súdu len rukou vypísané potvrdenie bez pečiatky lekára, ktoré je možné aj sfalšovať. Prvostupňový súd nezohľadnil, že vo V. B. ako na Slovensku po tom, čo lekár zistí u ženy tehotenstvo, vystaví jej tehotenskú knižku. Takúto knižku matka nepredložila. Matka môže byť tehotná aj na Slovensku a možno povedať, že si jej prípadné tehotenstvo nevyžaduje pobyt vo V. B.. Poukázanie matky na rozhodnutie súdu v grófstve Q. z roku 2011 je bezpredmetné, keďže platí posledná rozvodová úprava, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5P/153/2014. Otec ďalej uvádza, že mal. F. je riadne prihlásený na plnenie si povinnej školskej dochádzky v SR na Základnej škole v K. a matka nemá povolenie školy o plnenie si školskej dochádzky mimo územia SR. Matka svojím konaním porušuje platné predpisy týkajúce sa povinnej školskej dochádzky v SR. Bez takéhoto právoplatného povolenia nie je možné dieťa zapísať do školy v zahraničí a otec predpokladá, že matka túto skutočnosť v škole vo V. B. zamlčala. Mal. F. by tak mal nastúpiť do 1. B.triedy v K.. Nenastúpením matka vážne zanedbá svoje povinnosti a bude konať v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Matka bola na Slovensku s maloletým viac ako rok a počas tej doby bol jej priateľ vo V. B.. Otec preto poukazuje na to, že matka so svojím priateľom dlhodobo nežije, čo potvrdila sama vo svojich účastníckych výpovediach v konaniach Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 5P/318/2014 a 3P/37/2015. Súd sa nezaoberal otázkou bezpečnosti mal. F., keď otec opätovne poukazuje na agresívnu povahu priateľa matky, keď matka aj s maloletým od neho niekoľkokrát utiekla z obavy o svoju bezpečnosť. Maloletý bol na Slovensku viac ako rok. Tu navštevoval predškolské zariadenie, pripravoval sa na školskú dochádzku, má tu celú svoju rodinu, vybudoval si zázemie a adaptoval sa na tunajšie prostredie. Miestom obvyklého pobytu maloletého je tak Slovenská republika. Ak aj nastala nejaká zmena pomerov, tak maximálne na strane matky, v žiadnom prípade nie na strane maloletého. V rozhodnutí súdu prvého stupňa nie je ani zmienka o záujmoch mal. F. a o tom, čo je preňho najlepšie. Ani matka, ani prvostupňový súd sa touto otázkou nezaoberal. Celý návrh matky je o jej potrebách a o jej záujmoch, ktoré sú v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, na čo otec od začiatku poukazuje. Je ďalej otázne, čo nastane po návrate matky 21.12.2015. Dôvody, ktoré videl súd prvého stupňa prestanú existovať a pýta sa, či matka zostane na území SR alebo bude súd ďalej vydávať predbežné opatrenia, ktoré umožnia matke vycestovať do zahraničia. Nevie ako sa bude maloletý spätne adaptovať po štvormesačnom pobyte vo V. B. na miesto svojho obvyklého pobytu. Myslí si, že matka sa od začiatku súdneho konania snaží svojim konaním o získanie výhody a silnejšieho postavenia v konaní. Umelo obnovila vzťah so svojím priateľom, ktorý rok neudržiavala a produkuje rôzne dôkazy, len aby bola v konaní úspešná. Takéto to jej konanie je zjavné a je pre otca nepochopiteľné, ako ho môže prvostupňový súd prehliadať. Za neštandardný považuje aj postup prvostupňového súdu, ktorý v prípade, keď bol v minulosti podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo strany otca, rozhodol o ňom v lehote 20 dní a obdobný návrh matky nebol daný otcovi na vyjadrenie a bol vydaný na tretí pracovný deň od podania návrhu. Neštandardné je samotné znenie uznesenia, kedy sa súd výrokom spätne snaží legalizovať konanie matky, ktorá dňa 30.8.2015 napriek vykonateľnému a právoplatnému predbežnému opatreniu, ktoré jej
vycestovanie s maloletým zakazuje, vycestovala s mal. F. do V. B.. Matka tak zrejme musela vedieť, že napadnuté uznesenie bude vydané, a že bude vydané k spätnému dátumu, a preto dňa 30.8.2015 do V. B. aj vycestovala. Inak by teda riskovala, že sa dopustí únosu dieťaťa z miesta obvyklého pobytu, čím by porušila Haagský dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980. V danom prípade nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa na tak dlhú dobu nespĺňa atribút dočasnosti ani provizórnosti, ale neprípustne sa ním nahrádza rozhodnutie vo veci samej o nezhode rodičov. Súd prvého stupňa neodôvodnene a neoprávnene obmedzil stretávanie sa otca s mal. F., opätovne poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5P/153/2014 a zdôrazňuje, že prvostupňový súd vytvoril situáciu, kedy v jednej právnej veci boli popri sebe vydané dve predbežné opatrenia. Otec má za to, že matka neosvedčila naliehavý právny záujem, neosvedčila potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov a rovnako nepreukázala ohrozenie výkonu rozhodnutia. Ani jedna zo skutočností uvádzaných matkou v jej návrhu nie je dôvodom na vydanie predbežného opatrenia ako to navrhovala. Otec sa domáha svojich práv, má záujem na rovnocenný výkon rodičovských práv a povinností a zároveň upozorňuje na porušovanie práv mal. F., ku ktorému došlo vydaním napadnutého uznesenia. K podanému odvolaniu otec pripojil aj rozhodnutie Základnej školy v K. zo dňa 16.9.2015, ktorým došlo k zrušeniu povolenia plnenie školskej dochádzky mimo územia SR u mal. F. I. so zdôvodnením, že vzhľadom na platnosť uznesenia Okresného súdu v Kežmarku, sp. zn. 3P/37/2015, kde sa zakazuje vycestovať s maloletým dieťaťom mimo územia SR bez súhlasu súdu a súhlasu otca, keď tieto dôvody matka zatajila pri svojej žiadosti o povolenie štúdia v zahraničí s tým, že žiak musí nastúpiť do Základnej školy v K. do 1. B. triedy.
Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zisťoval stanovisko kolízneho opatrovníka k nariadenému predbežnému opatreniu, ktorý poukázal na to, že podľa jeho zistení matka je mimo územia Slovenskej republiky spolu s maloletým, keď vycestovala s dieťaťom na základe nariadeného predbežného opatrenia. Má za to, že v záujme maloletého je vyrastať spolu s matkou, preto súhlasí s uznesením prvostupňového súdu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b/, f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti; niečo vykonal, niečoho zdržal alebo niečo znášal.
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Rozhodnutie o predbežnom opatrení je rozhodnutím dočasnej povahy predpokladajúcim aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov, v dôsledku čoho nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu.
Dôvodom nariadenia predbežného opatrenia je skutočnosť, že je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pre potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
V konaní o nariadenie predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má už spomínaný dočasný (predbežný) charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré ma súd mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa tak posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
Ako vyplynulo z obsahu spisu mal. F. I., nar. X.X.XXXX, pochádza z manželstva účastníkov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 5P/153/2014-27 zo dňa 3.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2014. Týmto rozhodnutím bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, súd schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. F. I., podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu po 100,- Eur mesačne s tým, že otec je oprávnený stýkať sa maloletým každý párny týždeň, a to od piatku od 17:00 hod. do nasledujúceho utorka, kedy dieťa odovzdá v príslušnom predškolskom zariadení do 08:00 hod..
Podľa vyjadrení účastníkov v tomto konaní bolo zistené, že ešte v dobe trvania ich manželstva otec so súhlasom matky odišiel pracovať do V. B. v marci 2010. V máji 2010 za otcom pricestovala matka spolu s maloletým, spoločne žili do januára 2011, kedy po pretrvávajúcich vzájomných nezhodách rodičov matka spolu s maloletým odišla zo spoločnej domácnosti a ostala naďalej vo V. B., kde žila od januára 2011 do júla 2014 v domácnosti so svojím terajším partnerom. Maloletý počas pobytu matky v zahraničí tam navštevoval aj predškolské zariadenie, po návrate matky začal navštevovať predškolské zariadenie na Slovensku, a to od októbra 2014.
Je zrejmé, že prvostupňový súd vo veci už rozhodoval o návrhoch účastníkov na nariadenie predbežného opatrenia, a to uznesením z 3.6.2015, č. k. 3P/37/2015-105, ktorým matke zakázal vycestovať s maloletým mimo územia SR bez súhlasu súdu do právoplatného rozhodnutia v danej veci, zároveň povolil matke vycestovať s maloletým mimo územia SR do T. v čase od 2.7.2015 do 31.7.2015, keď v tejto súvislosti upravil styk otca s maloletým od 3.8.2015 do 24.8.2015. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2015. Podaným návrhom na začatie konania vo veci samej matka žiada udeliť súhlas súdu namiesto otca na vysťahovanie dieťaťa do cudziny, a to do V. B., kde sa spolu s maloletým dieťaťom zdržiavala do júla 2014.
Po preskúmaní veci odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva názor, že v danom prípade matka osvedčila naliehavosť potreby nariadenia žiadaného predbežného opatrenia. U matky je potrebné riešiť aktuálne súkromné a pracovné záležitosti, keď v tomto smere návrh osvedčila poukazom na úmysel uzavrieť manželstvo s terajším partnerom a predložila potvrdenie o platbe určeného poplatku príslušnému matričnému úradu. Skutočnosť, že očakáva narodenie dieťaťa potvrdila príslušná obecná pôrodná asistentka a z predloženého potvrdenia Základnej školy U. vyplýva, že od apríla 2015 bol maloletý prijatý späť do školského zariadenia, čo platí aj naďalej. Matka tiež predložila pracovnú zmluvu, na základe ktorej má vykonávať prácu v administratívne v ňou označenej spoločnosti. Súd prvého stupňa tak opodstatnene vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a ako to konštatuje aj kolízny opatrovník, je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo spolu so svojou matkou.
Ako už bolo vyššie spomínané, ide len o opatrenie dočasné. Po ukončení stanoveného obdobia je povinnosťou matky sa spolu s maloletým vrátiť na územie Slovenska, kde matka má vytvorené podmienky a taktiež maloletý môže pokračovať v ďalšej školskej dochádzke. Konanie nie je ukončené a o veci súd prvého stupňa rozhodne v závislosti od vykonaného dokazovania, predovšetkým s ohľadom na závery v konaní ustanoveného znalca, ktorému sú účastníci konania povinní poskytnúť žiadanú súčinnosť.
Je ďalej potrebné uviesť, že otec v zásade správne poukazuje na existenciu právoplatného rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletým (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/153/2014). V súvislosti s nariadeným predbežným opatrením, keď v takom prípade nie je možné realizovať stretávanie
sa otca s maloletým podľa spomínaného rozhodnutia súdu, prvostupňový súd opodstatnene upravil predbežne styk otca s maloletým zohľadňujúc nariadené predbežné opatrenie, keď umožňuje otcovi kontinuálne sa stýkať s maloletým od 21.12.2015 do 3.1.2016, keďže je nepochybne v záujme dieťaťa, aby boli uňho zachovávané citové väzby k otcovi, a tak bol zachovaný a upevňovaný ich vzájomný vzťah.
Pokiaľ otec vytýka súdu prvého stupňa, že predbežným opatrením rozhodol o povolení matke vycestovať s dieťaťom spätne od 30.8.2015, odvolací súd uvádza, že v tomto smere je podstatné to, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia bol prvostupňovému súdu doručený ešte 27.8.2015 a pokiaľ súd prvého stupňa o tomto návrhu rozhodol dňa 2.9.2015 s výrokom umožňujúcim matke vycestovať od 30.8.2015, nejde o postup nesprávny. Súd prvého stupňa rešpektoval petit podaného návrhu a rozhodol v súlade s ním, ako napr. aj pri spätnom určovaní vyživovacej povinnosti. Nie je tiež opodstatnená odvolacia námietka otca, ktorý poukazuje na nepreskúamteľnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom sú uvádzané podstatné okolnosti, na základe ktorých súd považoval návrh matky za opodstatnený a v ktorom označil aj listiny osvedčujúce žiadaný nárok. Je tiež podstatné to, že konajúci sudca rešpektujúc ust. § 75 O.s.p., rozhodol o predbežnom opatrení bezodkladne, najneskôr do uplynutia zákonom určenej lehoty.
So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
O trovách tohto štádia konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (§ 145 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.