Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoZm/5/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: v rade 1/ EXPRESS STARS, s.r.o., so sídlom Bytčická 89, 010 09 Žilina, IČO: 44 145 012, v rade 2/ G. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX R., v rade 3/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. S. XXXX/XX, XXX XX T., zdržiava sa na adrese Z. XXX, XXX XX R., v rade 4/ REAL EXPRESS, s.r.o., so sídlom Bytčická 89, 010 09 Žilina, IČO: 36 811 751 (spoločnosť dňa 03.04.2013 vymazaná z obchodného registra), v konaní o zaplatenie pohľadávky zo zmenky vo výške 78.636,32 Eur s príslušenstvom, o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -116 zo dňa 17. apríla 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -116 zo dňa 17. apríla 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd ponechal v platnosti voči žalovanej 2/ G. T. Z. a voči žalovanému v rade 3/ C. T. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 21.07.2011 č.k. -11. Žalobcovi náhradu trov konania o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 21.07.2011 č.k. -11 nepriznal.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v článku I v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), článku I zmenkového a šekového, I Zákona zmenkového a šekového, článku I Zákona zmenkového a šekového, článku I , 31 a 32 Zákona zmenkového a šekového, článku I Zákona zmenkového a šekového, článku I Zákona zmenkového a šekového, okresný súd ponechal zmenkový platobný rozkaz napriek námietkam žalovaných v platnosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci vydal dňa 21.07.2011 zmenkový platobný rozkaz č.k. -11. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 4/ dňa 23.08.2011. Faxovým podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.08.2011, ktoré bolo doplnené predložením jeho originálu podaným na poštovú prepravu dňa 22.08.2011 a doručeným okresnému súdu dňa 24.08.2011, podali žalovaná v rade 2/ G. T. Z. a žalovaný v rade 3/ C. T. proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Na odôvodnenie podaných námietok uviedli, že zmenka, ktorú žalobca predložil spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, bola pri jej vystavení dňa 12.05.2010 neúplná a pre potreby doplnenia chýbajúcich údajov bola dňa 12.05.2011 (správne má byť uvedené dňa 12.05.2010) uzavretá Dohoda o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. (ďalej aj len „Dohoda“). Pre posúdenie platnosti zmenky je podľa žalovaných v rade 2/

a 3/ potrebné poukázať na predmetnú Dohodu, nakoľko údaje dopísané do zmenky a tvrdenia žalobcu o správaní sa pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nie sú v súlade s touto Dohodou, a preto žalovaní v rade 2/ a 3/ považujú zmenku za absolútne neplatnú. Neplatnosť predmetnej zmenky podľa žalovaných v rade 2/ a 3/ spočívala v tom, že: „Odporcom v rade 2/ a 3/ nebola v súlade s bodom 4.3.1. Dohody oznámená skutočnosť o vyplnení chýbajúceho obsahu zmenky v súlade s Dohodou. V súlade s bodom 4.3.2. Dohody nebola odporcom v rade 2/ a 3/ zmenka predložená na platenie a tvrdenie navrhovateľa uvedené v tejto súvislosti v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je nepravdivé. S odkazom na bod 3.3.1. Dohody odporcovia v rade 2/ a 3/ uviedli, že navrhovateľ, ako osoba oprávnená na doplnenie chýbajúcich údajov v zmenke nepreukázal, že výška zmenkovej sumy zodpovedá pravidlu dohodnutému v Dohode a túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal ani v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, ktorá z podmienok v zmysle bodu 3.1.1. alebo 3.1.2. Dohody na vyplnenie zmenky bola splnená. Odporcovia v rade 2/ a 3/ uviedli, že do zmenky doplnená suma 498.636,32 eur nezodpovedá výške sumy, ktorú bol navrhovateľ oprávnený v súlade s Dohodou do nej doplniť. Odporcovia v rade 2/ a 3/ namietli, že doplnenie zmenkovej sumy 498.636,32 eur je v rozpore s Dohodou, nakoľko v deň, kedy bola uvedená suma do zmenky doplnená, si zmenkový dlžník mal riadne a včas plniť svoje záväzky, nebol so splatením svojho dlhu v omeškaní, a preto vyplnenie zmenky takýmto spôsobom bolo porušením Dohody o podmienkach jej vyplnenia, teda podmienok, za ktorých odporcovia v rade 2/ a 3/ sa za splnenie zmenkového záväzku zo zmenky zaručili. Nakoľko sa jedná o rozpor so zmluvou a o uvedenie dlžníkov na strane ručiteľov zo strany navrhovateľa, ako osoby oprávnenej na doplnenie údajov do zmenky do omylu, neexistuje kauzálny nexus na vyplnenie zmenky s takýmto obsahom a s prihliadnutím na túto skutočnosť je zmenka absolútne neplatná. Odporcovia v rade 2/ a 3/ ďalej uviedli, že v čase, kedy ako avalisti zmenku podpísali, t.j. dňa 12.05.2010, boli zo strany navrhovateľa a zmenkového dlžníka, ktorý bol zároveň úverovým dlžníkom, informovaní o tom, že splnenie záväzkov z poskytnutého úveru, ktorý bol odporcom v rade 1/ prevzatý od pôvodného dlžníka spoločnosti HOME EXPRESS, s.r.o., je zabezpečené taktiež záložným právom na nehnuteľnosti, ktoré v čase ku dňu poskytnutia úveru mali hodnotu podľa ohodnotenia znalcom vo výške viac ako 700.000,- eur. Z obsahu návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je pritom zrejmé, že navrhovateľ ako úverový veriteľ nežaluje aj plnenie zo zálohu, pričom po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ č. 02/022/08 a s predmetom zálohu v prospech navrhovateľa, odporcovia v rade 2/ a 3/ zistili, že podľa LV č. XXXX pre katastrálne územie T. na nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet zálohu, záložné právo v prospech navrhovateľa už nie je liste vlastníctva ako ťarcha evidované, a to napriek tomu, že jeho pohľadávka nebolo v celosti uspokojená. Vzhľadom na uvedené odporcovia v rade 2/ a 3/ majú za to, že v čase, kedy z ich strany došlo k avalu zmenky vystavenej na zabezpečenie splnenia pohľadávky zo zmenkového záväzku, boli uvedení do omylu v tom smere, že ako osoby zmenkových ručiteľov vždy mali za to, že pri zabezpečení poskytnutého úveru budú mať až do jeho úplného splatenia rovnaké postavenie ako záložca, ktorý na zabezpečenie splatenia úveru a jeho príslušenstva navrhovateľovi poskytol záloh, teda že všetky zabezpečovacie záväzky majú rovnocenné postavenie. Z listu vlastníctva je pritom zrejmé, že napriek nedoplatku poskytnutého úveru už zabezpečenie záložným právom na nehnuteľnosti neexistuje. Navrhovateľ tým vlastným konaním zmenil podmienky postavenia osôb, ktoré poskytli zabezpečenie úveru, čím tiež zmenil podmienky na vymoženie pohľadávok z neho vyplývajúcich, pritom o tomto dispozičnom práve pri vstupe do záväzku vyplývajúceho pre odporcov v rade 2/ a 3/ zo zmenky odporcovia v rade 2/ a 3/ nemali vedomosť a neboli naň upozornení. S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť považujú Dohodu zo dňa 12.05.2010 o vydaní a vyplnení vista blankozmenky za absolútne neplatnú, pričom odporcovia v rade 2/ a 3/ v podaných námietkach citovali ustanovenie a . Vzhľadom na opísané okolnosti v čase podpísania Dohody, ktoré boli vyvolané správaním navrhovateľa, odporcovia v rade 2/ a 3/ považujú Dohodu zo dňa 12.05.2010 o vydaní a vyplnení vista blankozmenky za absolútne neplatnú, nakoľko konaním navrhovateľa boli uvedení do omylu vo vzťahu ku skutočnosti, pri ktorej pokiaľ by o nej mali vedomosť, teda o dispozícii navrhovateľa so zabezpečovacími prostriedkami, resp. že počas doby do splatenia úveru nebudú pôsobiť voči všetkým osobám, ktoré poskytli zabezpečenie úveru, rovnaké podmienky, by Dohodu nepodpísali a vzhľadom na uvedené aj svoj zmenkový ručiteľský záväzok považujú za absolútne neplatný.“

Okresný súd po podaní námietok žalovanými v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu postupoval podľa veta prvá a druhá č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.

Na pojednávanie nariadené v tejto veci na 17.04.2014 sa žalovaní v rade 2/ a 3/ nedostavili. Doručenie predvolania na termín pojednávania mali riadne a včas vykázané, a to žalovaná v rade 2/ dňa 21.03.2014 (č.l. 101 spisu) a žalovaný v rade 3/ rovnako dňa 21.03.2014 (č.l. 103 spisu). Písomným podaním zo dňa 15.04.2014 doručeným okresnému súdu dňa 16.04.2014 žalovaní v rade 2/ a 3/ požiadali o odročenie pojednávania nariadeného na 17.04.2014 o 8.30 hod., z dôvodu dlhodobo plánovanej pracovnej cesty do zahraničia, ktorú im zahraničný obchodný partner potvrdil 14.04.2014 v neskorých večerných hodinách. Žalovanými v rade 2/ a 3/ tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania (zahraničná pracovná cesta) okresný súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle . Navyše žalovaní v rade 2/ a 3/ tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania ani nepreukázali. Uvedenú skutočnosť okresný súd oznámil žalovaným v rade 2/ a 3/ dňa 16.04.2014 elektronicky na e-mailovú adresu uvedenú žalovanými v rade 2/ a 3/ v žiadosti o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené okresný súd v súlade s prejednal vec v neprítomnosti žalovaných v rade 2/ a 3/.

Okresný súd v konaní o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu vykonal dokazovanie prednesom poverenej zamestnankyne žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Konštatoval, že poverená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na návrhu na začatie konania a v písomnom vyjadrení žalobcu k námietkam žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu. Trovy konania o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ si žalobca neuplatnil.

Dňa 12.05.2010 vystavil žalovaný v rade 1/ v Žiline vista zmenku č. na rad žalobcu, ktorou sa v deň predloženia zmenky na plnenie zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 498.636,32 Eur, ktorá suma je úročená úrokovou sadzbou vo výške 20% ročne od 15.02.2011 do zaplatenia, v platobnom mieste Dexia banka Slovensko, a.s., pobočka Žilina, adresa Hodžova 9, 010 11 Žilina. Zmenka je vystavená s doložkou „bez protestu“ a môže byť predložená na plnenie najneskôr do 24 mesiacov od dátumu jej vystavenia. Žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ podpísali zmenku v ľavej časti dňa 12.05.2010 ako avalisti vystaviteľa. Žalobcom predložená zmenka je vo fotokópii súčasťou spisu na č.l. 5 a v origináli bola založená do trezoru Okresného súdu Žilina. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie T. sú evidované pozemky parcely registra C, parcelné číslo 1330 záhrady o výmere 254 m2, parcelné číslo 1331 zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 a stavba: dom, súpisné číslo XXX postavené na pozemku parcelné číslo 1331, pričom ako vlastníci sú evidovaní K. Z. a Z., rod. K., v podieli 1/1. K predmetným nehnuteľnostiam je v časti C listu vlastníctva evidovaná ťarcha na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech OTP Banka Slovensko. Podľa Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. (Dohoda), táto bola uzatvorená dňa 12.05.2010 medzi žalobcom, žalovaným v rade 1/ ako vystaviteľom zmenky a žalovanými v rade 2/, 3/ a 4/ ako avalistami zmenky. V zmysle článku 1 bod 1.1 „Predmet dohody", vystaviteľ zmenky vystavil a banke ako prvému majiteľovi (remitentovi) vydáva zmenku popísanú v článku 2 tejto dohody, ktorá je pri vydaní neúplná a má byť vyplnená majiteľom zmenky podľa dojednania v tejto dohode (blankozmenka). Banka blankozmenku preberá a zaväzuje sa vrátiť ju vystaviteľovi zmenky podľa tejto dohody. Podľa článku 2 Dohody „Popis blankozmenky“, blankozmenka je vystavená na zmenkovom formulári ako vlastná vista zmenka v prospech banky ako remitenta podpísaná vystaviteľom - žalovaným v rade 1/, v mene ktorého konala ako štatutárny orgán Ing. G. T. Z., konateľka spoločnosti. Zmenka bola vystavená dňa 12.05.2010 v Žiline s doložkou „bez protestu“ a ako avalisti sú uvedení žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/. V článku 3 Dohody zmluvné strany dojednali podmienky vyplňovacieho práva, v zmysle ktorého zmluvné strany sa dohodli, že banka je oprávnená vyplniť zmenku, ak nebude riadne a včas splnený ktorýkoľvek zmluvný záväzok zmluvného dlžníka vyplývajúci zo Zmluvy o prevzatí dlhu, zo Zmluvy o termínovanom úvere č. 02/022/08 na sumu úveru 480.000,- Eur medzi bankou ako veriteľom a v tejto zmluve uvedeným dlžníkom (bod 3.1.1.) alebo pri výzve na predčasné splatenie celého úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere spolu s jeho príslušenstvom v zmluve o úvere uvedený dlžník nevyplatí banke požadovanú istinu s príslušenstvom (bod 3.1.2.). Ako zmluvný dlžník zo Zmluvy o úvere bol v bode 3.2.1. označený vystaviteľ

zmenky - žalovaný v rade 1/. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že banka je oprávnená vyplniť zmenku v chýbajúcich náležitostiach najneskôr 24 mesiacov po jej vystavení v časti určenia, ktorými sú: „- zmenová suma, ktorú je klient bezpodmienečne povinní zaplatiť, pričom doplnená suma nesmie presiahnuť výšku peňažného záväzku klienta podľa zmluvy uvedenej v bode 3.1.1. v čase vyplnenia (bod 3.3.1.),

- úroková sadzba, ktorou je zmenová suma úročená, pričom doplnená úroková sadzba je zhodná s aktuálnou úrokovou sadzbou úročenia istiny (bod 3.3.2.),

- dátum, od kedy je zmenková suma úročená, pričom uvedený dátum bude zhodný s dátumom doplnenia chýbajúcich častí zmenky (bod 3.3.3.),

- pobočka banky s udaním jej adresy, v ktorej bude klient povinný splatiť zmenkovú sumu (bod 3.3.4.).“ V zmysle článku 4 Dohody „Osobitné dojednania“, zmluvné strany sa dohodli, že prevzatie blankozmenky a jej vyplnenie sa nedotýka existencie a trvania záväzkov uvedených v bode 3.1. Po splnení záväzkov uvedených v bode 3.1. podľa Zmluvy o úvere vráti banka vystaviteľovi zmenku opatrenú potvrdením o zaplatení zmluvného záväzku alebo zmenku inak znehodnotí. Zmluvné strany sa dohodli, že po vyplnení zmenky banka oznámi túto skutočnosť vystaviteľovi a avalistovi s doplnenými údajmi o zmenkovej sume, úrokovej sadzbe a túto zmenkovú sumu odpíše z účtu vystaviteľa alebo avalistu vedeného bankou (bod 4.3.1.) alebo v prípade, že túto zmenovú sumu nie je možné uhradiť spôsobom uvedeným v bode 4.3.1., predloží banka vystaviteľovi a avalistovi takto vyplnenú zmenku na plnenie (bod 4.3.2.). V zmysle článku 5 bod 5.2. Dohody zmluvné strany dojednali, že pokiaľ sa na základe tejto zmluvy predpokladá odoslanie, zaslanie alebo doručenie akýchkoľvek správ, oznámení alebo písomností, platia pre účinky doručenia týchto správ, oznámení alebo písomností ustanovenia o doručovaní písomností, ktoré nie sú určené do vlastných rúk adresáta. Listom zo dňa 15.02.2011 (č.l. 59 spisu) označeným ako Výzva na dostavenie sa na predloženie zmenky na plnenie žalobca oznámil žalovanej v rade 2/, že pristúpil v zmysle Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010 a v nej obsiahnutom vyplňovacom práve k vyplneniu blankozmenky avalovanej žalovanou v rade 2/. Do vista zmenky č. bolo podľa vyplňovacieho práva doplnené: zmenková suma vo výške 498.636,32 Eur, úroková sadzba 20 % ročne, ktorou bude tento zostatok úročený, dátum 15.02.2011, odkedy bude zmenková suma úročená a pobočka Žilina, Hodžova 9, 010 11 Žilina, kde bude zmenka splatná. Žalobca zároveň vyzval žalovanú v rade 2/ ako dlžníka zo zmenky, aby sa dňa 25.02.2011 dostavila do priestorov pobočky Dexia banky Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 9, 010 11 Žilina na zaplatenie uvedenej zmenky. Žalobca predložil fotokópiu poštového podacieho hárku zo dňa 16.02.2011 (č.l. 61 spisu), z obsahu ktorého vyplývalo, že žalobca dňa 16.02.2011 odovzdal na poštovú prepravu poštovú zásielku adresovanú žalovanej v rade 2/ na adresu Z. XXX, XXX XX R. pod podacím číslom RR761339397SK a RR761339468SK. Listom zo dňa 15.02.2011 (č.l. 58 spisu) označeným ako Výzva na dostavenie sa na predloženie zmenky na plnenie žalobca oznámil žalovanému v rade 3/, že pristúpil v zmysle Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010 a v nej obsiahnutom vyplňovacom práve k vyplneniu blankozmenky avalovanej žalovaným v rade 3/. Do vista zmenky č. bolo podľa vyplňovacieho práva doplnené: zostatok úveru (zmenová suma) vo výške 498.636,32 Eur, úroková sadzba 20 % ročne, ktorou bude tento zostatok úročený, dátum 15.02.2011, odkedy bude zmenková suma úročená a pobočka Žilina, Hodžova 9, 010 11 Žilina, kde bude zmenka splatná. Žalobca zároveň vyzval žalovaného v rade 3/ ako dlžníka zo zmenky, aby sa dňa 25.02.2011 dostavil do priestorov pobočky Dexia banky Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 9, 010 11 Žilina na zaplatenie uvedenej zmenky. Žalobca predložil fotokópiu poštového podacieho hárku (č.l. 61 spisu) zo dňa 16.02.2011, z obsahu ktorého vyplývalo, že v uvedený deň žalobca odovzdal na poštovú prepravu poštovú zásielku adresovanú žalovanému v rade 3/ na adresu S. XXX/XX, XXX XX M. nad N. pod podacím číslom RR761339454SK a RR761339499SK. Predmetom konania a rozhodovania okresného súdu na pojednávaní dňa 17.04.2014 boli námietky žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému v tejto veci dňa 21.07.2011 č.k. -11 tak, ako boli tieto obsiahnuté v písomnom podaní žalovaných v rade 2/ a 3/ doručenom okresnému súdu dňa 24.08.2011 (č.l. 24 a nasl. spisu), a následne v súlade s veta druhá rozhodovanie o tom, či súd zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší a v akom rozsahu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že vlastná zmenka, na základe ktorej žalobca uplatnil svoj nárok v prejednávanej veci a ktorá sa vo fotokópii nachádza na č.l. 5 spisu, bola pri jej vystavení neúplná, t.j. išlo o blankozmenku, ktorou mal byť zabezpečený záväzok žalovaného v rade 1/ ako vystaviteľa zmenky voči žalobcovi zo Zmluvy o prevzatí dlhu zo Zmluvy o termínovanom úvere č. 02/022/08 na sumu úveru 480.000,- Eur. Predmetná zmenka mala byť doplnená za podmienok vyplývajúcich z Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. , ktorá bola uzatvorená dňa 12.05.2010

medzi žalobcom a žalovanýmv rade 1/ ako vystaviteľom zmenky a žalovanými v rade 2/, 3/ a 4/ ako avalistami zmenky, a to v časti zmenkovej sumy, úrokovej sadzby, dátumu, odkedy mala byť zmenková suma úročená a pobočky banky s údajmi jej adresy, v ktorej bude klient povinný zmenkovú sumu splatiť. Dohoda o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010 bola v konaní predložená žalovanými v rade 2/ a 3/, pričom žalovaní v rade 2/ a 3/ uzavretie tejto Dohody nespochybňovali a rovnako nespochybňovali podpísanie žalobcom predloženej zmenky "per aval".

Okresný súd zdôraznil, že vo všeobecnosti je blankozmenka listinou, ktorá je pri jej vystavení zámerne na základe dojednania v dohode o vyplňovacom práve ku blankozmenke vystavená ako neúplná. Pri vystavení blankozmenky teda chýba určitý obsah, ktorý má byť doplnený spôsobom vyplývajúcim z dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke a po doplnení ktorého sa blankozmenka stáva s účinkami ex tunc zmenkou dokonalou. Existencia inštitútu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke vyplýva priamo zo zákonnej úpravy článku I § 10 Zákona zmenkového a šekového. Dohoda o vyplnení blankozmenky je právny úkon, ktorý určuje podmienky, za ktorých má byť chýbajúci údaj (údaje) na blankozmenke doplnený a zároveň určuje spôsob, akým má byť obsah doplneného údaja (údajov) určený. Aj v prípade, ak by blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, je z formálneho hľadiska zmenkou platnou, za splnenia náležitostí vyplývajúcich zo Zákona zmenkového a šekového a pre jej majiteľa predstavuje listinu, s ktorou sú spojené jeho nesporné abstraktné zmenkové práva. Ustanovenie čl. I § 10 Zákona zmenového a šekového pripúšťa, aby dlžník z blankozmenky namietal voči majiteľovi zmenky jej vyplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke a ubránil sa tak plneniu záväzku zo zmenky. Vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou o jej vyplnení však nie je dôvodom neplatnosti zmenky tak, ako to uvádzali žalovaní v rade 2/ a 3/ v podaných námietkach.

Pokiaľ žalovaní v rade 2/ a 3/ v podaných námietkach namietali, že v rozpore s ustanovením bodu 4.3.1. Dohody im nebolo oznámené vyplnenie chýbajúceho obsahu zmenky v súlade s Dohodou, tak okresný súd uviedol, že v zmysle Zákona zmenkového a šekového takéto oznámenie nie je podmienkou pre uplatnenie zmenkových nárokov voči osobám z vyplnenej blankozmenky zaviazaným a nemá vplyv na platnosť zmenkového záväzku zmenkových dlžníkov. Navyše žalobca v prejednávanej veci predložil oznámenie zo dňa 15.02.2011, ktorým žalovaným v rade 2/ a 3/ (č.l. 58 a 59 spisu) oznámil, že pristúpil v zmysle Dohody k vyplneniu blankozmenky, rovnako im oznámil, akým spôsobom predmetnú zmenku doplnil, pričom toto oznámenie bolo žalovaným v rade 2/ a 3/ preukázateľne doručované na adresy uvedené v Dohode (č.l. 61 spisu). Taktiež pokiaľ žalovaní v rade 2/ a 3/ v podaných námietkach uvádzali, že v rozpore s bodom 4.3.2. Dohody im vyplnená zmenka nebola predložená na platenie, tak okresný súd konštatoval, že v rámci Oznámenia o vyplnení blankozmenky (č.l. 58 a 59 spisu), ktoré bolo preukázateľne doručované žalovaným v rade 2/ a 3/ na adresy žalovaných v rade 2/ a 3/ podľa Dohody (č.l. 61 spisu), žalobca vyzval žalovaných v rade 2/ a 3/, aby sa dňa 25.02.2011 dostavili do pobočky Dexia banky Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 9, 010 11 na zaplatenie zmenky. Okresný súd pritom uviedol, že v zmysle čl. I § 46 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového je na dlžníkoch, aby preukázali, že zmenka nebola predložená riadne a včas, bez ohľadu na problémy so zabezpečením takéhoto dôkazu spojené. Pokiaľ nie je dlžník schopný, hoci z objektívnych dôvodov, takéto dôkazy predložiť, platí voči nemu zmenka za riadne a včas predloženú k plateniu. Úspešnému uplatneniu práva na zaplatenie zmenky voči priamemu dlžníkovi nebráni ani preukázané nepredloženie zmenky k plateniu (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 23.01.1994 sp.zn. ). S poukazom na uvedené námietky žalovaných v rade 2/ a 3/ o neoznámení vyplnenia chýbajúceho obsahu zmenky a o nepredložení zmenky na platenie nepovažoval okresný súd za dôvodné.

V ďalšom námietky žalovaných v rade 2/ a 3/ smerovali k tvrdeniu o nevyplnení zmenky v súlade s Dohodou, pričom namietali, že žalobca nepreukázal, že výška zmenkovej sumy zodpovedá pravidlu uvedenému v Dohode (bod 3.3.1.), ďalej že žalobca nepreukázal, ktorá z podmienok na vyplnenie zmenky (bod 3.1.1. alebo 3.1.2. Dohody) bola splnená, ďalej že doplnená suma 498.636,32 Eur nezodpovedá výške sumy, ktorú bol žalobca oprávnený v súlade s Dohodou vyplniť, ako aj to, že v deň vyplnenia zmenkovej sumy si dlžník riadne a včas plnil svoje záväzky, resp. nebol v omeškaní a vyplnenie zmenky bolo preto porušením Dohody a žalovaní v rade 2/ a 3/ ako ručitelia boli žalobcom uvedení do omylu. Ako už bolo konštatované, situácia, kedy blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím právom, je upravená v ustanovení čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že aj pokiaľ bola blankozmenka vyplnená spôsobom, ktorý odporuje dohode o vyplňovacom práve, napriek tomu sa z formálneho hľadiska stala skutočnou zmenkou za predpokladu

splnenia náležitostí vyplývajúcich zo Zákona zmenkového a šekového. Dlžník z takejto zmenky má k dispozícii len námietku proti majiteľovi zmenky v zmysle čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového, ktoré však neustanovuje, že takáto listina by nebola platnou zmenkou. Dlžník v konaní, v ktorom sú uplatnené nároky z vyplnenej blankozmenky, je tak následne nositeľom dôkazného bremena, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke nebola dodržaná. K uvedeným právnym záverom okresný súd poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 13.10.1998 sp.zn. , v zmysle právnej vety ktorého: pokiaľ majiteľ vyplní zmenku, ktorá bola vydaná ako neúplná (blankozmenku) odlišne od dohody o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie len zakladá námietku dlžníka podľa čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia zároveň vyplýva záver, že pokiaľ ide o vzťah majiteľa, ktorý je prvým majiteľom zmenky, k zlej viere alebo hrubej nedbanlivosti v zmysle čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového, je potrebné dospieť k záveru, že tento prvý majiteľ sa najmenej hrubou nedbanlivosťou previní už tým, že nevyplnenú zmenku nesprávne vyplní, a tým z nej vytvorí úplnú zmenku, ktorým okamihom sa stane jej majiteľom, aj keď má všetky predpoklady vedieť, či vôbec a ako mala byť zmenka vyplnená. Zároveň okresný súd poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 29.03.2004 sp.zn. ....„podľa právnej vety ktorého: pokiaľ je v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu len konštatované, že zmenková suma bola v blankozmenke vyplnená nesprávne, nemôže táto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva, v akom rozsahu je zmenový platobný rozkaz napádaný a či teda predmetom konania o námietkach je celý zmenečný peniaz alebo iná čiastka. Úplne v rozpore so zákonom je požiadavka odporcu, aby navrhovateľ sám preukázal správnosť vyplnenej zmenkovej sumy.“ Pokiaľ teda žalovaní v rade 2/ a 3/ namietali, že žalobca nepreukázal, že výška zmenkovej sumy zodpovedá pravidlu uvedenému v Dohode a rovnako že nepreukázal, ktorá z podmienok na vyplnenie zmenky v zmysle bodu 3.1.1. alebo 3.1.2. Dohody bola splnená, tak žalobca tieto skutočnosti v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu na základe predloženej platnej zmenky, ktorá predstavuje nesporný a abstraktný záväzok zmenkovo zaviazaných osôb a rovnako ani v konaní o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ nebol povinný preukazovať. Naopak, žalovaní v rade 2/ a 3/ boli nositeľmi dôkazného bremena, že blankozmenka bola vyplnená nesprávne, resp. v rozpore s Dohodou. K tomuto tvrdeniu však žalovaní v rade 2/ a 3/ v súlade s veta prvá neoznačili žiadne dôkazné prostriedky, a preto ich námietka v tomto zmysle ostala len v rovine nepreukázaného tvrdenia. Uvedené závery sa v rovnakom rozsahu obdobne vzťahovali aj na námietku žalovaných v rade 2/ a 3/, že v deň doplnenia zmenkovej sumy si dlžník riadne a včas plnil svoje záväzky, a teda nebol v omeškaní, a preto vyplnenie zmenky bolo porušením Dohody. Rovnako žalovaní v rade 2/ a 3/ tu boli nositeľmi dôkazného bremena, že nenastali predpoklady pre vyplnenie blankozmenky v zmysle bodu 3.1.1. alebo 3.1.2. Dohody, ktoré žalovaní v rade 2/ a 3/ v konaní neuniesli. Okresný súd pritom poukázal na to, že žalovaná v rade 2/ bola do 12.10.2011 konateľkou vystaviteľa zmenky, ktorý bol zároveň zmluvným dlžníkom zo Zmluvy o úvere, a teda mala podľa okresného súdu bez objektívnych prekážok možnosť predložiť dôkazy na preukázanie uvedených tvrdení. Žalovaní v rade 2/ a 3/ ďalej bližšie nekonkretizovali, v čom konkrétne mali byť v súvislosti s vyplnením blankozmenky zo strany žalobcu uvedení do omylu a rovnako na preukázanie tohto tvrdenia neoznačili žiadne dôkazné prostriedky.

Pokiaľ žalovaní v rade 2/ a 3/ v rámci podaných námietok ďalej namietali, že žalobca pri uspokojení svojej pohľadávky nepristúpil k realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie T., tak okresný súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by pohľadávka žalobcu z kauzálneho vzťahu s vystaviteľom zmenky bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam tak, ako to uvádzali žalovaní v rade 2/ a 3/, resp. že by táto pohľadávka už bola uspokojená výkonom iného zabezpečovacieho prostriedku (napr. výkonom tvrdeného záložného práva k nehnuteľnostiam), v dôsledku čoho by vznikla žalobcovi povinnosť podľa bodu 4.2. Dohody zmenku vrátiť alebo znehodnotiť. Podpisom predmetnej zmenky "per aval" vznikol žalovaným v rade 2/ a 3/ priamy zmenkový záväzok, pričom zo Zákona zmenkového a šekového ani z iného právneho predpisu a ani z Dohody nevyplýva povinnosť žalobcu uspokojovať svoje právo aj/alebo prednostne z iných zabezpečovacích prostriedkov. Uplatnením práva z predloženej zmenky žalobca využil prostriedok uspokojenia svojho nároku a s poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd námietku žalovaných v rade 2/ a 3/ o prípadnej existencii iných prostriedkov zabezpečenia, ktorá však ostala len v rovine nepreukázaného tvrdenia, nepovažoval za dôvodnú. Rovnako v kontexte námietok žalovaných v rade 2/ a 3/ dospel okresný súd k záveru, že v konaní neboli zistené, resp. žalovanými v rade 2/ a 3/ preukázané konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali neplatnosť Dohody z 12.05.2010 v zmysle a rovnako ani v zmysle . Okresný súd námietky žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému v prejednávanej veci vyhodnotené

okresným súdom ako nedôvodné, a preto okresný súd rozhodol tak, že ponechal v platnosti voči žalovanej v rade 2/ G. T. Z. a voči žalovanému v rade 3/ C. T. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 21.07.2011 č.k. -11. O náhrade trov prvostupňového konania o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ rozhodol okresný súd podľa .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v rade 2/ a 3/, ktorí namietali, že prvostupňový súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17.04.2014 v ich neprítomnosti a následne na tomto pojednávaní aj vyhlásil napadnutý rozsudok. Žalovaní v rade 2/ a 3/ pritom v súlade s oznámili okresnému súdu dôležitý dôvod, pre ktorý žiadali pojednávanie vytýčené na deň 17.04.2014 odročiť, ktorým bola dlhodobo plánová zahraničná pracovná cesta. Žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 15.04.2014 podali žalovaní 2/ a 3/ na okresný súd dňa 16.04.2014, t.j. bezodkladne po tom, ako im bolo zahraničným obchodným partnerom potvrdené rokovanie na deň 17.04.2014. Obchodný partner žalovaným v rade 2/ a 3/ definitívne potvrdil rokovanie dňa 14.04.2014 v neskorých večerných hodinách, na čo žalovaní 2/ a 3/ v nasledujúci deň 15.04.2014 spísali žiadosť o odročenie pojednávania na okresný súd a túto dňa 16.04.2014 doručili okresnému súdu. Išlo o dlhodobo plánované a pre žalovaných veľmi významné rokovanie ohľadne obchodných aktivít v spolupráci so zahraničným investorom. Na potvrdenie presného termínu čakali už dlhšiu dobu, pričom obratom ako sa dozvedeli termín rokovania, tento dôvod neúčasti na pojednávaní oznámili okresnému súdu a zároveň si dovolili požiadať o odročenie pojednávania. Z akého dôvodu súd prvého stupňa nepovažoval tento dôvod za dôležitý na odročenie pojednávania v zmysle , resp. podľa z napadnutého rozsudku nevyplývalo. Na strane 4 rozsudku len okresný súd konštatoval, že zahraničnú pracovnú cestu nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pričom presvedčivé zdôvodnenie tohto procesného postupu okresný súd neuviedol. Zo žalovaným v rade 2/ a 3/ nepochopiteľných dôvodov súd prvého stupňa zvolil postup, keď vec prejednal v ich neprítomnosti, ktorým tak odňal možnosť realizovať ich procesné oprávnenia v súdnom konaní. V samotnom konaní pritom ide o značnú čiastku, ktorá bude mať pre žalovaných v rade 2/ a 3/ ako fyzické osoby (naviac manželia) likvidačné účinky. Žalovaní v rade 2/ a 3/ dopĺňajú, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou ústnosti, čo však už využiť nemohli.

Vadným procesným postupom súd prvého stupňa znemožnil žalovaným v rade 2/ a 3/ brániť sa voči uplatnenému nároku žalobcu, najmä bližšie ústne zdôvodniť jednotlivé body ich námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 19.08.2011 (č.l. 18 a nasl. spisu) a predovšetkým navrhovať a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ide o označenie dôkazov, ktorými žalovaní v rade 2/ a 3/ nedisponujú a považujú ich za potrebné v konaní vykonať. Na pojednávaní mali v úmysle požiadať okresný súd o vyžiadanie listinných dôkazov od žalobcu, a „to najmä zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľom a predchodcom odporcu 1/ - spoločnosťou HOME EXPRESS, s.r.o. a záložnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. T. ako záložcami, ktorí svojimi nehnuteľnosťami ručili za poskytnutý úver. Taktiež chceli odporcovia 2/ a 3/ položiť na pojednávaní otázky navrhovateľovi, akým spôsobom došlo k uvoľneniu záložného práva na nehnuteľnosti, keďže úver podľa obsah návrhu na začatie konania v žalovanej sume splatený nebol a prečo v takomto prípade navrhovateľ ako banka nepostupoval pri vymožení svojej pohľadávky najefektívnejším spôsobom, t.j. výkonom záložného práva, ktorý bol nesporne najsilnejším zabezpečovacím inštitútom poskytnutého úveru. Odporcovia k tomu dodávajú, že navrhovateľ ako banka bol povinný postupovať s potrebnou odbornou starostlivosťou, ktorú od neho ako od banky bolo možné očakávať, čo je premietnuté v zákonnej povinnosti banky podľa o bankách. Predmetné ustanovenie prikazuje banke pri svojej činnosti postupovať obozretne, obchody vykonávať spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch a pri vynaložení odbornej starostlivosti, pričom vynaloženie odbornej starostlivosti je banka povinná hodnoverne preukázať. V konkrétnom prejednávanom prípade postupoval navrhovateľ presne opačne, keď z odporcom 2/ a 3/ neznámych a nepochopiteľných dôvodov uvoľnil záloh na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. T. bez toho, aby zabezpečený úver bol v celosti splatený a naopak uspokojil sa len so zmenečným ručením odporcov 2/ a 3/, ktorý zabezpečovací prostriedok je vo svojej podstate pre banku veľmi rizikový a oproti záložnému právu k nehnuteľnosti výrazne nedobytnejší.“ Ak by okresný súd zabezpečil dôkazy, ktoré žalovaní v rade 2/ a 3/ plánovali označiť na pojednávaní dňa 17.04.2014, musel by sa následne v odôvodnení svojho rozsudku vecne vyporiadať s námietkami žalovaných voči zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 19.08.2011. Keďže realizácia procesných oprávnení žalovaných v rade 2/ a 3/ „bola prejednaním veci v ich neprítomnosti znemožnená, okresný súd potom už v odôvodnení napadnutého rozsudku iba uvádzal, že všetky skutočnosti uvádzané v námietkach

ostali len v rovine tvrdení a že odporcovia 2/ a 3/ neuniesli dôkazné bremeno.“ Žalovaní v rade 2/ a 3/ podotkli, že v konaní nebolo sporným, že išlo o zabezpečovaciu zmenku, kde je kauza relevantná a ako taká sa dokazuje, čo môže mať následne vplyv aj na uplatnené zmenkové práva v súdnom konaní. Zotrvali na názore, že žalobca ich pri vstupe do zmenkových ručiteľských záväzkov uviedol do omylu, keď ich na jednej strane informoval o existencii záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. T., ktorými vlastník zabezpečoval splnenie záväzkov z úveru, avšak na strane druhej ich neupozornil, resp. neuviedol im možnosť, že predmetné záložné právo môže byť bankou uvoľnené aj bez úplného splatenia záväzkov zo zabezpečeného úveru. Hodnota zabezpečených nehnuteľností pritom podľa odhadu znalca bola ku dňu poskytnutia úveru vo výške viac ako 700.000,- Eur. Ak by žalovaní mohli predpokladať, že banka záložné právo uvoľní aj bez splatenia úveru, tak do vzťahu s bankou by nikdy nevstúpili. V tomto konaní žalobcu videli ich uvedenie do omylu podľa , „ktorý má za následok absolútnu neplatnosť minimálne Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010, ktorá neplatnosť sa nevyhnutne musí prejaviť aj na následne doplnenej blankozmenke, vyplnenej práve na základe neplatnej Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010. Nejde o prípad podľa ako uvádza prvostupňový súd, pretože toto zákonné ustanovenie upravuje situáciu keď je blankozmenka nesprávne vyplnená podľa platnej dohody o vyplňovacom práve a nedopadá na prípad, kedy je dohoda o vyplňovacom práve absolútne neplatná.“

V odvolaní žalovaní v rade 2/ a 3/ ďalej uviedli, že „sa javí aj samotná blankozmenka ako neplatná podľa . v nadväznosti na tohto zákona, pretože v čase jej vystavenia na nej nebol uvedený dátum jej vystavenia. Je to zrejmé z toho, že dátum vystavenia zmenky (12. máj 2010) je v nej uvedený ako rukou písaný text, ktorý je zhodný s rukopisom, ktorým boli do blankozmenky doplnené ostatné údaje podľa Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010 (zmenková suma, úroková sadzba, dátum, od kedy je zmenková suma úročená, označenie pobočky banky a jej adresy).“ Z bodu 3.3.3. Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010 je zrejmé, že do blankozmenky boli chýbajúce údaje doplnené dňa 15.02.2011, odkedy je zmenková suma úročená, avšak blankozmenka ako taká bola vystavená a žalovanými v rade 2/ a 3/ avalovaná už skôr a bez uvedenia dátumu jej vystavenia. Tento záver možno vyvodiť tiež z toho, že v blankozmenke boli všetky údaje v čase jej vystavenia uvedené strojom (počítačom - mechanicky) písaným písomnom a znakmi (údaje o vystaviteľovi, avaloch, remitentovi, doložka „BEZ PROTESTU"), len údaj o dátume vystavenia je uvedený rukou písaným textom. Žalovaní tiež „podotýkajú, že Dohodu o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010 podpisovali zároveň s blankozmenkou, t.j. v ten istý deň na tom istom mieste s tými istými bankovými pracovníkmi, pričom v dohode je dátum vystania blankozmenky na strane 2 vyznačený dátumovou pečiatkou, rovnako ako dátum uzavretia dohody na strane 5. Z toho, že dátum vystavenia blankozmenky na samotnej listine zmenky nebol rovnako vyznačený dátumovou pečiatkou, majú odporcovia 2/ a 3/ za to, že dátum vystavenia blankozmenky bol do zmenky dopísaný rukou až dodatočne, podľa zhodnosti rukopisu pravdepodobne až pri vyplnení blankozmenky dňa 15.02.2011. Aj v tomto smere chceli odporcovia realizovať svoje procesné práva a označiť, resp. navrhnúť v tomto smere dôkazy (znalecké dokazovanie), avšak nesprávnym procesným postupom súdu im to už umožnené nebolo.“ Odvolaciemu súdu odvolatelia navrhli, „aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -116 zo dňa 17 04 2014 v zmysle v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

K doručenému odvolaniu žalovaných v rade 2/ a 3/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý tvrdenie ..„o odohraní služobnej cesty, o ktorej sa obidvaja odporcovia zázračne údajne dozvedeli dva dni pred pojednávaním a museli sa na nej obaja zúčastniť, hoci mali v dostatočnom predstihu vykázané doručenie predvolania na pojednávanie a mohli obchodnému partnerovi oznámiť, že sa v tento deň ich rokovanie nemôže odohrať, resp. sa mohli dať na pojednávaní zastúpiť nepovažujeme za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.“ Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že už na predchádzajúcom pojednávaní sa žalovaní nezúčastnili, dokonca bez ospravedlnenia. K odvolaniu žalovaných, aké všetky dôkazy nemali k dispozícii a chceli ich vyžiadať od žalobcu a dovolávali sa nejakého domnelého poradia, v akom mal žalobca uplatňovať zabezpečovacie inštitúty, uviedol, že tieto nesúvisia s týmto konaním, nakoľko v tomto konaní išlo o zmenku, ktorá je abstraktným právnym úkonom a ak bola vyplnená, predložená na plnenie a následne na súde uplatnená, tak je samostatným predmetom sporu. Okrem toho, žiadny právny predpis neukladá žalobcovi, v akom poradí sa má uspokojovať zo zabezpečovacích prostriedkov, ktoré má k dispozícii a medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ - 4/ neexistovala osobitná

dohoda, ktorá by žalobcu obmedzovala v spôsobe, či poradí, v akom bude zabezpečovacie prostriedky využívať. Žalovaní mali predložiť všetky svoje námietky a dôkazy k svojim tvrdeniam v lehote na podanie námietok voči platobnému rozkazu, pričom žalobca bol presvedčený, že ako štatutárny orgán žalovaný v rade 1/ tieto mal k dispozícii. V ostatnom sa pridržiaval vyjadrenia k námietkam žalovaných zo dňa 12.7.2012. S ohľadom na fakt, že žalovaní v rade 2/ a 3/ nenamietali, že zmenku nepodpísali a na základe vyššie uvedeného ich argumenty nepovažoval žalobca za relevantné, tak navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 17.4.2014 sp.zn. a zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 21.7.2011 v konaní sp.zn. ponechal v platnosti.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa ojení s a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , v súlade s ojení s došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -145 zo dňa 20.10.2015 k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského súdu zo dňa 20.10.2015 (č.l. 146 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.

Podľa (ďalej len „“), odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný podľa , a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný ( ), bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého výroku rozsudku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie dôvodov na to, aby ponechal v platnosti voči žalovanej v rade 2/ G. T. Z. a voči žalovanému v rade 3/ C. T. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 21.07.2011 č.k. -11. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.

Vo vecno-právnej rovine žalovaní v rade 2/ a 3/ s poukazom na tup a rozhodnutie okresného súdu v prvostupňovom konaní s tým, že namietali, že súd prvého stupňa im odňal možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na tento odvolací dôvod, ktorý smeroval do procesného postupu okresného súdu bolo potrebné sa oboznámiť s priebehom celého prvostupňového konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu spisu okresného súdu bolo zrejmé, že žalobca podal žalobu na okresnom súde dňa 07.04.2011. Žaloba spolu s vydaným zmenkovým platobným rozkazom bola doručená žalovaným podľa obsahu zásielok na č.l. 15 a 16 spisu. Proti predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu podali žalovaní v rade 2/ a v rade 3/ námietky, ktoré boli doručené okresnému súdu v podobe riadneho podania dňa 24.08.2011 (č.l. 24 a nasl. spisu). Od doby doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so žalobou bol vytvorený tak žalovanej v rade 2/ ako aj žalovanému v rade 3/ dostatočný časový priestor pre obranu voči uplatnenému nároku žaloby v rovine poskytnutia tvrdení a označenia a predloženia dôkazov na ich preukázanie, teda v zmysle povinnosti tvrdenej a dôkaznej povinnosti, zaťažujúcej každého účastníka súdneho konania, v danom prípade v rámci obrany žalovaných v zmysle právnej úpravy v , omto smere je však potrebné pripomenúť i základnú právnu úpravu vyplývajúcu z prvá veta , v zmysle ktorého, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. Žalovaní sa teda primárne bránili v písomných námietkach, tak ako už krajský súd uviedol zo dňa 21.08.2011 (riadne podanie č.l. 24 a nasl. spisu).

Podľa , súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Namietané pojednávanie podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.04.2014 (č.l. 112 a nasl. spisu) začalo podľa obsahu zápisnice o 8,30 hod. a skončilo o 9,55 hod. K odvolaciemu dôvodu v rovine námietok o odňatí možnosti žalovaným konať pred okresným súdom tým, že dňa 17.04.2014 bolo pojednávanie vykonané v neprítomnosti žalovaných, krajský súd uvádza, že podľa obsahu spisu zistil, že žalovaným bolo doručované predvolanie na pojednávanie zásielkami, ktoré boli doručené žalovanému v rade 3/ dňa 21.03.2014 (č.l. 103 spisu) a žalovanej v rade 2/ dňa 21.03.2014 (podľa doručenky na č.l. 101 spisu).

Krajský súd v súvislosti s podaným ospravedlnením žalovaných zo dňa 15.04.2013 (správne malo byť 2014), ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 16.04.2014 (č.l. 109 spisu) uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov nestačí na odročenie pojednávania akékoľvek podanie účastníka, ktoré obsahuje len ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Ospravedlnenie neprítomnosti účastníka bude akceptovateľné ako zákonný a opodstatnený dôvod pre odročenie nariadeného súdneho pojednávania, len ak účastník súčasne požiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Krajský súd na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, že od momentu doručenia žaloby žalovaným mali žalobca a žalovaní pred súdom rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať, označovať dôkazy, ktoré žiadali, aby boli vo veci vykonané. Nie je možné teda v zúženom zmysle slova pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho-ktorého účastníka konania toto viazať len na samotné pojednávanie. V danom prípade je však potrebné zohľadniť i , pretože v priebehu celého súdneho konania môžu tak žalobca ako i žalovaní do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vykonať vo veci. Tak žalobca ako aj žalovaní v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu. Ak ju žalovaní nenaplnili, nezrealizovali, samozrejme za dodržania , tak tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaní, a to aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom vyžadovanú rovnosť všetkých účastníkov v konaní okresný súd dodržal, a to na základe záverov, ktoré uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Krajský súd považuje za podstatné práve v rovine tejto odvolacej námietky žalovaných zvýrazniť, že podľa výsluch žalovaných, ako účastníkov konania, je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovaných konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani garantovaných práv žalovaných, ako účastníkov súdneho konania,

podľa . Ide o právo, v danom prípade žalovaných ako účastníkov konania, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti s tým, aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaných postupom okresného súdu, ktorý bol vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovaným vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj dané právo žalovaní nenaplnili, nevyužili ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj , a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s , podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. “.

Tiež bolo vychádzané z , podľa ktorého, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť a z , podľa ktorého, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Ide o premietnutie ústavného práva na súdnu (a inú právnu) ochranu ( ); pri rozhodovaní bolo odvolacím súdom zohľadnené, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom ( veta prvá ). Uvedené (ústavou zaručené) práva boli v prípade žalovaných v postupe prvostupňového súdu, vo vzťahu k namietanému vykonaniu pojednávania dňa 17.04.2014 dodržané, pričom bolo súčasne a rovnako prihliadané i na práva žalobcu. Odvolací dôvod o odňatí možnosti žalovaných konať pred súdom prvého stupňa bol z uvedených dôvodov vyhodnotený ako neopodstatnený.

Krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu v konaní o odvolaniach žalovaných dospel k jednoznačnému záveru, že k odňatiu ich možnosti konať pred súdom nedošlo ani vzhľadom na celkový priebeh postupu súdneho konania pred okresným súdom. V tomto smere krajský súd len primerane a podporne poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 07. marca 2013, s ktorého závermi sa stotožnil a v zmysle ktorých „Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.“

Prejednaním veci v neprítomnosti žalovaných nebola porušená ani zásada rovnosti strán v súdnom procese, pričom táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (, ). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“, alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je upravená v . Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné

prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaných ako odvolateľov, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Pokiaľ by v danom prípade nariadeného pojednávania 17.04.2014 okresný súd vec neprejednal v neprítomnosti žalovaných, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej , krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst- Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012, sp.zn. ), ktorú príležitosť procesné strany v prejednávanej veci okresným súdom nepochybne dostali.

Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z a z a z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“. Nemožno tiež opomenúť podľa krajského súdu závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých „Je preto ústavne súladné, ak posúdenie dôvodov žiadaného odročenia nariadeného pojednávania je vecou nezávislého súdu, vrátane možnosti dostatočne zdôvodneného neakceptovania žiadosti účastníka konania o odročenie nariadeného pojednávania a uskutočnenia pojednávania aj bez prítomnosti účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 18. októbra 2011).

Na dotvrdenie vyššie uvedenej argumentácie a na dotvrdenie správnosti prijatých záverov v rovine odvolacej argumentácie žalovaných o „plánovanom“ navrhnutí dôkazov, len pre úplnosť krajský súd tiež upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. A napokon podľa R 39/1993, podmienka prípustnosti dovolania podľa nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konania pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.

Krajský súd v súvislosti s vyhodnotením tvrdeného odňatia možnosti konať pred súdom žalovaným, tak ako bolo uvádzané v odvolaní, poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v

ktorom okresný súd podľa odvolacieho súdu v dostatočnom rámci vyhodnotil žalovanými v rade 2/ a 3/ tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania, a to zahraničnú pracovnú cestu a zdôvodnil, pre ktoré skutočnosti uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Navyše okresný súd konštatoval, že žalovaní v rade 2/ a 3/ tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania ani nepreukázali. Túto skutočnosť oznámil žalovaným v rade 2/ a 3/ dňa 16.04.2014 elektronicky na emailovú adresu uvedenú žalovanými v rade 2/ a 3/ v žiadosti o odročenie pojednávania. V súvislosti s uvedenými závermi okresného súdu krajský súd považuje za podstatné uviesť, že ak žalovaní v rámci poskytnutých tvrdení o služobnej ceste tento dôvod neúčasti na pojednávaní bližšie nešpecifikovali, ale ani žiadnym spôsobom nedoložili, nepreukázali, tak v prvostupňovom konaní a ani v odvolacom konaní nebolo možné, bez konkretizácie a preukázania skutočného uskutočnenia uvedenej služobnej cesty, vyhodnotiť tento dôvod ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

Vo vzťahu k samotnému charakteru konania pred prvostupňovým súdom považuje krajský súd vo všeobecnosti za potrebné uviesť, že prejednanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa sa obmedzuje výhradne na posúdenie oprávnenosti námietok a s ohľadom na už vydaný zmenkový platobný rozkaz môže byť rozhodnuté len tak, že sa tento zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušuje, alebo sa ponecháva v platnosti. V rámci konania o námietkach nesie dôkazné bremeno dlžník, ktorý je povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový záväzok. Pre hmotno-právny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť a nespornosť sa vždy prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť celkom jednoznačne preukázať. Odvolací súd vo vzťahu k charakteru zmenky, a to, že zmenka je záväzkom abstraktným, uvádza, že zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré sú predpísané. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom u zmenky vlastnej existujú. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným, ktorého podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky k plateniu, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom, aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenečnú sumu skutočne dlží. Zmenka sama, v prípade, že je platná, je dostatočným dôvodom na vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je však len na dlžníkovi zo zmenky, aby v prípade, ak má námietky, tieto vzniesol a v súdnom konaní preukázal. Je potrebné zdôrazniť, že oprávnený vlastník platnej zmenky zásadne právo na vyplatenie zmenky má a je to osoba povinná, ktorá sa musí v prípade nesúhlasu proti tomuto nároku zo zmenky brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, resp. ocitne sa v dôkaznej núdzi, je potom povinná na zmenku plniť. Z hľadiska, kto a voči komu môže vznášať námietky, sa rozlišujú námietky absolútne a námietky relatívne. Do okruhu relatívnych námietok patria aj kauzálne námietky. Je teda na dlžníkovi, v danom prípade žalovaných, aby vo vzťahu k svojim námietkam jednoznačným a nepochybným spôsobom tieto preukázal.

Žalovaní v odvolaní uviedli, že ústne chceli bližšie zdôvodniť jednotlivé body námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, predovšetkým navrhovať a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom ide o označenie dôkazov, ktorými nedisponujú a považujú ich za potrebné v konaní vykonať. Predovšetkým mali v úmysle požiadať o vyžiadanie listinných dôkazov od žalobcu, a to najmä zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi žalobcom a predchodcom žalovaného a predloženie záložnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie T. ako záložcami, ktorí svojimi nehnuteľnosťami ručili za poskytnutý úver. V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovaných v odvolaní považuje krajský súd v prvom rade za podstatné zdôrazniť koncentračnú zásadu, tak ako už uviedol v tomto svojom rozhodnutí, že prejednanie rozsahu konania pred súdom prvého stupňa je potrebné realizovať len v rozsahu danom , ktorý sa viaže na námietky voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, preto k námietke, ktorá nebola včas podaná proti zmenkovému platobnému rozkazu v zmysle , nemožno neskoršie, teda ani v odvolacom konaní, prihliadať. Prísnosť zmenkových záväzkov je vyjadrená teda v koncentračnej zásade zmenkového konania, ktorá spočíva v tom, že žalovaní v námietkach, ktoré musia byť podané v zákonnej trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného rozkazu, sú povinní uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú s tým, že k žiadnym ďalším námietkam už súd nemôže prihliadať bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Týka sa to tak námietok procesných, ako aj námietok spochybňujúcich zmenku ako listinu, aj námietok kauzálnych. Žalovaní neskôr už nemôžu účinne meniť alebo rozširovať okruh námietok ani ich odôvodnenie, môžu iba navrhovať dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených námietok, keďže znášajú dôkazné bremeno na preukázanie svojich námietok (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.

1M Obdo ). Námietky, ktoré žalovaní neuplatnili včas proti zmenkovému platobnému rozkazu, nemožno prejednať ani v odvolacom konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. ), a preto odvolacie dôvody nemôžu rozširovať námietky, u ktorých sa vyžaduje ich podanie v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Uvedené závery vyplývajú z veta prvá , podľa ktorého ak žalobca predloží v prvopise zmenku alebo šek, o ich pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať a ďalšie listiny, potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom žalovanému uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Krajský súd sa z dôvodu zachovania koncentračnej zásady teda dôsledne oboznámil s námietkami žalovaných v podaní zo dňa 19.08.2011, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaných, obsiahnutých v podanom odvolaní zo 01.07.2014 (č.l. 129 spisu). Po takomto oboznámení krajský súd konštatuje, že z podaných námietok nevyplýva návrh na predloženie zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi žalobcom a predchodcom žalovaného 1/ ani návrh na predloženie záložnej zmluvy, nevyplýva návrh žalovaných na vykonanie dôkazu „akým spôsobom došlo k uvoľneniu záložného práva na nehnuteľnosti“, „prečo v takomto prípade navrhovateľ ako banka nepostupoval pri vymožení svojej pohľadávky najefektívnejším spôsobom výkonom záložného práva“, „navrhovateľ ako banka bol povinný postupovať s potrebnou odbornou starostlivosťou, ktorú od neho ako od banky bolo možné očakávať, čo je premietnuté v zákonnej povinnosti banky podľa o bankách“, a tiež tvrdenia, že žalobca postupoval „že žalobca z neznámych a nepochopiteľných dôvodov uvoľnil záloh na nehnuteľnostiach“, že zmenka je neplatná, „pretože v čase jej vystavenia na nej nebol uvedený dátum jej vystavenia“. „Je to zrejmé z toho, že dátum vystavenia zmenky (12. máj 2010) je v nej uvedený ako rukou písaný text, ktorý je zhodný s rukopisom, ktorým boli do blankozmenky doplnené ostatné údaje podľa Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010 (zmenková suma, úroková sadzba, dátum, od kedy je zmenková suma úročená, označenie pobočky banky a jej adresy). Z bodu 3.3.3. Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. zo dňa 12 05.2010 je zrejmé, že do blankozmenky boli chýbajúce údaje doplnené dňa 15.02.2011, od kedy je zmenková suma úročená, avšak blankozmenka ako taká bola vystavená a odporcami 2/ a 3/ avalovaná už skôr a bez uvedenia dátumu jej vystavenia. Tento záver možno vyvodiť tiež z toho, že v blankozmenke boli všetky údaje v čase jej vystavenia uvedené strojom (počítačom - mechanicky) písaným písomnom a znakmi (údaje o vystaviteľovi, avaloch, remitentovi, doložka „BEZ PROTESTU"), len údaj o dátume vystavenia je uvedený rukou písaným textom. Odporcovia tiež podotýkajú, že Dohodu o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. zo dňa 12.05.2010 podpisovali zároveň s blankozmenkou, t.j. v ten istý deň na tom istom mieste s tými istými bankovými pracovníkmi, pričom v dohode je dátum vystania blankozmenky na strane 2 vyznačený dátumovou pečiatkou, rovnako ako dátum uzavretia dohody na strane 5. Z toho, že dátum vystavenia blankozmenky na samotnej listine zmenky nebol rovnako vyznačený dátumovou pečiatkou, majú odporcovia 2/ a 3/ za to, že dátum vystavenia blankozmenky bol do zmenky dopísaný rukou až dodatočne, podľa zhodnosti rukopisu pravdepodobne až pri vyplnení blankozmenky dňa 15.02.2011“. Vzhľadom na skutočnosti, že predmetné námietky neboli zo strany žalovaných vznesené už v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu v podaniach zo dňa 19.08.2011, nebol priestor na to, aby krajský súd v rámci odvolacieho konania na ne prihliadal a vyhodnocoval ich.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaných v rade 2/ a 3/ v odvolaní vo väzbe na argumentáciu žalovaných vo vznesených námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, považuje krajský súd za podstatné poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu zodpovedajúcej časti, kde okresný súd dostatočným spôsobom vyhodnocoval uvedenú obranu žalovaných, pričom konštatoval, že neboli zistené konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali neplatnosť dohody z 12.05.2010 v zmysle a rovnako ani v zmysle . V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaných z dôvodu komplexnosti rozhodnutia krajského súdu s rozhodnutím okresného súdu poukazuje cez úpravu v na dostatočné odôvodnenie uvedenej námietky v napadnutom rozsudku okresného súdu.

Len pre úplnosť krajský súd uvádza k odvolacej argumentácii žalovaných, že „podotýkajú, že v konaní nebolo sporným, že išlo o zabezpečovaciu zmenku, kde je kauza relevantná, a ako taká sa dokazuje, čo môže mať následne vplyv aj na uplatnenie zmenkové práva v súdnom konaní“. Zo žaloby vyplýva, že žalobca v samotnej žalobe argumentoval, že „Dňa 12.05.2010 v Žiline vystavil odporca v rade 1./ vista zmenku č. na rad navrhovateľa, ktorou sa v deň predloženia na plnenie

zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v platobnom mieste Žilina, Hodžova 9, zmenkovú sumu 498 636,32 EUR s úrokom 20% ročne od 15.02.2011 do zaplatenia. Obsahuje doložky „ bez protestu", „táto zmenka môže byť predložená na plnenie najneskôr do 24 mesiacov od dátumu jej vystavenia". Vista zmenka č. bola avalovaná odporcami v rade 2/, 3/ a 4/. Vista zmenka č. bola predložená odporcom na platenie dňa 25.02.2011 v platobnom mieste. Odporca zmenkovú sumu uhradil iba z časti a to dňa 28.02.2011 vo výške 267.000,- EUR, dňa 09.03.2011 vo výške 88.000,- EUR, dňa 14.03.2011 vo výške 65.000,- EUR. Z uvedených dôvodov si navrhovateľ dovoľuje požiadať súd, aby na základe tohto návrhu a predloženého prvopisu zmenky, procesným postupom v zmysle ust. , vydal“. Vzhľadom na uvedené je namieste podľa krajského súdu poukázať primerane a podporne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M Obdo V 9/2007, v ktorom je vyjadrené, že ...„abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, správne súdy skonštatovali, že v tejto časti dôkazné bremeno je na žalobcovi“. Podľa zistení odvolacieho súdu však žalobca v žalobe existenciu kauzálneho vzťahu netvrdil. Je namieste zdôrazniť, že abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom, a tiež sa poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo unesenie dôkazného bremena žalobcom, a to preukázanie existencie zmenkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, doložením originálu zmenky. Za tohto stavu krajský súd konštatuje, že obrana žalovaných v tejto rovine bola vyhodnotená ako obrana bez právnej relevancie, pričom krajský súd zvýrazňuje, že „Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 23. mája 2012).

Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaných, potvrdil podľa pre úplnosť krajský súd pripomína, že „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie

práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Z úpravy v tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, keďže nebolo preukázané, že by v konaní pred okresným súdom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale ani k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo k odňatiu možnosti žalovaných konať pred súdom, podľa , 2 .

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej bol potvrdený ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa .

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , dvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania, z obsahu spisu vznik takýchto trov nevyplýval, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().