Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-241-2014.pdf
PDF · 153.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10C/241/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca JUDr. Ladislav Vašut, v právnej veci navrhovateľa U.. U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. V., V. XXX/XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. ROJKO, s.r.o., Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, Bratislava, alternatívne zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v Bratislave, o náhradu škody spôsobenú nezákonným a nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Odporkyňa - Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR v Bratislave je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 2.883,43 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.883,43 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia.
Súd konanie proti odporkyni - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v Bratislave z a s t a v u j e .
Konanie v časti o zaplatenie 84,52 € z a s t a v u j e .
Odporkyňa - Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR v Bratislave je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Odporkyni - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v Bratislave, súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ požiadal súd, aby zaviazal odporkyňu - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti, k zaplateniu 2.967,95 Eur z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V konaní uviedol, že škoda vznikla nezákonným a nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov v trestnom konaní, keď uznesením OR PZ Považská Bystrica - odboru justičnej a kriminálnej polície, ČVS: ORP 8/OdV - PB- 2006 zo dňa 28.03.2007, bolo proti navrhovateľovi začaté trestné stíhanie pre trestný čin podľa §224 ods.1/2 Tr. Zákona, proti ktorému podal sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra uznesením 2Pv 18/06 zo dňa 09.05.2007 zamietla. Dňa 20.10.2008 Okresná prokuratúra v Považskej Bystrici pod sp.zn. 2Pv 18/06-78, podala obžalobu pre trestný čin podľa § 224 ods.1/2 Tr. Zák. na Okresný súd Považská Bystrica, ktorý vec viedol pod sp.zn. 1T 134/08. Súd vydal dňa 04.12.2008 trestný rozkaz, proti ktorému podal dňa 11.12.2008 odpor. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica 1T 134/2008-419 zo dňa 03.11.2010, bol spod obžaloby oslobodený. Proti citovanému rozsudku podali odvolanie Okresná prokurátorka v Považskej Bystrici a poškodená K. T.. Krajský súd v Trenčíne uznesením, č.k. 23 To 12/2011-443 zo dňa 18.09.2012 zamietol obe odvolania.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2012. Písomným podaním zo dňa 27.11.2013 podal navrhovateľ žiadosť o náhradu škody, resp. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pričom rozsah svojho nároku špecifikoval ako osobné náklady vo výške 451, 28 Eur, náklady dokazovania - úhrada za znalecký posudok č. 5/2009 znalca P.. U.. D.. U., N.. 697, 20 Eur, úhrada za znalecký posudok č. 273/2009 znalca U.. U.. M. 326,70 Eur a trovy obhajoby 1492,77 Eur. Ministerstvo spravodlivosti SR vec postúpilo na Generálnu prokuratúru SR, s poukazom na § 4 ods.1 písm. b, f zákona č. 514/2003. Generálna prokuratúra SR vrátila žiadosť o prerokovanie nároku Ministerstvu spravodlivosti SR s poukazom na § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., s použitím ustanovenia § 4 ods.1 písm. k účinného do 31.12.2008. Ministerstvo spravodlivosti SR opätovne vrátilo žiadosť o prerokovanie nároku Generálnej prokuratúre SR s odôvodnením, že za príslušný orgán považuje podľa § 4 ods.1 písm. f), v spojení s § 4 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. Generálnu prokuratúru SR. Dňa 27.03.2014 zaslala Generálna prokuratúra SR navrhovateľovi vyrozumenie, v ktorom zotrvala na závere, že nie je orgánom príslušným na konanie a týmto je Ministerstvo spravodlivosti SR.
V priebehu konania, písomným podaním súdu doručeným dňa 16.04.2015, navrhovateľ upravil návrh tak, že za odporkyňu bude konať alternatívne Generálna prokuratúra SR. S poukazom na § 4 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. navrhovateľ žiadal nahradiť vzniknutú škodu od odporkyne a návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Písomným podaním zo dňa 02.09.2015 navrhovateľ upravil návrh v časti uplatnenej náhrady škody a ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 2.883,43 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.883,43 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia, a to titulom cestovného vo výške 47,53 Eur, ušlej mzdy 319,23 Eur, znalečného 1.023,90 Eur a trov obhajoby vo výške 1.492,77 Eur.
Ministerstvo spravodlivosti SR, ako zastupujúci orgán odporcu, žiadal návrh proti nemu zamietnuť, a to z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Poukázal na § 4 ods.1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že za nezákonné a škodu spôsobujúce rozhodnutia považuje začatie trestného stíhania vyšetrovateľom a zamietnutie sťažnosti prokurátorom, a teda je zrejmé, že sa nejedná o škodu, ktorá by vznikla v dôsledku rozhodnutia súdu. Ide teda o prípad, ktorý je potrebné subsumovať pod § 4 ods.1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. Ako zodpovednostný subjekt tak prichádza do úvahy Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR. Keďže žiadosť o prerokovanie bola postúpená z Ministerstva SR Generálnej prokuratúre SR v zmysle § 4 ods.1 písm. m zákona č. 514/2003 Z.z., tým bola založená príslušnosť Generálnej prokuratúry SR. Naviac poukázal na to, že nie je splnený jeden z predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, a to nezákonnosť rozhodnutia. Skutočnosť, že súdy dospeli k záveru, že skutok nie je trestným činom nemôže mať vplyv na posúdenie zavinenia trestného stíhania, nakoľko v čase rozhodovania o vznesení obvinenia existovalo dôvodné podozrenie, že sa navrhovateľ dopustil trestného činu, keď mali z vykonaného vyšetrovania a písomnej dokumentácie za preukázané, že navrhovateľ, ako konajúci lekár - chirurg si dostatočným spôsobom nesplnil povinnosti vyplývajúce z postavenia lekára, nevyhodnotil a nezvážil poúrazový stav pacienta, čo vyústilo do radikálneho zhoršenia jeho stavu. Zároveň namietal výšku uplatnenej škody navrhovateľom s tým, že navrhovateľ nepreukázal zaplatenie trov právneho zastúpenia, samotné vyčíslenie trov obhajoby nemôže byť považované za dôkaz, že predmetné trovy právneho zastúpenia vznikli práve navrhovateľovi a že ich aj reálne uhradil a rovnako tak vyúčtovanie odmeny za znalecké úkony nepreukazujú, že došlo aj k ich reálnej úhrade. Taktiež navrhovateľ nepreukázal v prípade uplatnenej náhrady škody titulom ušlej mzdy, že mu táto reálne vznikla, že navrhovateľ bol v čase konania výsluchov v službe a že vykonával prácu. Taktiež namietal uplatnené cestovné, keď motorové vozidlo nie je evidované na navrhovateľa a nie je preukázané, že predmetné vozidlo naozaj využil. Z opatrnosti namietal aj všetky úkony právnej služby, ktoré mali byť poskytnuté navrhovateľovi v trestnom konaní, nakoľko je potrebné preukázať, že boli reálne poskytnuté a že bola správne určená odmena za ne. Vzhľadom na uvedené žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Generálna prokuratúra SR, ako zastupujúci orgán odporcu, žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že nie je orgánom, ktorý má v danej veci konať za Slovenskú republiku. Poukázala na § 4 od.1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého prokuratúra koná za štát, ak škodu spôsobil prokurátor. V prípadoch uznesenia o vznesení obvinenia, prokurátor žiadnym spôsobom nekonal, nič neopomenul, a teda nie
je možné, aby škodu spôsobil prokurátor. Uznesenie o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné už jeho vydaním, a teda jeho účinky nastávajú už vydaním, bez ohľadu na to, kedy ho prokurátor obdrží, prokurátor sa teda nepodieľa na jeho vydaní, nemôže zabrániť jeho vydaniu a už vôbec spôsobiť škodu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ riadne nešpecifikoval, akým rozhodnutím bola spôsobená škoda, nie je zrejmé, či si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Mala za to, že súd, ktorý prijal obžalobu mohol konanie zastaviť, prípadne vrátiť obžalobu na došetrenie. Vec patrí do oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov. Keďže vo veci prvé konalo Ministerstvo spravodlivosti, je tým, ktoré má v mene SR konať. Zároveň poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 163/2013 z 13. novembra 2013, v zmysle ktorého uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej veci, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou, sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s trestným spisom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1T 134/2008, žiadosťou o náhradu škody - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 27.11.2013, špecifikáciou cestovného, ušlej mzdy, osvedčením o evidencii vozidla ev.č. V. XXX V., výplatnými páskami navrhovateľa, výpisom z bankového účtu právneho zástupcu navrhovateľa 11/2009, 4/2009, 1/2003, vyčíslením náhrady trov konania, potvrdenkou o spracovaní transakcie (čl. 118 spisu), vyúčtovaním odmeny za znalecký úkon č. 5/2009, vyúčtovaním znaleckého dokladu č. 273/2009, postúpením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 05.12.2013, žiadosti zo dňa 27.11.2013, výzvou na doplnenie podania zo dňa 13.12.2013, doplnením žiadosti o náhradu škody, vrátením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 03.03.2014, vrátením žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.03.2014, vyrozumením zo dňa 27.03.2014, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 12.01.2015 a zo dňa 15.04.2015, písomným vyjadrením Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2015 a zo dňa 21.05.2015, písomným vyjadrením Generálnej prokuratúry zo dňa 09.06.2015, čestným prehlásením zo dňa 16.10.2015 a zistil nasledovné:
Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru Považská Bystrica, Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP 8/ OdV- PB-2006 zo dňa 19.01.2006 vyšetrovateľ začal trestné stíhanie a Uznesením ČVS: ORP - 8/ OdV - PB-2006 zo dňa 28.03.2007 vzniesol obvinenie proti navrhovateľovi pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1/,2/ Tr. Zák.
Dňa 10.04.2007 podal navrhovateľ proti citovanému uzneseniu sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra v Považskej Bystrici uznesením, č.k 2Pv 18/06 zo dňa 09.05.2007 ako nedôvodnú zamietla.
Dňa 20.10.2008 Okresná prokuratúra Považská Bystrica pod sp.zn. 2Pv 18/06-78, podala na navrhovateľa obžalobu pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1/,2/ Tr. zák. na Okresný súd Považská Bystrica na tom skutkovom základe, že ako službukonajúci lekár - chirurg neštátneho zdravotníckeho zariadenia s.r.o. Zdravie Púchov, po tom, čo dňa 20.06.2002 asi o 18.30 hod. prijal na ošetrenie a pozorovanie pre úraz hlavy P. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá utrpela pri dopravnej nehode toho istého dňa asi o 17.40 hod. v Lednických Rovniach, zranenie - otras mozgu, v dôsledku ktorého bola v krátkodobom bezvedomí, ďalej tržnú ranu ľavého obočia, oderku nad jarmovým oblúkom vpravo, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie ľavého zápästia a pomliaždenie panvy, po RTG zranených častí tela a príslušných odberoch krvnej vzorky, ako aj po podaní náležitých liečiv/magnézia a Osyphyllinu do žily a Novalgin proti bolesti, ako aj po napojení na monitorovacie zariadenie životne dôležitých funkcií na oddelení JIS tohto zariadenia, nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, že sa poškodená P. T. neustále sťažovala na pretrvávajúcu bolesť hlavy, pričom mala aj nepravidelnú akciu srdca od 48-100 pulzov za minútu a ako druho atestovaný lekár - chirurg so 16 ročnou praxou v tomto odbore, dôsledne nevyhodnotil a nezvážil poúrazový vývoj u tejto pacientky v súvislosti s otrasom mozgu, ktorý utrpela pri úraze hlavy, po upozornení službukonajúcou zdravotnou sestrou toho istého dňa, t.j. 20.06.2002 o 20.50 hod. nevenoval náležitú pozornosť zhoršenému zdravotnému stavu poškodenej, ktorá sa sťažovala v tomto čase na náhle a prudké bolesti hlavy, na tŕpnutie pravej časti tváre a potenie sa, pričom mal vedomosť aj o tom, že neustále pretrváva u nej nepravidelná akcia srdca, túto situáciu riešil naordinovaním lieku proti bolesti hlavy Dolsinu o objeme 50 mg, hoci tento liek je v kontraindikácii práve pri úrazoch hlavy, pre jeho nežiadúce účinky, nepostrehol včas a adekvátne, že náhle zhoršený
zdravotný stav P. T. je nutné riešiť vyšetrením hlavy prostredníctvom CT a napriek tomu, že následne po aplikácii Dolsinu, pacientka zvracala, opäť túto situáciu žiadnym spôsobom neriešil a poškodenú odoslal na CT vyšetrenie hlavy až dňa 21.06.2002 o 00:34 hod., teda po siedmych hodinách od vzniku úrazu, kedy opäť po upozornení službukonajúcou zdravotnou sestrou poškodenú vyšetril a zistil, že má širokú pravú zrenicu, ktorá nereagovala na osvit, že už je v bezvedomí, po čom bola odoslaná na CT vyšetrenie do NsP Považská Bystrica, pričom bolo zistené, že P. T. utrpela epidurálny hematóm (krvácanie medzi lebečnú kosť a mozgový obal, v dôsledku poškodenej cievy, ktorá krvácala) a to v takom rozsahu, že napriek následnému operačnému zákroku v dôsledku nedokrvenia časti mozgu, toto zranenie vyústilo do vigílnej kómy, v ktorej sa nachádza poškodená do dnešného dňa, pričom podľa znaleckého posudku U.. P. V., znalca - neurochirurga, v prípade, že by bola poškodená odoslaná na CT vyšetrenie hlavy a následne operovaná v čase, keď jej zdravotný stav bol kritický, t.j. dňa 20.06.2002 o 20.50 hod., jej zdravotný stav by bol minimálne podstatne lepší.
Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 04.12.2008 Trestný rozkaz č.k. 1T 134/2008-337, proti ktorému dňa 11.12.2008 navrhovateľ podal odpor.
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 1T 134/2008-419 zo dňa 03.11.2010 súd navrhovateľa oslobodil spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by navrhovateľ ako obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zák. a že sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k porušeniu alebo ohrozeniu nedôjde. Taktiež nebolo preukázané, že nevedel, že svojim konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom, vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa špecializovaných odborníkov, znalcov i ostatných listinných dôkazov navrhovateľ (obžalovaný) vykonal v danom okamihu, kedy on rozhodoval o liečbe pacientky, všetko, čo ako odborný lekár vykonať mal.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23 To 12/2011-443 zo dňa 18.09.2012 bolo odvolanie prokurátorky zamietnuté ako nedôvodné a odvolanie poškodenej zamietnuté ako podané neoprávnenou osobou. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.09.2012.
Žiadosťou zo dňa 27.11.2013 sa navrhovateľ domáhal na Ministerstve spravodlivosti SR predbežného prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym a nezákonným úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadal, aby Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR mu uhradila škodu vo výške 2.967,95 Eur, ktorá mu vznikla v trestnom konaní titulom ušlej mzdy vo výške 375,48 eur, cestovného 75,80 Eur , nákladov dokazovania za znalecký posudok č. 5/2009 P.. U.. D.. U., N.. 697,20 eur a znalecký posudok č. 273/2009 U.. U.. M. vo výške 326,70 Eur a trov obhajoby vo výške 1.492,77 Eur.
Listom zo dňa 05.12.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku Generálnej prokuratúre SR s tým, že podľa údajov navrhovateľa ku škode malo dôjsť v dôsledku nezákonného konania orgánov činných v trestnom konaní, kde dozor nad ich činnosťou vykonával prokurátor, ktorý aj podal obžalobu, a preto v zmysle § 4 ods.1 písm. b) a f) zákona č. 514/2003 Z.z., sa za orgán zodpovedný za predbežné prerokovanie nároku považuje Generálna prokuratúra SR.
Na základe žiadosti zo dňa 13.12.2013 bol navrhovateľ vyzvaný Generálnou prokuratúrou SR na doplnenie podania - z akého titulu sa domáha nároku na náhradu škody a akým spôsobom škoda vznikla. Navrhovateľ v zmysle výzvy podanie doplnil listom označeným ako „Doplnenie žiadosti o náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z.z.“.
Dňa 03.03.2014 Generálna prokuratúra SR vrátila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR, s poukazom na 4 ods.1 písm. k) zákona č. 514/2003 Z.z s účinnosťou do 31.12.2008, podľa ktorého boli príslušné o náhrade škody konať tri orgány verejnej moci, a to Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálna prokuratúra SR. Keďže predmetnú žiadosť uplatnil navrhovateľ na Ministerstve spravodlivosti, je toto príslušné konať vo veci.
Listom zo dňa 21.03.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR vrátilo žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR z dôvodu, že táto žiadosť nemôže byť prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti SR s tým, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013. Poukázalo na skutočnosť, že súd nesie zodpovednosť za zákonnosť súdnej fázy trestného konania. V tomto prípade súdu nemožno pripisovať zodpovednosť za vznesenie obvinenia, keďže v prípravnom konaní nesie zodpovednosť za škodu vyšetrovateľ a prokurátor, pričom na tomto fakte nič nemení ani prípadné oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Prijatie obžaloby súdom nemôže zakladať príslušnosť ministerstva ako orgánu konajúceho v mene štátu, podľa § 4 ods. písm. a) prvý bod. a už vôbec nie podľa § 4 ods.2 cit. zákona.
Na základe Vyrozumenia zo dňa 27.03.2014 Generálna prokuratúra SR oznámila navrhovateľovi, že zotrváva na právnom názore v liste zo dňa 03.03.2014 a má za to, že nie je príslušná konať o jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z uvedených dôvodov jeho nárok neprerokuje.
Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
Podľa § 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona orgán verejnej moci je štátny orgán.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d/ nesprávnym úradným postupom
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Najvyšší súd v uznesení 4M Cdo 15/2009 interpretoval toto ustanovenie tak, že nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska teleologického výkladu vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne.
Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súdna judikatúra má za to, že „ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov (ako napr. vopred prerokovaný nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou),zásadne právo
na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia." Vzhľadom na uvedené je potrebné, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a tiež dôvody, vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté a teda v rámci spoločnosti utrpel ujmu, ktorú by ako poškodený mal mať nahradenú. Avšak tento právny nárok treba hľadať nielen v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ale aj vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 vyššie uvedeného zákona č. 514/2003 Z.z. „Ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo". Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné.
Tento výklad je nutné použiť aj pre tento prípad. Vyšetrovateľ na základe zistených skutočností začal proti navrhovateľovi trestné stíhanie, vzniesol obvinenie, prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa proti vzneseniu obvinenia, podal obžalobu a následne rozsudkom okresného súdu, v spojení s uznesením krajského súdu bol navrhovateľ právoplatne oslobodený spod obžaloby. Tým sa trestné konanie skončilo, podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a týmto je potom daná nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia a rovnako tak zamietnutie sťažnosti a podanie obžaloby prokurátorom.
Keďže bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený , súd zo zhora uvedených dôvodov ustálil, že navrhovateľ má podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Pokiaľ právna zástupkyňa Generálnej prokuratúry SR poukazovala na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013 súd musí konštatovať, že takýmto nálezom (v inej právnej veci) nie je súd pri rozhodovaní v tejto veci viazaný (jedná sa o tzv. konkrétnu kontrolu ústavnosti), pričom naviac súd udáva, že časť na ktorú poukázala zástupkyňa Generálnej prokuratúry SR je vytrhnutá z celého kontextu uvedeného rozhodnutia a jedná sa o skutkovo inú vec, právne zameranú na riešenie plynutia premlčacích dôb.
Ďalej bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou pasívnej legitimácie. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu. Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).
Podľa § 21 ods.4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.
Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
Predmetný návrh podal navrhovateľ proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z., pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán. Navrhovateľ pôvodne označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň podal žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosti navrhovateľa nevyhovelo z dôvodu jeho nepríslušnosti a žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre. V priebehu konania navrhovateľ označil alternatívne za odporcu Slovenská republika - Generálna prokuratúra.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení § 1 písm. a) a § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. je nepochybné, že pasívne legitimovaným je v tomto konaní Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľa označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená nezákonným rozhodnutím. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu.
Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 4 ods.1 písm. a), b), f) zák.č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (§ 38 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol § 4 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. zmenený, pričom daný zákon nadobudol účinnosť dňa 01.01.2013. Z piatej časti zákona č. 514/2003 Z.z. označenej ako prechodné a záverečné ustanovenia je zrejmé, že k danej právnej úprave neboli prijaté prechodné ustanovenia. Keďže ide o procesnoprávny predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013 sa aplikuje znenie dané novelou - zákonom č. 412/2012 Z.z.
V danom prípade bolo preukázané, že k nezákonnému rozhodnutiu, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní došlo jednak rozhodnutím vyšetrovateľa, ktorý vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vzniesol obvinenie proti navrhovateľovi a jednak rozhodnutím prokurátora, ktorý zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podal obžalobu. Na základe uvedeného súd podľa § 4 ods.1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. dospel k záveru, že orgánom príslušným konať v mene odporkyne - Slovenskej republike je Generálna prokuratúra.
Bez pochybnosti v prejednávanej veci navrhovateľ označil správne štát za subjekt, ktorý zodpovedá za škodu, ktorá mu bola spôsobená. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ označil na žalovanej strane ako účastníka konania Slovenskú republiku (štát) viackrát a zároveň označil viacero orgánov verejnej moci vystupujúcich v jej mene, súd z dôvodu právnej istoty podľa § 104 ods.2 O.s.p. konanie proti Slovenskej republike zastúpenej orgánom nepríslušným konať v jej mene v danej veci, teda proti Ministerstvu spravodlivosti, zastavil, keďže navrhovateľ neodstránil tento procesný nedostatok konania.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 z.z. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 27 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. prechodné ustanovenia Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27b ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009 Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v čase vydania rozhodnutia (do 31.08.2007) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 18 ods.1 ,2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v čase vydania rozhodnutia (do 31.08.2007) (1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. (3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Predpokladmi na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
Nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sú svojou povahou občiansko-právne nároky, o ktorej rozhodujú súdy v občiansko-súdnom konaní. Právna úprava kladie význam na predbežné prerokovanie nároku s
ústredným orgánom. Až potom ako predbežné prerokovanie neviedlo k uspokojeniu nároku, môže sa navrhovateľ obrátiť so svojím nárokom na súd.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady na priznanie náhrady škody navrhovateľovi spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa citovaného zák. č. 514/2003 Z. z.
Súd mal za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27.11.2013 žiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré následne postúpilo žiadosť príslušnému orgánu - Generálnej prokuratúre SR, o prerokovanie nároku na náhradu škody titulom vzniknutých osobných nákladov - ušlej mzdy vo výške 375,48 Eur, cestovného vo výške 75,80 Eur v celkovej výške 451,28 Eur, nákladov dokazovania - úhrada za znalecký posudok č. 5/2009 znalca P.. U.. D.. U., N.. vo výške 697,20 Eur, úhrada za znalecký posudok č. 273/2009 znalca U.. U.. M. vo výške 326,70 Eur a trov obhajoby 1.492,77 Eur, ktorej odporca nevyhovel.
Súd mal za nepochybne zistené z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T 134/2008, že navrhovateľ mal v danom konaní splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Stanislava Rojku, na základe plnej moci zo dňa 10.11.2008. Z pripojeného spisu vyplýva, že právny zástupca skutočne vykonal nevyhnutné úkony. Ako dôvodne uplatnenú teda súd priznal navrhovateľovi náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní pred Okresným súdom Považská Bystrica, sp.zn. 1T 134/2008 v celkovej uplatnenej výške 1.492,77 Eur, a to za 4 úkony právnej služby á 1.588,- Sk/52,71 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.11.2008, štúdium spisu dňa 13.11.2008 (zrejme omylom nesprávne uvedené dňa 18.11.2008), písomné podanie na súd zo dňa 01.12.2008, podanie odporu proti trestnému rozkazu dňa 11.12.2008) v zmysle § 12 ods.3 písm. a), § 14 ods.1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, 4 x náhradu hotových výdavkov á 190 sk/6,30 Eur. Ďalej mu priznal v zmysle § 14 ods.1 písm. b, c, d vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.05.2009 - 1 úkon právnej služby á 57,95 Eur (porada s klientom dňa 21.04.2009) a 1 úkon právnej pomoci á 115,90 Eur (účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27.04.2009 v čase od 8:15 hod. do 10:54 hod.), ďalej podľa § 14 ods.1 písm. c vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2010 mu priznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci á 57,95 Eur (písomné podanie znalcovi P.. U. dňa 13.07.2009, písomné podanie znalcovi U.. M. dňa 03.09.2009, písomné podanie na súd 16.11.2009). V zmysle § 14 ods.1 písm. b, c, d vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.06.2013, mu priznal odmenu za 2 úkony právnej pomoci á 120,22 Eur (účasť na pojednávaní dňa 28.06.2010 v čase od 8.30 hod. do 12.20 hod. a účasť na pojednávaní dňa 03.11.2010 v čase od 13:00 hod do 15.30 hod.), 1 úkon právnej pomoci á 60,11 Eur ( písomné podanie na súd zo dňa 25.10.2010, zrejme omylom uvedené zo dňa 15.07.2010), 2 úkony právnej pomoci á 63,58 Eur ( štúdium spisu dňa 06.09.2012 a účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne dňa 18.09.2012), ďalej za 1 úkon právnej pomoci á 42,39 Eur (porada s klientom dňa 13.09.2012) a náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané v roku 2009 - 5 x á 6,95 Eur, za úkony vykonané v roku 2010 -3 x 7,21 Eur a za úkony vykonané v roku 2012 - 3 x á 7,63 Eur. Ďalej mu v zmysle § 16 ods.4 cit. vyhl. priznal cestovné za cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť dňa 06.09.2012, ktorú si uplatnil vo výške 1/2-ice teda vo výške 11,639 Eur (0,183 Eur x 45 km) + ( 45 km x 0,061 Eur x 1,240 Eur) a za cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť na pojednávanie dňa 18.09.2012 vo výške 23,278 Eur ( 0,183 Eur x 90 km) + (90 x 0,061 x 1,240 Eur). V zmysle § 17 ods.1 cit. vyhl. mu priznal za uvedené cesty náhradu za stratu času vo výške 25,42 Eur ( 2 x 12,71 Eur) za cestu zo dňa 06.09.2012, ktorú si uplatnil vo výške 1/2-ice a za cestu zo dňa 18.09.2012 vo výške 50,84 Eur (4 x 12,71 Eur). Keďže je advokát platiteľom DPH, odmena a hotové výdavky boli zvýšené podľa § 18 ods.3 cit. vyhl. o 20 % DPH. Vykonanie uvedených úkonov mal súd za preukázané z pripojeného trestného spisu a považoval ich za účelne vynaložené a správne vyúčtované. O vykonaní uplatnených porád s klientom a ich účelnosti súd nemal pochybnosti vzhľadom na zložitosť trestnej veci, ďalej vzhľadom na skutočnosť, že sa vykonávali bezprostredne ( 5 až 6 dní) pred vytýčeným termínom hlavného pojednávania, ako aj s poukazom na čestné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 16.10.2015, v ktorom čestne prehlásil, že uplatnené úkony boli skutočne vykonané tak, ako boli vyúčtované.
Uhradenie vyššie špecifikovaných trov právneho zastúpenia navrhovateľom na účet právneho zástupcu JUDr. Rojka mal súd za preukázané z výpisov z bankového účtu, na základe úhrady zo dňa 27.04.2009 vo výške 372,15 Eur (čl. 122 spisu), zo dňa 19.11.2009 vo výške 154,46 Eur (čl. 123 spisu) a zo dňa 14.01.2013 vo výške 966,16 Eur (čl. 124 spisu), teda v celkovej výške 1.492,77 Eur.
Ďalej súd priznal ako dôvodne uplatnenú navrhovateľovi náhradu škody titulom vynaložených nákladov dokazovania vo výške 1.023,90 eur , t.j. odmeny za podaný znalecký posudok č. 5/2009 P.. U.. D.. U.E.,
N.. vo výške 697,20 Eur a odmeny za znalecký posudok č. 273/2009 U.. U.. M. vo výške 326,70 Eur, ktoré boli uhradené dňa 16.11. 2009 právnym zástupcom navrhovateľa JUDr. Rojkom, čo mal súd za preukázané výpisom z bankového účtu (čl. 117, 118 ) na základe vyúčtovania znalcov ( čl. 119, 120) a následne refundované navrhovateľom na účet právneho zástupcu JUDr. Rojku dňa 19.11.2009 (čl. 121).
Navrhovateľ si tiež dôvodne uplatnil náhradu škody titulom vynaložených osobných nákladov - cestovného vo výške 47,53 Eur na hlavné pojednávania v Považskej Bystrici dňa 27.04.2009 (čl. 346 trestného spisu), dňa 28.06.2010 (čl. 402 trestného spisu), dňa 03.11.2010 (čl. 416 trestného spisu) a verejné zasadnutie na Krajskom súde v Trenčíne dňa 18.09.2012 (čl. 437 trestného spisu). Vzdialenosť V. O. V. - Považská Bystrica a späť v uplatnenej výške 80,32 km/ 1 trasu, podľa www.vzdialenosti.sk, zodpovedá skutočnej vzdialenosti. Navrhovateľ spolu vykonal 6 ciest na trase V. O. V. - Považská Bystrica a späť x 80,32 km, čo spolu predstavuje 481,92 km. Vzdialenosť V. O. V. - Trenčín a späť navrhovateľ uplatnil vo výške 29,68 km/1 trasu, čo podľa www.vzdialenosti .sk zodpovedá skutočnej vzdialenosti. Spolu navrhovateľ vykonal 2 cesty na trase V. O. V. - Trenčína, teda 2 x 29,68 km, čo spolu predstavuje 59,36 km. Celková vzdialenosť, ktorú navrhovateľ vykonal predstavuje 541,28 km, pri použití motorového vozidla vo vlastníctve manželky zn. Hyundai ev.č. V. XXXBI, so spotrebou 6,1 l/100km, čo mal súd za preukázané z Osvedčenia o evidencii vozidla ( čl. 110 spisu). Navrhovateľ použil benzín Natural 98 v priemernej cene 1,44 Eur/liter, čo mal súd za preukázané z internetového portálu www. benzin. sk ( apríl/2009 - cena benzínu - 1,154 Eur, jún/ 2010 - 1,431 Eur, dňa november /2010 - 1,407 Eur, september/2012 - 1,758 Eur - priemer 1, 437 Eur po zaokrúhlení 1,44 Eur). Navrhovateľ si tak správne uplatnil cestovné vo výške 47,53 Eur ( 541,28 km x 0,061 Eur x 1,44 Eur), ktoré mu súd v žiadanej výške priznal.
Ďalej súd priznal navrhovateľovi osobné náklady titulom ušlej mzdy vo výške 319,23 Eur. Z pripojeného trestného spisu mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa zúčastnil hlavného pojednávania v Považskej Bystrici dňa 27.04.2009 (čl. 346 trestného spisu) v trvaní od 8:15 hod. do 10:54 hod. Z výplatnej pásky (čl. 115 spisu) súd zistil, že výška priemernej hodinovej náhrady mzdy navrhovateľa v mesiaci apríl 2009 predstavovala sumu 10,35 Eur, čo pri 8 hodinovom pracovnom čase predstavuje nárok na náhradu mzdy vo výške 8 x 10,35 Eur teda 82,80 Eur, ďalej sa zúčastnil hlavného pojednávania v Považskej Bystrici dňa 28.06.2010 v trvaní od 8:30 do 12.20 hod. (čl. 402 trestného spisu), pričom z výplatnej pásky ( čl.113 spisu ) vyplýva, že výška priemernej hodinovej náhrady mzdy navrhovateľa v mesiaci jún 2010 bola vo výške 11,12 Eur, čo pri 8 hodinovom pracovnom čase predstavuje nárok na náhradu mzdy vo výške 8 x 11,12 Eur, teda 88,96 Eur. Ďalej sa zúčastnil hlavného pojednávania v Považskej Bystrici dňa 03.11.2010 v trvaní od 13:00 hod. do 15.30 hod. (čl. 416 trestného spisu) , pričom z výplatnej pásky (čl.116 spisu ) vyplýva, že výška priemernej hodinovej náhrady mzdy navrhovateľa v mesiaci november 2010 bola 10,67 Eur, čo pri 8 hodinovom pracovnom čase predstavuje nárok na náhradu mzdy vo výške 85,36 Eur. Navrhovateľ sa ďalej zúčastnil verejného zasadnutia na Krajskom súde v Trenčíne dňa 18.09.2012 v trvaní od 10:00 hod. do 11:25 hod. (čl. 437 trestného spisu), pričom z výplatnej pásky (čl.114 spisu ) vyplýva, že v mesiaci september 2012 výška priemernej hodinovej náhrady mzdy navrhovateľa bola 7,7641 Eur, čo pri 8 hodinovom pracovnom čase predstavuje nárok na náhradu mzdy vo výške 8 x 7,7641, teda 62,11 Eur. Pokiaľ odporkyňa namietala nepreukázanie ušlej mzdy, súd uvádza, že v tomto smere sa navrhovateľ nachádza nie z vlastnej viny v dôkaznej núdzi, keďže potvrdenie zamestnávateľa o výške ušlej mzdy nemohol v tomto konaní predložiť v dôsledku objektívnej skutočnosti
- zániku zamestnávateľa Spoločnosti Zdravie, a.s. Púchov. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné: Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ustanovením § 120 ods. 1 O. s. p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že by boli nepravdivé. V danom prípade mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa v rozhodných dňoch zúčastnil pojednávaní, ktoré sa konali mimo miesta jeho bydliska/pracoviska. Vzhľadom na vzdialenosť, ktorú musel navrhovateľ absolvovať z miesta bydliska na pojednávania a dĺžku trvania pojednávaní
je objektívne nemožné, aby sa navrhovateľ vrátil do zamestnania a odpracoval určený pracovný čas. Navrhovateľ súdu predložil výplatné pásky, z ktorých jednoznačne vyplýva výška náhrady mzdy za deň. Zároveň dňa 16.10.2015 čestne prehlásil, že mu uplatnená mzda ušla. Vzhľadom na uvedené, súd uveril jeho tvrdeniu, že do práce v uvedené dni nenastúpil a následne mu priznal ušlú mzdu v uplatnenej výške.
Celkom tak súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu škody v uplatnenej výške 2.883,43 Eur.
Navrhovateľ si uplatnil aj 5,25 % tný ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy 2.883,43 Eur, od 01.04.2014 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle citovaných ustanovení a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd priznal navrhovateľovi ako dôvodne uplatnený zákonný 5,25 % tný úrok z omeškania ( základná úroková sadzba ECB 0,25 % zvýšená o 5 percentuálnych bodov) z priznanej sumy od 01.04.2014, kedy bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní s plnením s poukazom na posledný list Generálnej prokuratúry zo dňa 27.03.2014, v ktorom navrhovateľovi oznámila, že nárok navrhovateľa neprerokuje.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní úspech čiastočný, avšak súd mu priznal plnú náhradu trov, keďže mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Navrhovateľ pôvodne žaloval odporkyňu na zaplatenie sumy 2.967,95 Eur s prísl. a po začatí konania vzal späť návrh čo do sumy 84,52 Eur a ďalej žiadal priznať sumu 2.883,43 Eur s prísl., ktorú sumu mu súd ako dôvodne uplatnenú priznal. Jeho úspech tak predstavuje 97,15 % a neúspech 2, 85 %, čo predstavuje nepatrnú časť, a preto mu súd priznal proti neúspešnej odporkyni
- Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške súd rozhodne podľa § 151 ods.7 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Keďže si právo na náhradu trov konania uplatnilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR, súd z dôvodu právnej istoty rozhodol aj o jeho trovách, a to v zmysle § 142 ods.3 O.s.p., § 146 ods.2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. Súd konanie voči SR zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR ako nepríslušnému orgánu zastavil, čo predstavuje neúspech navrhovateľa, čím vzniklo SR zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti právo na náhradu trov konania. Podľa § 150 O.s.p. mu však právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v danej veci súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov SR- Ministerstvu spravodlivosti nemožno priznať. Súd prihliadol na okolnosti danej veci a tiež na okolnosť, ktorá viedla navrhovateľa k uplatneniu práva na súde jednak proti SR zastúpenej Generálnou prokuratúrou a jednak proti SR zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti, keď oba orgány odmietli predbežne prerokovať nárok navrhovateľa a tento z opatrnosti žaloval SR zastúpenú oboma štátnymi orgánmi. Súd mal za to, že za situácie, keď sa navrhovateľ domáha náhrady škody spôsobenej štátom, v ktorom konaní správne žaloval pasívne legitimovaný subjekt Slovenskú republiku, v základe nároku aj čo do jeho výšky bol úspešný, by jeho zaviazanie na náhradu trov konania bolo neprimerane tvrdé a odporovalo by to dobrým mravom.
Poučenie:
Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.