Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-27-2013.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľky: Q. B., N..: XX.X.XXXX, A. A. XX, XXX XX W.Š., proti odporcom: 1. W. W., N.. XX.X.XXXX, A. L. X, XXX XX W., a X. Z. W., N.. XX.X.XXXX, A. L. X, XXX XX W., obom zastúpeným JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 259,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Navrhovateľa je p o v i n n á nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 115,45 Eur a odporkyni v 2. rade trovy konania vo výške 115,45 Eur na účet právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 4.2.2013 a doplnenou 12.3.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by odporcom uložil povinnosť zaplatiť jej z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 259,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 9.9.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovanými dňa 5.9.2011 uzatvorila kúpnu zmluvu o predaji bytu na ul. L. X, W.. Poukázala na to, že v článku VII, ods. 2 kúpnej zmluvy bolo uvedené: „Kupujúci a predávajúci sa dohodli, že v nadväznosti na predchádzajúci odsek, platby spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti uhrádzajú do dňa uvedeného v odseku 1. tohto článku predávajúci a od tohto dňa kupujúci. V tomto zmysle si vysporiadajú navzájom aj prípadné preplatky a nedoplatky. Pre určenie pomeru rozdelenia preplatku alebo nedoplatku na týchto platbách je určujúci pomer podľa počtu dní v roku, ktoré užívali predmetné nehnuteľnosti účastníci zmluvy.“ Ďalej uviedla, že byt si žalovaný v prvom rade prevzal za účasti realitného makléra dňa 9.9.2011 preberacím protokolom. V preberacom protokole bol zaznamenaný stav energií a služieb, odpočet pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov v protokole uvedený nebol. Realitný maklér p. N. odpis uskutočnil. Boli tam zaznamenané tieto hodnoty: 0149, 0225, 0190 a 0142. Žalovaný následne u správcu bytového domu predložil „Dohodu o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru medzi kupujúcim a predávajúcimi“, v ktorej uviedol nepravdivé údaje o stave meračov ÚK k dátumu prevzatia bytu. Dohoda bola podpísaná len žalovaným v prvom rade až 28.11.2011 a bolo v nej uvedené, že kupujúci svojim podpisom a po vzájomnej dohode s predávajúcim sa zaväzuje realizovať platby za služby spojené s užívaním bytu od 1.10.2011. Navrhovateľka ako predávajúca takúto dohodu nikdy nepodpísala a s kupujúcimi sa nedohodla, že platby majú uhrádzať až od 1.10.2011. Všetky náklady za byt od 9.9.2011 do 30.9.2011 uhrádzala namiesto žalovaných. Uviedla, že jej namerané dieliky ÚK podľa nepravdivo nahláseného stavu sú 2041,9 za 3 mesiace vykurovacej sezóny a dieliky žalovaných sú len 306,5 za rovnako dlhé obdobie vykurovacej sezóny. Na základe nepravdivých údajov zo strany žalovaných vykonal správca bytového domu vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2011
- 30.9.2011 v jej neprospech. Za žalovaných uhrádzala sumu vo výške 259,88 Eur. Žalovaných listom zo dňa 14.12.2012 vyzvala k vráteniu bezdôvodného obohatenia. Vyzvala ich k podpisu dohody o prerozdelení nákladov medzi kupujúcim a predávajúcim, kde by sa nespravodlivé rozúčtovanie uviedlo na správnu mieru. Žalovaní na jej výzvu nereagovali.
Odporcovia so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že predmetný byt prevzali od žalobkyne za účasti realitného makléra 9.9.2011. Následne k nim prišla žalobkyňa s tým, že jej neprišla správa o prijatí našej platby za byt, a preto od nich žiadala naspäť kľúče od bytu a zabránila im k jeho ďalšiemu užívaniu. Vzhľadom k tomu, že posledná splátka za kúpu bytu bola uhradená 21.9.2011 a týmto dňom im žalobkyňa vrátila kľúče k predmetnému bytu, začali od tejto doby byt užívať. Nakoľko odporca v 1. rade uzatvoril dohodu o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu so spoločnosťou Spravbytkomfort, v ktorej sa zaviazal realizovať platby za služby spojené s užívaním bytu od 1.10.2011, a taktiež v nej neuviedol nepravdivé údaje, má za to, že nemohlo dôjsť k tomu aby sa odporcovia na niečí úkor bezdôvodne obohatili.
V stanovisku k vyjadreniu odporcov navrhovateľka uviedla, že sa nedomáha bezdôvodného obohatenia vo výške 259,88 Eur z titulu, že namiesto nich plnila náklady spojené s užívaním bytu. Žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že so správcom bytového domu uzatvorili „Dohodu o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru medzi kupujúcim a predávajúcimi“ a uviedli v nej nepravdivé údaje. Uvedenie nepravdivých údajov malo za následok zlé prerozdelenie nákladov spojených s užívaním bytu v jej neprospech. Poukázala na to, že odporca v prvom rade spomínanú dohodu podpísal 28.11.2011, stav meračov bol k 9.9.2011 taký ako uvádza v dohode pred čiarkou. Na meračoch nemôžu byť predsa dve odlišné hodnoty nameraných dielikov a vyslovila otázku odkiaľ sa vzal odpočet dielikov 0393, 0287, 0255, 0257 k 28.11.2011, keď správca bytového domu robí odpočet dielikov raz ročne a vykonal ho 31.12.2011. Písomným podaním zo dňa 28.9.2015 navrhovateľka doplnila, že na výpočet sumy bezdôvodného obohatenia a jej adekvátnej výšky uplatneného nároku použila vlastnú úvahu. Ako pomôcku použila vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu. Mala za to, že náklady by mali byť rozdelené 40/60 aj z dôvodu, že v predmetnom byte v rovnakom vykurovacom období býval (zo strany odporcov) väčší počet ľudí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením preberacieho protokolu (č.l. 52), písomnosti označenej ako dohoda o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu zo dňa 28.11.2011 (č.l. 53), odpočtového listu spoločnosti Spravbytkomfort k dátumu 31.12.2010 (č.l. 89), odpočtového listu spoločnosti Spravbytkomfort k dátumu 31.12.2011 (č.l. 90), kúpnej zmluvy (č.l. 3), zmluvy o výkone správy (č.l. 74), stanoviska spoločnosti Spravbytkomfort k námietke voči vyúčtovaniu nákladov za byt (č.l. 83) a správy spoločnosti Spavbytkomfort o vyúčtovaní tepla podľa vyhl. č. 630/2005 Z.z. (čl. 123), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Dňa 5.9.2011 uzavrela navrhovateľka ako predávajúci s odporcami ako kupujúcimi kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu na ul. L. Č.. X, W. (ďalej len „byt“). V článku VII bod 1. tejto zmluvy bolo dojednané, že predávajúci odovzdávajú predmet kúpy kupujúcim do užívania dňom vyplatenia celej kúpnej ceny. Podľa článku VII bod 2. tejto zmluvy kupujúci a predávajúci sa dohodli, že v nadväznosti na predchádzajúci odsek, platby spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti uhrádzajú do dňa uvedeného v odseku 1. tohto článku predávajúci a od tohto dňa kupujúci. V tomto zmysle si vysporiadajú navzájom aj prípadné preplatky a nedoplatky. Pre určenie pomeru rozdelenia preplatku alebo nedoplatku na týchto platbách je určujúci pomer podľa počtu dní v roku, ktoré užívali predmetné nehnuteľnosti účastníci zmluvy.
Dňa 9.9.2011 bol medzi navrhovateľkou zastúpenou splnomocneným realitným maklérom a odporcom v 1. rade podpísaný preberací protokol k bytu, na ktorom boli uvedené aj údaje z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov. Tieto hodnoty tam podľa zhodných tvrdení účastníkov uviedol realitný maklér.
Podľa zmluvy o výkone správy bod 4.2.2. a bod 4.2.3. vlastníci bytu sú zaviazaní za plnenia spojené s užívaním bytu uhrádzať mesačné preddavky, ktoré stanovil správca ako 1/12 skutočných nákladov predchádzajúceho obdobia, a sú splatné mesačne vopred vždy do 10. dňa v mesiaci na účet bytového domu. Podľa vyjadrení účastníkov do 10. dňa v mesiaci, teda do 10.9.2011 celá kúpna cena za byt uhradená nebola. K tomu došlo až neskôr v priebehu mesiaca september 2011 (podľa vyjadrenia
odporcov 21.9.2011 a podľa stanoviska navrhovateľky 15.9.2011), a na úhradu preddavkov za tento mesiac tak bola povinná navrhovateľka.
Ako vyplýva z vyjadrenia odporcu v 1. rade na pojednávaní (č.l. 97 spisu) následne predložil správcovi bytového domu spoločnosti Spravbytkomfort a.s. písomnosť označenú ako dohoda o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru zo dňa 28.11.2011. Podľa označenia malo ísť o písomnú dohodu medzi navrhovateľkou a odporcom, navrhovateľka však túto dohodu nepodpísala, na mieste vyznačenom pre podpis navrhovateľky podpis úplne chýba. Túto listinu odporca v 1. rade predložil spoločnosti Spravbytkomfort za účelom prevzatia práv a povinností spojených s užívaním bytu, pričom bola vyplnená podľa pokynom pracovníčky. Údaje uvedené v tejto dohode opísal odporca v 1. rade z meračov umiestnených na vykurovacích telesách a odniesol na spoločnosť Spravbytkomfort. Navrhovateľka sa na tejto listine nijako nepodieľala. Neskôr ku koncu roka prišiel technik spoločnosti Spravbytkomfort a urobil odpočet koncoročnej spotreby.
Podľa písomného stanoviska spoločnosti Spravbytkomfort k námietke navrhovateľky voči vyúčtovaniu nákladov za byt (č.l. 83) rozúčtovanie nákladov na pôvodného vlastníka bytu a nového vlastníka bytu bolo vykonané na základe dohody o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu zo dňa 28.11.2011, pričom aj z listiny nákladov a údajov za byt (č.l. 92) vyplýva, že hodnoty štartovacieho odpočtu pre odporcov 393, 287, 255 a 257 zhodujú s hodnotami na písomnosti označenej ako dohoda o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru, z čoho je zrejmé, že reklamované rozúčtovanie nákladov na pôvodného vlastníka bytu (navrhovateľky) a nového vlastníka bytu (odporcov) bolo vykonané na základe vyššie uvedených údajov v písomnosti označenej ako dohoda o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu zo dňa 28.11.2011. Podľa tohto sporného vyúčtovania (č.l. 92 a 117) bol odporcom vyúčtovaný spolu náklad na ÚK vo výške 101,11 Eur.
Ako vyplýva zo správy spoločnosti Spravbytkomfort zo dňa 29.10.2015 pri alternatívnom rozúčtovaní nákladov ÚK za obdobie október - december 2011 podľa pomerného množstva z celoročného dodaného tepla podľa mesiacov (39%) v zmysle ust. § 5 ods. 5 vyhl. č. 630/2005 Z.z. by bolo vyúčtovanie ÚK odporcom spolu vo výške 212,88 Eur, teda o 111,77 Eur viac ako vo vyúčtovaní podľa údajov uvedených v písomnosti označenej ako dohoda o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu zo dňa 28.11.2011. Podľa oficiálneho vyúčtovania spoločnosti Spravbytkomfort pritom odporcovia za mesiace október až december 2011 uhradili preddavkovane spolu 547,83 Eur a mali celkový preplatok 164,47 Eur.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 5 ods. 5 vyhl. č. 630/2005 Z.z. ak počas zúčtovacieho obdobia došlo k zmene konečného spotrebiteľa, náklady na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody podľa § 4 ods. 3 sa konečnému spotrebiteľovi rozpočítavajú v pomere nákladov na dodané teplo podľa jednotlivých mesiacov k celkovým nákladom na dodané teplo za zúčtovacie obdobie podľa prílohy č. 1 alebo v pomere počtu dennostupňov v jednotlivých mesiacoch k celkovému počtu dennostupňov za zúčtovacie obdobie, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú inak.
Podľa prílohy č. 1 k vyhl. č. 630/2005 Z.z. pomerné množstvá z celoročného dodaného tepla podľa mesiacov na vykurovanie za obdobie mesiacov január až september sú stanovené vo výške 61% a za obdobie mesiacov október až december vo výške 39%.
V danom prípade sa navrhovateľka voči odporcom domáhala bezdôvodného obohatenia z dôvodu zlého prerozdelenie nákladov spojených s užívaním bytu po jeho predaji v jej neprospech. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vyúčtovanie tepla na vykurovanie bolo pre účastníkov vykonané na základe údajov uvedených v písomnosti označenej ako dohoda o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru zo dňa 28.11.2011, hoci medzi konečnými spotrebiteľmi k takejto
dohode nedošlo. Na základe toho bola odporcom za vykurovanie vyúčtovaná suma 101,11 Eur, hoci pri absencii dohody účastníkov ako konečných spotrebiteľov im podľa § 5 ods. 5 vyhl. č. 630/2005 Z.z. mohla byť vyúčtovaná suma 212,88 Eur, teda o 111,77 Eur viac, ktorú by mali zaplatiť na účet bytového domu (nie navrhovateľky). Odporcovia pritom mali pri vyúčtovaní na preddavkoch uhradené celkovo o 164,47 Eur viac (preplatok), ktorý by pokryl aj uvedenú vyššiu sumu nákladov na vykurovanie. Už z uvedeného je zrejmé, že odporcovia sa tak nemohli obohatiť na úkor navrhovateľky, a tá za nich ani nič neplatila. Ich povinnosti a platby sa podľa zmluvy o výkone správy týkali iba odporcov a spoločnosti Spravbytkomfort ako správcu účtu bytového domu, a bez osobitnej dohody so správcom bytového domu mali všetky platby uhrádzať iba jemu, rovnako ako na základe svojho predchádzajúceho vzťahu (podľa zmluvy o výkone správy) so spoločnosťou Spravbytkomfort mala svoje povinnosti plniť navrhovateľka. Pokiaľ teda došlo k zlému rozpočítaniu nákladov na dodané teplo a navrhovateľka má eventuálne preplatok voči spoločnosti Spravbytkomfort (nie voči odporcom), za situácie kedy odporcovia voči spoločnosti Spravbytkomfort plnili všetko čo mali a navrhovateľka tak za odporcov neplnila nič, čo mali podľa práva plniť sami, nemohli sa na jej úkor bezdôvodne obohatiť.
Pre úplnosť súd dodáva, že ak by mala byť, tak ako to navrhovateľka uvádza v návrhu, základom rozúčtovania kúpna zmluva, tak podľa jej článku VII ods. 2 pre určenie pomeru rozdelenia preplatku alebo nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu mal byť určujúci iba pomer dní v roku, ktoré užívali predmetné nehnuteľnosti účastníci zmluvy. Rozdelenie celkového preplatku za byt v roku 2011 vo výške 667,47 Eur (vyúčtovaného navrhovateľke vo výške 503,- Eur a odporcom vo výške 164,47 Eur) by však potom bolo pre navrhovateľku ešte menej priaznivé. Z týchto dôvodov považoval súd uplatnený nárok, tak ako bol žalobkyňou skutkovo vymedzený, za nedôvodný, a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal odporcom ako účastníkom, ktorí mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva pozostávajúcich z trov ich právneho zastúpenia odporcovi v 1. rade vo výške 115,45 Eur za 1 úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom) po 21,58 Eur, 4 úkony právnej služby vo výške 50% z tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 10,79 Eur (písomné podanie na súd zo dňa 23.4.2013 a účasť na pojednávaní 2.10.2013, 7.7.2015, 30.10.2015), a za úkon právnej služby 1 vo výške 2.69 Eur (účasť na pojednávaní 25.11.2013 - odročené bez prejednania), vrátane režijného paušálu 4 x 7,81 Eur k týmto úkonom v roku 2013 a 2 x 8,39 Eur v roku 2015. Z rovnakých dôvodov za obdobné úkony spoločného právneho zástupcu v rovnakej výške súd priznal náhradu trov konania aj odporkyni v 2. rade v celkovej výške 115,45 Eur.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.) za odvolanie vo veci samej sa platí súdny poplatok podľa rovnakej sadzby ako z návrhu na začatie konania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.