Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-7-2022.pdf
PDF · 76.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2022 takto
rozhodol:
rozhodol:
obžalovaný:
P. N., J.. XX.XX.XXXX I. G., Y.. G. N., V. XXX/X,
j e v i n n ý, ž e
hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa a výška povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/260/2019 zo dňa 06.02.2020, právoplatným dňa 19.02.2020, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry J. T., J.. XX.XX.XXXX sumou 250,- Eur mesačne, počnúc dňom 15.12.2018, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám matky G. T. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, túto povinnosť si obvinený v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval riadne neplnil v období od 01.09.2020 do mesiaca október 2022 vrátane, a to okrem čiastočných úhrad výživného spolu v sume 2.651,- Eur, čím zostal dlžný na bežnom výživnom za obdobie od 01.09.2020 do mesiaca október 2022 vrátane sumu 3849,- Eur, t e d a
z nedbanlivosti najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby podľa svojich schopností a možností v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné k rukám G. O. V.. T., J. XX.XX.XXXX, Y. G. I. X, G..
odôvodnenie:
Súd vykonal hlavné pojednávanie v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného, keďže boli splnené všetky zákonné podmienky pre uvedený postup, a vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, vypočul svedkyňu- zákonnú zástupkyňu oprávnenej osoby a na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku konaniu v neprítomnosti obžalovaného, má súd uvádza, že okrem splnenia podmienok uvedených v § 252 ods. 2 písm. a) až d) Trestného poriadku, ktoré musia byť splnené, súd v každom jednotlivom prípade musí skúmať i to, či vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného. Tu treba uviesť, že súd skúmal s ohľadom na povahu veci a jej závažnosti, či môže vo veci konať bez prítomnosti obžalovaného, a dospel k záveru, že bolo možné zistiť skutkový stav o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Záverom sa konštatuje, že právo na spravodlivý proces, a stým súvisiace právo byť prítomný na trestnom konaní, je právo obvinenej osoby a nie jej povinnosť. Súd je povinný toto právo obvinenému zaručiť, no zároveň to nemôže byť prekážkou pre plynulé konanie a rozhodovanie vo veci a stým spojeným dosahovaním účelu trestného konania vyjadreného v § 1 ods. 1 Trestného poriadku. K tomu je potrebné dodať, že súd vo veci vydal trestný rozkaz, ktorý nebolo možné obžalovanému doručiť do vlastných rúk (náhradné doručenie je vylúčené), v dôsledku čoho bol na obžalovaného vydaný príkaz na zatknutie. Pri svojom výsluchu dňa 03.08.2022 jednak uviedol adresu na doručovanie písomní, bol mu oznámený termín hlavného pojednávania a súd ho osobitne poučil v zmysle § 252 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku, že ak sa na hlavné pojednávanie nedostaví, súd vykoná hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Obžalovaný sa napriek tomu na hlavné pojednávanie nedostavil a ani sa z jeho konania nijako neospravedlnil.
Obžalovaný v prípravnom konaní ako obvinený nepoprel spáchanie, keď vypovedal, že dlžné výživné hradil z účtu jeho otca, keďže na jeho účte je exekúcia. Toho času je nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Podával na súd aj návrh na zníženie výživného. Svedkyňa matka maloletého dieťaťa vypovedala, že jej obžalovaný neuhradil žiadne výživné s tým, že požiadala ÚPSVaR o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané. Od otca obžalovaného jej prišli platby a to v 11/2020 v sume 150,- Eur + 50 Eur, 12/2020 150+50 Eur, a 2/2021 320,- Eur, spolu teda 820,- Eur. Celkový dlh obžalovaného aj po čiastočných úhradách činí sumu 3.849,- Eur. Zo správy z exekútorského úradu vyplýva, že voči obžalovanému je vedené exekučné konanie a to pre neplatenie výživného na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/260/2019, na základe ktorého bol obžalovaný povinný hradiť výživné vo výške 250,- Eur, počnúc dňom 15.12.2018. Zároveň bolo určené i zročné výživné vo výške 3.250,- Eur za obdobie od 15.12.2018 do 06.02.2020, a toto mu bolo povolené splácať vo 70,- Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Na základe predmetnej správy od exekútora mal súd za preukázané, že pohľadávka obžalovaného v exekučnom konaní bola ku dňu 23.09.2022 (dátum podania správy) spolu v sume 8.813,19 Eur, z ktorej výživné činí sumu 7.041,41 Eur a trovy exekučného konania 1.771,78 Eur. Tu súd zdôrazňuje, že sa jedná o celkové výživné, aj so zročným výživným, a suma uvedená v skutkovej vete obžaloby, kopíruje, len obdobie žalované do vyhlásenia rozsudku, a túto sumu súd ustálil na základe preukázaných platieb výživného za dané obdobie. Skutočnosť, že sa voči obžalovanému vedie exekučné konanie, nemá vplyv na vznik trestnej zodpovednosti. Tú je možné vyvodzovať z toho, že napriek tomu, že obžalovaný bol exekvovaný, hradil dlžné výživné prostredníctvom svojho otca, ale bez preukázania relevantných skutočností s tým prestal. V tomto trestnom konaní bolo preukázané, že obžalovaný si z nedbanlivosti neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa, v dôsledku čoho požiadala aj matka dieťaťa o náhradné výživné, ktoré jej je už vyplácané. Obžalovaný nemá status zdravotne alebo inak postihnutej osoby, prípadne neboli zistené iné okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali osobitné skúmanie súdu v rámci predbežnej otázky, či bol alebo nebol schopný plniť si riadne vyživovaciu povinnosť. Navyše obžalovaný žije v regióne Slovenska s najnižšou nezamestnanosťou, s množstvom pracovných ponúk a preto súd nevidí dôvod,
aby si obžalovaný nemohol nájsť adekvátnu prácu, preto aby si plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim nedbanlivostným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v preukázanej vo vedomej nedbanlivosti, keďže vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Pre konštatovanie súdu o úmyselnom konaní obžalovaného, neboli v konaní preukázané žiadne relevantné okolnosti.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu neplnením si vyživovacej povinnosti, jeho následok, ktorým je len čiastočná úhrada výživného čo má negatívny dopad hlavne na maloletú dcéru a zavinenie obžalovaného vo forme vedomej nedbanlivosti. U obžalovaného súd nezistil priťažujúcu okolnosť ani žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Za daného stavu v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ukladal trest v rozmedzí základnej trestnej sadzby.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie, ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude pre teraz postačujúce uloženie primeraného podmienečného trestu so skúšobnou dobou, v rámci ktorej bude úlohou obžalovaného uhradiť dlžné výživné a dokázať tak nie len súdu, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutým opatrení preto, aby obžalovaný viedol v budúcnosti riadny život, a riadne si plnil svoje zákonné i rodičovské povinnosti.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e: proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.