Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5C-4-2015.pdf
PDF · 110.65 KB
No categories available
5C/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanej Q. Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, C., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou V.T. A., W. Y. B. S., o zaplatenie 851,61 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 183,6 eur s úrokom z omeškania 9,5% p. a. od 08.09.2011 do zaplatenia, istinu 28,9 eur s úrokom z omeškania 9,5% p. a. od 18.10.2011 do zaplatenia, istinu 29,8 eur s úrokom z omeškania 9,25% p. a. od 18.11.2011 do zaplatenia, istinu 42,76 eur s úrokom z omeškania 9% p. a. od 18.12.2011 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 8. 9. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 851,61 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 183,60 eur od 8. 9. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 28,90 eur od 18. 10. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 29,80 eur od 18. 11. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 609,31 eur od 18. 12. 2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 vyfakturoval žalovanej faktúrami spolu sumu 851,61 eur, ktorú žalovaná neuhradila. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.
Žalovaná suma 851,61 eur pozostáva zo sumy 293,61 eur za poskytnuté služby a zo sumy 558 eur titulom zmluvnej pokuty.
V priebehu konania súd zistil, že žalovaná sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a jej súčasný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.
Žalobca doručil súdu dňa X. XX. XXXX podanie, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu, trval na podanej žalobe v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaných zmluvných pokút. Poukázal tu na ustanovenie §544 Občianskeho zákonníka a na to, že žalovaná bola oboznámená s možnosťou uplatnenia zmluvných pokút. Ďalej poukázal na to, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 12. 4. 2011 uzatvorili zmluvu o pripojení a dodatok k tejto zmluve, na základe ktorých poskytovateľ služby
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie záväzku 24mesačnej lehoty viazanosti vo výške 220 eur a 50 eur. Dňa 2. 5. 2011 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili ďalšiu zmluvu o pripojení, na základe ktorej obdŕžala N. B. X za akciovú cenu s podmienkou lehoty viazanosti 24mesiacov s dohodnutou zmluvnou pokutou 150 eur v prípade nedodržania záväzku zo zmluvy. Následne dňa X. X. XXXX právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili ďalšiu Zmluvu o pripojení a nájme K., na základe ktorej pre žalovanú bola zriadená pevná telefónna prípojka - program služieb C. L. s podmienkou viazanosti 24mesiacov, kde pri porušení lehoty viazanosti bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 100 eur. V tejto súvislosti zároveň právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo uplatniť si aj zmluvnú pokutu Tarify ST a.s., keďže pri uzatváraní zmluvy (za podmienky jej dodržania) sa zriaďovací poplatok neplatil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o pripojení, dodatkami k týmto zmluvám, zmluvou o kúpe PC, zmluvou o pripojení a nájme K., tarifou B. na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete - časť A, faktúrami, výpisom z obchodného registra právneho predchodcu žalobu, oznámením o postúpení pohľadávky a prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav.
Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaná uzatvorili dňa 12. 4. 2011 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom pevnej internetovej prípojky - M. V. J. C. X B. spolu s DSL pripojením. Spolu s touto zmluvou bol uzatvorení aj Dodatok k zmluve o pripojení - kúpa koncového zariadenia XXXXXXXXXX, predmetom ktorého bol záväzok právneho predchodcu žalobcu predať žalovanej koncové zariadenie F. G. T. za zľavnenú cenu 29,90 eur s podmienkou lehoty viazanosti 24 mesiacov. Podľa bodu 2 Zmluvy, zmluvná pokuta za porušenie záväzku 24mesačnej lehoty viazanosti touto službou je vo výške 220 eur. Podľa bodu 5 písm. e) Zmluvy, zmluvná pokuta za porušenie záväzku lehoty viazanosti spojeného s dátovým zariadením - F. G. T. je vo výške 50 eur.
Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaná uzatvorili dňa X. X. XXXX Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom rovnakej pevnej internetovej prípojky - M. V. J. XSolo. Spolu so zmluvou podpísala žalovaná toho istého dňa Zmluvu o kúpe PC č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej obdŕžala N. B. X za akciovú cenu 199 eur s podmienkou lehoty viazanosti 24mesiacov. Podľa Zmluvy o kúpe PC v prípade nedodržania záväzku zo zmluvy, je pre žalovanú zmluvná pokuta vo výške 150 eur.
Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaná uzatvorili dňa 5. 5. 2011 ďalšiu Zmluvu o pripojení a nájme KZ č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie hlasových služieb prostredníctvom pevnej telefónnej prípojky - program služieb C. L. s podmienkou viazanosti 24mesiacov. Jednalo sa o zriadenie telefónnej prípojky pre fyzické osoby pre osobnú spotrebu. Podľa bodu 11, tabuľka č. 3) tejto Zmluvy, zmluvná pokuta za porušenie záväzku dodržania 24mesačnej lehoty viazanosti, je vo výške 100 eur. Súčasťou tejto Zmluvy bola Tarifa ST na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete - časť A, kde z bodu 1.1.4 vyplýva pre žalovanú zmluvná pokuta za porušenie záväzku využívať verejnú telefónnu službu (vzťahujúca sa na zriadenie TP1) počas doby viazanosti 12 mesiacov a to vo výške 38 eur.
Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaná uzatvorili dňa 18. 5. 2011 uzatvorili aj Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX.
Právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, vyfakturoval žalovanej poplatky za využívané služby spolu vo výške 293,61 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 8. 2011 splatnou dňa 7. 9. 2011 sumu 183,60 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 3. 10. 2011 splatnou dňa 17. 10. 2011 sumu 28,90 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 11. 2011 splatnou dňa 17. 11. 2011 sumu 29,80 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 12. 2011 splatnou dňa 17. 12. 2011 sumu 51,31 eur (poplatok za prenájom šnúrového telefónu 0,49 eur, doplatok Magio internet Duo 41,67 eur, odpis elektronickej faktúry 0,60 eur, 20% DPH 8,55 eur).
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 12. 2011 splatnou dňa 17. 12. 2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej aj zmluvné pokuty vo výške 558 eur (pokuta 2011 vo výške 100 eur, pokuta za
akciové zriadenie linky 38 eur, pokuta V. J. 220 eur, pokuta N. Q. XXXX vo výške 150 eur, pokuta G. T. 50 eur).
Listom zo dňa 25. 11. 2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že dňa 20. 11. 2013 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 851,61 eur, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu. Žalobca súdu predložil aj prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok.
Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.
Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11. 2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11. 2011, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou boli uzatvorené zmluvy o pripojení, dodatky k týmto zmluvám, zmluvy o kúpe PC a zmluvy o pripojení a nájme KZ. Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej služby a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 293,61 eur neuhradila, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 293,61 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Súd však žalobu v danej veci zamietol v časti požadovaných zmluvných pokút a to aj spolu s úrokom z omeškania. Jedná sa o zmluvnú pokutu vo výške 558 eur, vyfakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 12. 2011 splatnou dňa XX. XX. XXXX (pokuta 2011 vo výške 100 eur, pokuta za akciové zriadenie linky 38 eur, pokuta V. J. 220 eur, pokuta notebook Q. XXXX vo výške 150 eur a pokuta G. T. 50 eur).
Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobu a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní tohto základného predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti súm uplatnených ako zmluvné pokuty, za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.
Pri zmluvnej pokute, ktorú si žalobca uplatnil za porušenie časového záväzku dohodnutej doby viazanosti užívať služby súd má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá. Podľa citovaného ustanovenia §544 ods.1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu. Súd je toho názoru, že tak, ako bolo dohodnuté znenie tejto zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje časové hľadisko, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť výšky zmluvnej pokuty k porušeniu zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute za porušenie časového záväzku dohodnutej doby viazanosti užívať dohodnutú službu, je pre neurčitosť neplatná.
Podľa čl. 6 Smernice Rady XX/XX/Z. z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.
Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv, ktoré patria k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady XX/XX/Z. z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.
Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.
Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
Tak, ako sú dojednané zmluvné pokuty, ich považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Žalobca vôbec nešpecifikoval, ktorú povinnosť žalovaný porušil a za porušenie ktorej konkrétnej povinnosti mu bolo uložená a vyúčtovaná zmluvná pokuta. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje).
Z uvedených dôvodov súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria zmluvné pokuty vo výške 558 eur, vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa X. XX. XXXX splatnou dňa XX. XX. 2011 (pokuta 2011 vo výške 100 eur, pokuta za akciové zriadenie linky 38 eur, pokuta Magio internet 220 eur, pokuta notebook Jar 2011 vo výške 150 eur a pokuta WiFi router 50 eur).
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žalovanej náhradu trov konania. V danej veci úspech žalobcu predstavuje 293,61 eur (34,48% žalovanej sumy) a úspech žalovanej 558 eur (65,52% žalovanej sumy). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola v konaní neúspešnejšia a teda by jej patrila náhrada trov konania po odpočítaní jej neúspechu v konaní od jej úspechu v konaní, a to v rozsahu 31,04% z celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom úspechu. Žalovaná si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).