Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/68/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 258 713, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 234 547 proti žalovanému I. J., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX/XX, T., o zaplatenie 726,10 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 27% ročne zo sumy 704,70 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 545 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 545 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,14% v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie 726,10 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 23.01.2019. Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver vo forme úverového rámca do výšky 5000 Eur. Podľa bodu 1.5 zmluvy žalovaný čerpal úver spôsobom, že bol priamo poskytnutý na účet predajcu tovaru. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v sume 738,80 Eur z toho 718,40 Eur platbami a 20,40 Eur ako poplatky, ktoré vyúčtoval v súlade so zmluvou. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výpis z účtu ako aj potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Podľa článku 4.3 zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, čo nesplnil, keďže uhradil len sumu 54 Eur. Z toho dôvodu v súlade s článkom 7.1 zmluvy vyhlásil dňa 28.10.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh stal splatným v celom rozsahu. Neuhradené záväzky žalovaného predstavujú sumu 726,10 Eur z toho 704,70 Eur z titulu istiny, 15,70 Eur z titulu dlžných úrokov, 2,85 Eur z titulu dlžného poistného, 2,85 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň predmetom pohľadávky sú úroky z istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 704,70 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia, úroky z omeškania v sume 5 % ročne zo sumy 723,25 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia.

2. Súd vyzval žalobcu uznesením č. k. -47 zo dňa 15.08.2022 na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov o tom, že bola splnená podmienka pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa . Poučil ho, že ak žalobca nebude schopný doplniť skutkové tvrdenia,

môže to pre neho znamenať zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena. Vyzval tiež žalobcu na späťvzatie nedôvodnej žaloby podľa v časti zmluvného úroku 27 % ročne, ktorý súd považoval za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a za tým účelom aby upravil výšku svojho nároku na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z úveru.

3. Žalobca vo vzťahu k výzve na doplnenie skutkových tvrdení zobral žalobu späť v časti zaplatenia úroku vo výške 27 % ročne zo sumy 704,70 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia. Vo zvyšku poukázal na to, že dodržal postup podľa , pretože zaslal žalovanému výzvu pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti dňa 01.08.2019 s poučením o možnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená. V konaní bol pasívny. Žalobca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd preto vec na pojednávaní dňa 19.10.2022 prejednal a rozhodol.

5. Žalovaný na pojednávaní nemal k veci čo uviesť, v súčasnosti je na maródke, inak pracuje, súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby.

6. Súd podľa považoval v konaní za nesporné, že sporové strany uzatvorili dňa 23.01.2019 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v rámci úverového rámca 5 000 Eur s aktuálnou výškou úverového rámca v sume 600 Eur. Výška splátky bola stanovená min. na 3 % aktuálnej výšky úverového rámca, cena tovaru alebo služby v sume 440,70 Eur a výška úrokovej sadzby predstavovala sumu 27 % ročne. Podľa článku 7. 1 zmluvy bol žalobca oprávnený vyhlásiť úver za mimoriadne splatný, ak žalovaný nespláca úver riadne a včas. Podľa potvrdenia zo dňa 13.06.2022 bola žalovanému odfinancovaná suma 718,40 Eur, z čoho 599 Eur boli poskytnuté peňažné prostriedky a zvyšok bolo poistenie platieb BP. Žalobca dňa 01.08.2019 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky úveru s poučením o možnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru. Následne dňa 30.10.2019 žalobca pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru. Z prehľadu úverového účtu k predmetnej zmluve na čl. 15 súdneho spisu vyplynulo, že žalovaný zaplatil sumu 54 Eur.

7. Súd z dostupne verejných registrov - www.nbs.sk zistil, že najvyššia priemerná úroková sadzba z úverov za mesiac január 2019 pre domácnosti predstavovala výšku 9,36 %.

8. Predmetom sporu tak bolo právne posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie celej dlžnej čiastky úveru, vrátane úrokov, poplatkov a úroku z omeškania.

9. Súd subsumoval uplatnený nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľsky právny vzťah podľa a nasl. . Súd mal za preukázané, že sporové strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa , pričom podľa žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver a žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady veriteľa s tým spojené. Žalobca bol v rámci prípravy pojednávania vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení o preukázanie doručenia výzvy žalovanému podľa . V rámci doplnenia skutkových tvrdení preukázal, že pred mimoriadnou splatnosťou úveru zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky s poučením o možnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru, tak ako to upravuje . Súd v rámci výzvy na doplnenie skutkových tvrdení vyzval žalobcu na späťvzatie návrhu na zaplateniu úroku z úveru (27 % ročne) z dôvodu, že dohodnutú výšku úroku súd považuje v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa zjavne stotožnil s predbežným právnym názorom súdu, keď nárok na zaplatenie dlžnej čiastky úveru ohľadne plynúceho úroku vo výške 27 % ročne z nezaplatenej istiny zobral späť. Hoci súd túto skutočnosť akceptoval, keď s poukazom na dispozičnú zásadu na strane žalobcu podľa v spojení s v tejto časti konanie zastavil, naďalej považoval za nedôvodný nárok žalobcu na zaplatenie úroku z istiny v uplatnenej sume 15,70 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru.

10. , a ani iný predpis, účinný ku dňu uzavretia zmluvy, neobsahoval ustanovenia o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, prípadne ďalšie poplatky, predstavujúce celkovú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak

sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité hranice vyplývajú z účinného v čase uzavretia zmluvy. Existencia citovaného ustanovenia však neobmedzuje súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém pozitívneho práva je tak zabezpečený všeobecnou dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nielen z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia , či nariadenia vlády, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje všeobecnej predstave primeranosti zachovania základných zásad, na ktorých je občianske právo postavené, t. j. okrem iného i na zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoký úrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom období. Zo znenia citovaného ustanovenia tak možno vyvodiť, že určujúcim kritériom primeranosti odplaty v rámci spotrebiteľskej zmluvy je obvyklosť tejto odplaty na finančnom trhu, ktorú obvyklosť je možné posudzovať len s ohľadom bežnú prax inštitúcií poskytujúcich úverov v porovnateľných výškach a za porovnateľných podmienok (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 31.05.2018). Súd postupom podľa v spojení s z dostupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska (www.nbs.sk) zistil, že najvyššia priemerná úroková sadzba z úverov v mesiaci január 2019 k domácnostiam (spotrebiteľské úvery) predstavovala výšku 9,36 % oproti v zmluve dojednanej výške 27 %. To znamená, že výška úrokov podľa úverovej zmluvy bola dojednaná skoro trojnásobne vyššie oproti priemeru stanovenému Národnou bankou Slovenska.

11. Podľa názoru súdu došlo k podstatnému prevýšeniu odplaty oproti priemeru. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EU zo dňa 14. 06. 2002 vo veci C-618/10 pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok (odplatu) bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej a v súlade s dobrými mravmi je preto len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách, ani pri úveroch nebola v čase uzavretia zmluvy žiadnym právnym predpisom limitovaná a bola ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nemožno ju považovať za neobmedzenú. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav ide spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, ktorá podstatným spôsobom v prejednávanej veci presiahla mieru úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvné dojednanie o výške úrokov z úveru za rozporné s dobrými mravmi podľa , čoho následkom je absolútna neplatnosť tohto dojednania v zmluve podľa . Neplatnosť právneho úkonu (prípadne jeho časti ako je to v danom prípade podľa ) - dohody o odplate veriteľa - spôsobuje, že žalobca nemá nárok na plnenie, ktoré prevyšuje poskytnutú sumu úveru. Z toho dôvodu súd žalobu v časti nároku na zaplatenie úroku z úveru v sume 15,70 Eur zamietol.

12. Z potvrdenia o odfinancovaní úveru na č. l. 14 súdneho spisu vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 599 Eur. Ďalšie položky predstavovali poistenie platieb. Tie žalobca odôvodnil rozhodujúcimi skutočnosťami v takom rozsahu, že išlo o doplnkové poistenie, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade so zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Súd vo vzťahu k poplatkom uvádza, že zjavne neboli poskytnuté ako peňažné prostriedky, s ktorými mohol žalovaný disponovať. Zároveň, žalobca nedostatočne uviedol, z akého konkrétneho zmluvného dojednania tieto poplatky vyplývajú, v akej mali byť výške, na čo slúžili, resp. z akého právneho titulu vznikol žalobcovi nárok na ich vrátenie. V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť za účelom ich preukázania dôkazy tak, aby bol v spore úspešný vo vzťahu k nároku, ktorý žaluje. Podmienkou však je, aby súd vedel tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia podporené príslušnými dôkazmi

podradiť (subsumovať) pod konkrétne ustanovenia právnej normy. Pritom platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z masy predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesne činnosť žalobcu. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Z obsahu žaloby a ani doplnenia skutkových tvrdení na základe výzvy súdu nevyplýva objektívne zistiteľné rozhodujúce skutkové tvrdenie k uvedenému nároku - t. j. poplatkov, ktoré boli pripočítané na istinu. Pre úspech v spore v tejto časti podľa názoru s poukazom na nepostačuje, ak žalobca nárok na poistenie odkázal abstraktne na úverovú zmluvu. Bolo povinnosťou žalobcu konkrétne odôvodniť každý nárok, ktorý si uplatňoval. Súd tento postup zvolil v súlade so zásadou nova iurit curia (súd právo pozná), pretože túto zásadu je možné aplikovať len za predpokladu, že žalobca opíše rozhodujúce skutočnosti k uplatnenému nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Uvedený záver rovnako platí na nárok na zaplatenie na sumy 2,85 Eur z titulu dlžného poistného, 2,85 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože súdu nie je zrejmé, z akého titulu a akým spôsobom bola stanovená pohľadávka v tejto časti a v akej je výške. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že žalovaná istina predstavovala len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 599 Eur. Keďže žalovaný zaplatil na úver sumu 54 Eur, tú súd podľa započítal na úhradu poskytnutej istiny. Žalobcovi preto voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie sumy 545 Eur. Preto súd v tejto časti podanej žalobe vyhovel a vo zvyšku žalovanej istiny žalobu zamietol.

13. Žalovaný sa v súvislosti s plnením pohľadávky žalobcu dostal do omeškania. Žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo v súvislosti s omeškaním žalovaného podľa požadovať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne až do zaplatenia istiny v sume 545 Eur od okamihu mimoriadnej splatnosti úveru odo dňa 29.10.2019. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 29.10.2019 do zaplatenia a vo zvyšku nárok žalobcu na úrok z omeškania zamietol.

14. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa rozdelením čiastočného úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v spore v rozsahu 75,07 % oproti úspechu žalovaného v rozsahu 24,93 %. Rozdelením pomeru úspechu sporových strán k veci predstavuje nárok žalobcu na náhradu trov konania 50,14 %. Žalobca má preto nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50,14 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o výške trov konania podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané ( v spojení s ). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.