Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-27-2015.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/27/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: UNIPROGRES, s.r.o., so sídlom Prešov, Budovateľská 38, Prešov, IČO: 36 469 262, zastúpeného advokátkou JUDr. Slávkou Kováčovou, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: EKOINŠTAL s.r.o., so sídlom Sabinov, Priemyselná štvrť 32, IČO: 36 486 213, zastúpenému: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Košice, Hlavná 25, IČO: 36 856 967, o zaplatenie 1.034,38 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.12.2014 pod č. k. 21Cb/146/2014-37, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.034,38 eur, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 131,76 eur od 14.11.2013 do zaplatenia a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 902,62 eur od 15.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 385,83 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 62,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 323,83 eur, na účet právnej zástupkyne žalobcu, taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 1.034,38 eur, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 131,76 eur od 14.11.2013 do zaplatenia a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 902,62 eur od 15.10.2013 do zaplatenia, dôvodiac, že v tejto sume mu žalovaný neuhradil faktúru č. 2201310011 zo dňa 30.10.20113 na sumu 131,76 eur, splatnú 13.11.2013, a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2013 na sumu 902,62 eur, splatnú 14.10.2013. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, keď v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v zmysle § 420 ods. 2 Obch. zákonníka bol žalobca povinný mu dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, ale ak tento účel nie je určený, na účel, na ktorý sa takýto tovar obvykle používa. Zákonným spôsobom upozornil žalobcu na faktické vady tovaru a žiadal o jeho výmenu alebo primeranú zľavu z kúpnej ceny. Zmluvné strany sa dohodli na zľave z kúpnej ceny v zmysle preukázaných vád, no doposiaľ novú faktúru neobdŕžal. Z tohto dôvodu sa ani nemohol dostať do omeškania. V náväznosti na to považuje pohľadávku žalobcu za neexistujúcu. Naopak, žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.7.2014 uviedol, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo k reklamácii v dôsledku faktických vád tovaru a iných vád, a preto ani nemohlo dôjsť medzi nimi k dohode o zľave z kúpnej ceny. Zároveň žalovaný žiadnym spôsobom zákonne nepredložil dôkazy k uvedeným tvrdeniam. Z jeho strany ide o úmyselné prieťahy v konaní, teda jeho tvrdenia sú tendenčné a zavádzajúce.
Aplikáciou § 409 ods. 1 a násl., § 365 ods. 1, 2, 3, 4, § 369 ods. 1, 2 Obch. zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalovaný nesplnil svoje povinnosti z konkludentne uzavretých kúpnych zmlúv, keď žalobcovi doposiaľ nezaplatil kúpne ceny za riadne a včas dodaný tovar v celkovej výške 1.034,38 eur. Preto tejto istine v celom rozsahu vyhovel.
Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obch. v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., aj na zaplatenie zákonného 9,25 %, resp. 9,5 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej pohľadávky až do jej zaplatenia. Obranu žalovaného, uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu, považoval za účelovú a na ňu neprihliadol, pretože žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uvedených v odpore proti platobnému rozkazu.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z podaného návrhu a z trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh žalobcu bol zamietnutý, alternatívne zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tak, ako v odpore proti platobnému rozkazu, tak aj v odvolaní namietal, že žalobca mu nedodal tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je určený, na účel, na aký sa takýto tovar obvykle používa (§ 420 ods. 2 Obch. zákonníka). Ďalej tvrdil, že na základe ústnej dohody zmluvných strán došlo k dohode na zľave z kúpnej ceny v zmysle preukázaných vád, pričom novú faktúru od žalobcu neobdŕžal. Teda z tohto dôvodu sa ani nemohol dostať do omeškania a žalobca nebol oprávnený podať návrh na začatie konania, ale mal mu zaslať v zmysle dohody novú faktúru.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 17.4.2015, ktorým žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 409 ods. 1 Obch. zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 447 Obch. zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obch. zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Žalobca dodanie tovaru žalovanému čo do množstva a druhu preukázal faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (č. l. 4 a 5).
Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v odvolaní namieta dodanie tovaru v požadovanej akosti a vyhotovení, uvádza dohodu o primeranej zľave z kúpnej ceny z titulu reklamácie vád, tieto tvrdenia však ničím nepreukázal, i keď v tomto smere je dôkazné bremeno na ňom.
Nakoniec, uznesením súdu zo dňa 3.9.2014 pod č. k. 2Cb/146/2014-19 bol, okrem iného, žalovaný poučený o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p., že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a), najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Označené uznesenie bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 8.9.2014, avšak k dôkaznej povinnosti sa žalovaný do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nevyjadril, ani ním uvedené tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu dôkazmi nepreukázal. Preto je správny záver okresného súdu, že jeho obrana v odpore proti platobnému rozkazu je účelová a z tohto dôvodu na ňu prihliadať nemožno. To isté konštatuje odvolací súd aj v súvislosti so všetkými odvolacími dôvodmi žalovaného. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobcu vrátane príslušenstva v celom rozsahu vyhovel.
Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení v odpore proti platobnému rozkazu, ani tvrdení uvedených v odvolaní, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalobca síce žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, avšak ich výšku v zákonnej lehote (§ 151 ods. 1 O.s.p.) nevyčíslil. Z tohto dôvodu mu odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.