Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/84/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkýň: 1. Ing. H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX XX, V. XX, štátna občianka SR a 2. Mgr. E. F., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX XX, V. XX, štátna občianka SR, oboch právne zastúpených spoločnosťou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Košice 040 01, Žižkova 6, IČO: 47 231 939, proti žalovanému: KAPA DAB, spol. s r.o., so sídlom Prešov 080 06, Strojnícka 2087/6, IČO: 31 702, 422, právne zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Kočkom, so sídlom Košice 040 01, Pribinov 8, o zaplatenie 66.287,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -368 zo dňa 22.9.2014, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalobkyňa v 1. rade je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 14.663,01 eur, ktoré pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 2.678,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 11.984,51 eur a žalobkyňa v 2. rade je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 10.291,19 eur, ktoré pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 1.298,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 8.992,69 eur, to všetko na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Františka Kočku do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalobkyni v 1. rade povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 16.880,84 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 2.745,52 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 14.135,32 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobkyni v 2. rade uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 11.939,93 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1.330,98 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 10.608,95 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Ako dôvod uviedol, že žalobou zo dňa 4.4.2008 sa žalobkyňa v 1. rade domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 1.344.898,10 Sk a žalobkyňa v 2. rade sumu 652.071,80 Sk s príslušenstvom za obdobie od 1.10.2005 do zaplatenia. Žalovaný sa vzájomnou žalobou zo dňa 5.4.2012 domáhal, aby súd určil, že uznesenie č. 2 prijaté na rokovaní mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti KAPA DAB, spol. s r.o., ktoré sa konalo dňa 18.4.2006, je neplatné. Okresný súd rozsudkom zo dňa 28.5.2012 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 44.642,44 eur s príslušenstvom a žalobkyni v 2. rade sumu 21.644,82 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyni v 2. rade zamietol. Zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ním napadol celý rozsudok, včítane výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby.

Uznesením zo dňa 19.9.2012 sp. zn. -295 bol žalovaný vyzvaný zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v sume 4.076,50 eur. Tento žalovaný zaplatil dňa 2.10.2012.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16.12.2013 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že zamietol žalobu žalobkyne v 1. rade na zaplatenie 44.642,44 eur s príslušenstvom a žalobu žalobkyne v 2. rade na zaplatenie 22.644,82 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej napadnutej časti vo veci samej rozsudok potvrdil. Rozhodnutie o trovách konania prenechal súdu prvého stupňa podľa .

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o náhrade trov konania právne zdôvodnil odkazom na , nakoľko mal za to, že žalovaný mal neúspech v pomerne nepatrnej časti sporu. Tarifnou hodnotou je v tomto konaní výška peňažného plnenia uplatnená žalobkyňou v 1. rade v sume 1.344.898,10 Sk (po prepočte konverzným kurzom na menu euro 44.642,44 eur) a výška plnenia uplatnená žalobkyňou v 2. rade v sume 652.071,80 Sk (po prepočte konverzným kurzom na menu euro 21.644,82 eur). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 44.642,44 eur je 512,85 eur (vo vzťahu k úkonom právnych služieb poskytnutým voči žalobkyni v 1. rade) a z tarifnej hodnoty 21.644,82 eur je to 386,74 eura (vo vzťahu k úkonom právnych služieb poskytnutým voči žalobkyni v 2. rade). Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Emilom Župíkom za 14 úkonov právnych služieb včítane ďalšej porady s klientom dňa 15.6.2009 a 24.3.2010, ako aj za účasť na súdnom pojednávaní dňa 26.1.2012. K tarifným odmenám bol pripočítaný aj režijný paušál vo vzťahu k 14 úkonom právnych služieb poskytnutým žalobkyniam v 1. a 2. rade. Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Župíkovi náhradu cestovného za použitie vlastného motorového vozidla pri ceste na súdne pojednávania konané dňa 23.6.2009, 16.3.2010, 14.9.2010 a 5.10.2010. Taktiež priznal náhradu cestovného pri použití toho istého motorového vozidla aj pri ceste dňa 24.3.2010 za účelom nahliadnutia do súdneho spisu. Na náhradu týchto cestovných trov boli žalobkyne zaviazané pomerne, a to podľa výšky žalovanej sumy, keď žalobkyňa v 1. rade má za povinnosť nahradiť 67,35 % cestovných výdavkov (68,10 eur) a žalobkyňa v 2. rade 32,65 % cestovných výdavkov (33,01 eur). Náhradu za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávania konané dňa 23.6.2009, 16.3.2010, 14.9.2010 a 5.10.2010, ako aj náhradu za stratu času stráveného cestou na súd za účelom štúdia súdneho spisu dňa 24.3.2010 v celkovej sume 119,34 eur rozdelil medzi žalobkyne v 1. a 2. rade pomerne, a to 80,38 eur ku 38,96 eur. Žalobkyňa v 1. rade má tak povinnosť nahradiť JUDr. Župíkovi trovy právneho zastúpenia v sume 7.042,46 eur a žalobkyňa v 2. rade v sume 5.294,94 eur. Súd ďalej priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Františkom Kočkom za 11 úkonov právnych služieb, včítane za nahliadnutie do spisu dňa 5.3.2012 za písomné vyjadrenie zo dňa 19.4.2012 a za účasť na pojednávaniach dňa 28.5.2012 a 16.12.2013. Za 11 úkonov právnych služieb súd priznal žalobkyni v 1. rade náhradu tarifnej odmeny po 512,85 eur za úkon a žalobkyni v 2. rade po 386,74 eur za úkon. K tarifným odmenám bol pripočítaný aj režijný paušál. Za použitie osobného motorového vozidla zn. BMW X5 bola priznaná náhrada cestovného za deň 5.3.2012 vo výške 8,99 eur a za cestu na súdne pojednávania dňa 12.4.2012 9,08 eur, na pojednávanie dňa 3.5.2012 8,97 eur, na pojednávanie dňa 28.5.2012 8,73 eur, na pojednávanie dňa 10.12.2013 8,55 eur, na pojednávanie dňa 6.12.2013 8,53 eur. Paušálna náhrada za používanie cestných motorových vozidiel bola priznaná v sume 67,70 eur. Náhradu za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávanie konané v roku 2012 a na súd za účelom štúdia súdneho spisu priznal súd vo výške 101,68 eur a za rok 2013 v sume 52,04 eur. Hotové výdavky a náhradu za stratu času spolu vo výške 274,27 eur boli žalobkyne zaviazané zaplatiť pomerne 67,35 %ku 32,65 %. Právny zástupca žalovaného JUDr. Kočka si uplatnil aj zvýšenie náhrady o 20 % DPH v sume 1.182,14 eur voči žalobkyni v 1. rade a v sume 885,67 eur voči žalobkyni v 2. rade. Žalovaný zaplatil za odolanie voči rozsudku zo dňa 28.5.2012 súdny poplatok vo výške 4.076,50 eur, ktorý má nahradiť pomerne žalobkyňa v 1. rade 67,35 % (2.745,52 eur) a žalobkyňa v 2. rade 32,65 % (1.330,98 eur).

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne. Navrhli napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že žalovanému možno priznať trovy konania iba čiastočne vzhľadom na námietky uskutočnené žalobkyňami v tomto podaní a na celkový priebeh sporu, ktorý bol v konečnom dôsledku z pohľadu žalobkýň zbytočne a neefektívne predlžovaný, čím vzniklo na strane žalovaného neefektívne navyšovanie trov konania. Vo vzťahu k vyčísleniu trov právneho zastúpenia JUDr. Emilom Župíkom, namietajú žalobkyne prisúdenie náhrady odmeny a paušálnej náhrady za ďalšie porady s klientom dňa 15.6.2009 a 24.3.2010. Ako dôvod uviedli, že nie je preukázaná skutočnosť, že k týmto úkonom právnej

služby došlo. V čase, kedy údajne došlo k týmto poradám, by mala byť odmena za takéto právne úkony iba vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny. Keďže nebolo preukázané, že k poradám aj reálne došlo, navrhli žalobkyne nepriznať za tieto úkony náhradu trov. Ďalší odvolací dôvod sa týkal výšky náhrady za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.1.2012. Pojednávanie sa síce uskutočnilo, avšak bolo odročené bez prejednania veci na deň 28.2.2012, preto by mala byť priznaná náhrada len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Žalobkyne ďalej namietali priznanie náhrady výdavkov, náhrady za stratu času JUDr. Emila Župíka za účasť pri nahliadnutí do súdneho spisu v dňoch 24.3.2010 a 25.3.2010. Ako dôvod uviedli, že za účasť na nahliadnutí do súdneho spisu neprislúcha právnemu zástupcovi v súlade s vyhláškou žiadna odmena. Okrem toho si právny zástupca do náhrad za stratu času započítal aj úkony súvisiace s nahliadnutím do súdneho spisu. Na takúto náhradu za stratu času nemá pôvodný právny zástupca žalovaného nárok. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia za úkony vykonané JUDr. Františkom Kočkom, namietali žalobkyne náhradu odmeny za nahliadnutie do spisu dňa 5.3.2012. Znova poukázali na to, že za účasť na nahliadnutí do súdneho spisu neprislúcha právnemu zástupcovi v súlade s vyhláškou žiadna odmena. Ďalší odvolací dôvod sa týka písomného podania na súd - vyjadrenia žalovaného z 19.4.2012. Tento úkon právnej služby nadväzuje na pojednávanie zo dňa 12.4.2012, na ktorom bola súdom - na žiadosť právneho zástupcu žalovaného - ustanovená povinnosť predložiť listinné dôkazy - zmluvu o distribúcie tlače a z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené na deň 3.5.2014. Následne právny zástupca žalovaného dňa 19.4.2012 predložil súdu predmetnú listinu s jeho podaním zo dňa 19.4.2012. V tomto podaní sa nijako nevyjadroval k veci samej, neuvádzal žiadne nové skutočnosti. Z toho dôvodu žalobkyne navrhli, aby za tento úkon právnej služby súd nepriznal náhradu. Pokiaľ ide o náhradu za účasť na pojednávaniach dňa 28.5.2012 a 16.12.2013, tieto sa síce uskutočnili, avšak na týchto bolo iba vyhlásené rozhodnutie, preto by im mala byť priznaná náhrada odmeny len vo výške 1 základnej sadzby za takýto úkon. Ďalej odvolateľky namietali vyčíslenie hotových výdavkov a náhrady za stratu času, a to za úkon nahliadnutie do spisu 5.3.2012 = 8,99 eur a za náhradu za stratu času v roku 2012 - 2 začaté polhodiny 12,71 eur x 4 cesty = 101,68 eur. Poukázali na to, že si žalovaný do týchto náhrad za stratu času započítal aj úkon súvisiaci s nahliadnutím do spisu. Na takéto náhrady za straty času, ako aj hotové výdavky nemá žalovaný nárok. Preto navrhli tieto náhrady a hotové výdavky vo vzťahu k tomuto úkonu právnej služby nepriznať. Žalovaný si mohol uplatniť náhradu trov právneho zastúpenia len za 7 úkonov právnej služby z celkovej tarifnej odmeny a dvom úkonom v 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, a to spolu s režijným paušálom. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa náhrady za súdne poplatky. Žalovaný zaplatil za odvolanie voči rozsudku dňa 28.5.2012 súdny poplatok vo výške 4.076,50 eur. Žalobkyne taktiež platili súdny poplatok za podanie odvolania, ktorých výška bola len 3.977,- eur, preto aj súdny poplatok za odvolanie žalovaného by mal byť len 3.977,- eur. Odvolanie bolo podané aj z dôvodu, že súd neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa . Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.6.2011 pôvodne vyjadril a zaujal právne stanovisko ku skutočnostiam vyplývajúcim z predmetného konania, na základe čoho zrušil prvostupňové rozhodnutie. Potom, čo sa prvostupňový súd v novom rozhodnutí zo dňa 28.5.2012 priklonil k právnym záverom odvolacieho súdu, odvolací súd neočakávane a v rozpore so zaužívanou praxou zmenil svoj pôvodný právny názor a svoje stanovisko a žalobu zamietol. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podstatný vplyv na jeho rozhodnutí mal rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. o dňa 30.11.2011, ktorý podľa jeho názoru vyriešil sporný právny problém. Takýmto konaním odvolacieho súdu došlo k nehospodárnosti a neefektivite v predmetnom konaní a zbytočnému navyšovaniu trov konania. K takémuto rozhodnutiu nemal odvolací súd právo, pretože rozhodnutie (Najvyššieho súdu SR) bolo vydané až po začatí tohto konania koncom roku 2011. Skutkový stav v konaní žalobkýň vychádzal zo skutočností vzniknutých v roku 2002, a teda nemožno na tento skutkový stav aplikovať rozhodnutie z roku 2011. Žalobkyne vnímajú tieto skutočnosti ako dôvody hodné osobného zreteľa spočívajúce v zmluvnej procesnej situácie, ktorá v tomto konaní nastala v dôsledku zmeny judikatúry.

K odvolaniu žalobkýň sa písomne vyjadrili obaja právny zástupcovia žalovaného. Pôvodný právny zástupca JUDr. Emil Župík navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázal na to, že žalobkyne žiadajú nepriznať mu náhradu za dve cesty a s tým súvisiacu stratu času v celkovej sume 88,50 eur. Vyhláška nemôže vymenovať vyčerpávajúco všetky úkony právnej služby, ktoré sa môžu vyskytnúť, preto sa musia citovať ustanovenia § 14 ods. 8 vyhlášky. Hoci to označil ako nahliadnutie do spisu, v skutočnosti išlo o štúdium obrovského množstva účtovných a daňových dokladov predložených žalobkyňami. Štúdiom stoviek týchto dokladov nebolo možné zvládnuť za jeden deň, preto sa uskutočnilo na súde v dvoch dňoch po 3 hodiny. Ide o účelne vykonané úkony, za ktoré mu patrí tak odmena za úkon, ako aj náhrada nákladov - cestovné a strata času.

Súčasný právny zástupca žalovaného JUDr. František Kočka navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Právne zastupovanie prevzal v roku 2012 po pojednávaní, ktoré sa konalo 26.1.2012. Toto bolo odročené na termín 28.2.2012 za účelom vypočutia štatutárneho zástupcu žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že spor bol vedený od roku 2008 a na rozsiahlosť spisu, považoval za potrebné oboznámiť sa s jeho obsahom. Aj on poukázal na ustanovenie vyhlášky č. . Je pravdou, že súd priznal aj náhradu odmeny za písomné podanie z 5.4.2012. To však neznamená, že žalovaný nemá nárok aj na náhradu za nahliadnutie do spisu 5.3.2012. Skutočnosť, že podanie zo dňa 5.4.2012 bolo urobené a súdu doručené po nahliadnutí dňa 5.3.2012 neznamená, že žalovaný nemá nárok na náhradu za tento úkon právnej služby. Kritérium, že úkonu právnej služby predchádzal iný úkon právnej služby, sa uplatní iba pokiaľ ide o ďalšiu poradu, alebo rokovanie s klientom, nie pokiaľ ide o písomné podanie vo veci samej nasledujúce po nahliadnutí do spisu. Písomné podanie zo dňa 19.4.2012 bolo zaslané v nadväznosti na priebeh pojednávania dňa 12.4.2012. Podanie neobsahovalo iba samotné predloženie listinných dôkazov, ale aj vyjadrenie žalovaného k nim z hľadiska predmetu sporu. Skutočnosť, že podaním zo dňa 19.4.2012 bolo urobené a doručené súdu po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.4.2012 neznamená, že žalovaný nemá nárok na náhradu za tento úkon právnej služby. Nie je pravdou, že na pojednávaní dňa 28.5.2012 a 16.12.2013 bol vyhlásený rozsudok. Na týchto pojednávaniach sa uskutočnili aj iné prednesy, resp. úkony. Tak v deň konania pojednávania na odvolacom súde dňa 16.12.2013 doručil právny zástupca žalobkýň svoje podanie a teda súd aj právny zástupca žalovaného musel byť oboznámený s obsahom tohto podania a mal právo sa k nim vyjadriť. Žalovanému vzniklo právo na náhradu odmeny za tento úkon právnej služby, preto mu vzniklo aj právo na náhradu hotových výdavkov predstavujúcich cenu pohonných hmôt z Košíc do Prešova a späť a na náhradu za stratu času strávenú cestou z miesta sídla advokáta v Košiciach do Prešova a späť. Pokiaľ ide o namietanú výšku súdneho poplatku, tak uznesením zo dňa 19.9.2012 sp. zn. -295 bol žalovanému vyrubený súdny poplatok za odvolanie vo výške 4.076,50 eur a tento aj zaplatil. Z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca žalovaného vykonal najmenej 11 úkonov právnej služby tak, ako vyčíslil v podaní zo dňa 18.12.2013. Dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov neexistujú.

Rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodnutím o veci samej. Preto odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( Vzhľadom k takejto viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania nemohol odvolací súd prihliadať k ďalším, závažnejším pochybeniam pri výpočte náhrady trov.

JUDr. Emil Župík bol právnym zástupcom žalovaného v období od 28.6.2006 do 28.2.2012. Výšku náhrady trov právneho zastúpenia si opakovane uplatnil podaniami zo dňa 5.10.2010 a 17.12.2013. Z položiek prisúdených z titulu náhrady trov právneho zastúpenia JUDr. Župíkom žalobkyne odvolaním napadli len niektoré. Len takto napadnuté položky môžu byť predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

Odvolaním boli napadnuté ďalšie porady advokátov s klientom, ktoré mali byť uskutočnené dňa 15.6.2009 a 24.3.2010. V čase tvrdeného uskutočnenia porád (15.6.2009 a 24.3.2010 sa považovali za úkony právnej služby jednak ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška) a za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu ( vyhlášky).

Tarifná odmena sa priznáva za jednotlivé konkrétne úkony právnej služby, ktoré reálne vykonal právny zástupca v priebehu zastúpenia. Pokiaľ zo spisu nie je zistiteľné, že právny zástupca, konkrétne ním účtovaný úkon vykonal, nemôže byť účastníkovi priznaná náhrada za takýto úkon právnej služby.

V preskúmavanej veci napriek opakovanému uplatneniu priznania náhrady za tieto úkony (porady), nebolo ich uskutočnenie nijako preukázané. Len samotná právna možnosť uplatniť si náhradu za takýto úkon nepostačuje k tomu, aby takáto náhrada bola prisúdená. Z tohoto dôvodu bola krátená výška náhrady odmeny u žalobkyni v 1. rade o 2 x 512,85 eur, ako aj o náhradu za režijný paušál 6,95 eur

a 7,21 eur, spolu o 1.039,86 eur. U žalobkyni v 2. rade sa jedná o sumy 2x 386,74 eur a 6,95 eur a 7,21 eur, spolu 787,64 eur.

Ďalšou namietanou položkou bolo prisúdenie náhrady odmeny v plnom rozsahu za účasť na pojednávaní dňa 26.1.2012. Zo zápisnice o pojednávaní je možné konštatovať, že sudca po vykonanej prezentácií vyhlásil uznesenie o začatí pojednávania v neprítomnosti žalobkyne v 2. rade, obaja právni zástupcovia sa vyjadrili k veci samej a následne bolo pojednávanie odročené na konkrétny termín. Nie je preto dôvod na krátenie odmeny právneho zástupcu žalovaného na 1.

Žalobkyne ďalej namietali neopodstatnenosť prisúdenia náhrady cestovného a náhrady za stratu času za účasť právneho zástupcu pri štúdii spisu dňa 24.3.2010 a 25.3.2010. Je možné len súhlasiť s tvrdením žalobkýň, že vyhláška neupravuje osobitné právo na odmenu za úkon pozostávajúci z nahliadnutia do súdneho spisu. Pokiaľ však právny zástupca vykoná v prospech klienta konkrétnu právnu službu, na ktorú sa výslovne nevzťahuje vyhláška, je takýto úkon právnej služby odmeniteľný podľa § 14 ods. 8 vyhlášky, a to vo výške, aká patrí za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie poskytnutej právnej službe.

Zo spisu je zistiteľné, že na základe výslovnej výzvy súdu zo dňa 19.3.2010 sa preukázateľne dňa 24.3.2010 v od 9.00 do 12.00 hod. a dňa 25.3.2010 od 9.00 hod. do 12.00 hod. zúčastnil právny zástupca žalovaného štúdia spisu, ktorá bola súdom označená „za veľmi rozsiahlu agendu“ a ktorá nemohla byť doručovaná právnemu zástupcovi žalovaného ako príloha k žalobe. Za tohoto stavu ide nepochybne o účelne vykonaný úkon právnej služby, ktorý sa svojou povahou a účelom naviac približuje k prvotnému úkonu právneho zastúpenia, a teda k prevzatiu a príprave zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky). Právny zástupca žalovaného JUDr. Župík si neuplatnil náhradu odmeny za takýto úkon právnej služby, ale požaduje len preplatenie nákladov vzniklých v príčinnej súvislosti s týmto úkonom, ako aj preplatenie náhrady za stratu času stráveného pri ceste na súd. Pokiaľ právnemu zástupcovi žalovaného vzniklo právo na samotnú odmenu za takúto právnu službu, má právo aj na náhradu takto vzniklých nákladov, ako aj za náhradu za stratu času. Na tom nemení nič skutočnosť, že si neuplatnil aj preplatenie odmeny za vykonanie tejto služby. Vzhľadom k viazanosti súdov návrhom na náhradu trov, nemohla byť žalovanému priznaná náhrada odmeny za úkon, ktorý žalovaný nepožadoval, hoci za ten istý deň 24.3.2010 si uplatnil odmenu za ďalšiu poradu s klientom, ktorú mu odvolací súd pre nepreukázanie nepriznal.

JUDr. Emil Župík nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Keďže žiaden z účastníkov odvolaním nespochybňuje výšku základnej sadzby tarifnej odmeny, ani výšku režijného paušálu prisúdeného súdom prvého stupňa, došlo ku skráteniu výšky náhrady trov prisúdenej žalovanému voči žalobkyni v 1. rade zo sumy 6.795,26 eur na sumu 5.755,40 eur a voči žalobkyni v 2. rade zo sumy 5.124,25 eur na sumu 4.336,61 eur.

Žalobkyne odvolaním napadli uznesenie súdu prvého stupňa vo vzťahu ku náhrade trov prisúdených žalovanému za zastupovanie JUDr. Františkom Kočkom celkom v 6 prípadoch. Namietali, že za nahliadnutie do súdneho spisu dňa 5.3.2012 neprislúcha právnemu zástupcovi žalovaného žiadna odmena. Podľa žalobkýň, na základe tohto právneho úkonu si právny zástupca nárokuje zaplatenie trov právneho zastúpenia aj za písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 5.4.2012.

Je síce pravdou, že tento právny zástupca prevzal zastupovanie žalovaného po JUDr. Župíkovi dňa 28.2.2012, takže bolo nevyhnutné, aby sa náležite oboznámil s vecou. Súdna prax však v tejto súvislosti zaujala názor, že v prípade zastupovania úspešného účastníka postupne viacerými advokátmi, nemožno priznať tomuto úspešnému účastníkovi opakovane náhradu odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia. Zmena advokáta ide na ťarchu zastúpeného účastníka. V dôsledku toho sa náhrada odmeny žalovaného vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade znižuje o sumu 512,85 eur, ako aj o sumu režijného paušálu 7,63 eur. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade dochádza k zníženiu odmeny o sumu 386,74 eur a režijný paušál 7,63 eur. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 19.4.2012 predložil prvostupňovému súdu viaceré listinné dôkazy. Z podania vyplýva, že obsahuje aj vyjadrenie žalovaného k týmto listinám. Tieto listinné dôkazy boli oboznámené na najbližšom pojednávaní dňa 3.5.2012, kde sa k nim vyjadroval nielen právny zástupca žalobkýň, ale aj právny zástupca žalovaného. Nie je možné vylúčiť účelnosť písomného vyjadrenia sa účastníka k dôkazom, ktoré predkladá súdu, aj keď sa opätovne k týmto dôkazom vyjadrí na nasledujúcom pojednávaní. Účelnosť takéhoto vyjadrenia je

daná tým, že účastník tuto formou zdôvodňuje súdu význam jednotlivých predkladaných dôkazov, čo umožní súdu lepšiu prípravu pojednávania. Následné doplnenie takéhoto vyjadrenia na pojednávaní v súvislosti s vyjadrením protistrany a otázkami zo strany súdu, nevylučuje účelnosť úkonu právnej služby uskutočneného vo forme vyjadrenia sa k obsahu predkladaných dôkazov.

Žalobkyne ďalej v odvolaní namietali výšku náhrady odmeny za účasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach dňa 28.5.2012 a 16.12.2013, keď na týchto pojednávaniach mali byť iba vyhlásené rozhodnutia.

Prvostupňový súd skutočne za účasť na oboch pojednávaniach priznal žalovanému náhradu trov v plnej výške. Pritom na pojednávaní dňa 28.5.2012 došlo výlučne k vyhláseniu rozsudku vo veci samej.

Naproti tomu na pojednávaní dňa 16.12.2013 došlo k doručeniu písomných vyjadrení účastníkov (doručených súdu pred pojednávaním) protistranám. Následne obe strany zhodne prehlásili, že na svojich záverečných prednesoch z predchádzajúceho pojednávania nechcú nič meniť a trvajú na tom, čo navrhli na pojednávaní. Takéto vyjadrenie sa účastníkov je vyjadrením vo veci samej. Odvolací súd nevidí dôvod na krátenie náhrady odmeny za tento úkon právnej služby.

Z týchto dôvodov odvolací súd považuje za dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia len prvostupňovým súdom prisúdenú náhradu za účasť na pojednávaní dňa 28.5.2012, za ktorý patrí právnemu zástupcovi žalovaného náhrada len vo výške 1 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013).

V dôsledku toho odvolací súd skrátil náhradu trov priznanú napadnutým uznesením zo strany oboch žalobkýň 3 (u žalobkyne v 1. rade o sumu 384,63 eur a žalobkyne v 2. rade o sumu 290,05 eur).

Ďalším odvolacím dôvodom bola náhrada hotových výdavkov za nahliadnutie do spisu dňa 5.3.2012 v sume 8,99 eur. Z preskúmavaného uznesenia vyplýva, že súd priznal žalovanému náhradu za spotrebované pohonné hmoty 8,99 eur. Vzhľadom k tomu, že za tento úkon právnej služby nemožno priznať úspešnému účastníkovi náhradu odmeny, nie je možné mu priznať ani náhradu nákladov.

Z tých istých dôvodov bola krátená aj časť náhrady za stratu času stráveného cestou na nahliadnutie do súdneho spisu dňa 5.3.2012. Prvostupňový súd priznal náhradu za 8 polhodín za celý rok 2012 po 12,71 eur za každú polhodinu. Z toho za účasť na nahliadnutí do súdneho spisu pripadajú dve polhodiny, čiže suma 2 x 12,71 eur = 25,42 eur.

Žalobkyne ďalej namietali aj počet úkonov, za ktoré je možné prisúdiť paušálnu náhradu miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd skrátil počet úkonov právnej služby, za ktoré sa priznáva náhrada o jeden (7,63 eur), je celkový počet uznaných úkonov právnej služby 10. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky pri zastupovaní viacerých klientov tým istým advokátom, sa môže účtovať a priznať len raz.

Možno teda konštatovať, že za úkon nahliadnutie do spisu dňa 25.3.2012 sa kráti náhrada odmeny vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade o sumu 512,85 a vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade v sume 386,74 eur a za účasť na pojednávaní dňa 28.5.2012 sa kráti o 3/4, t. j. o sumu 384,63 eur a u žalobkyni v 2. rade o sumu 290,05 eur. Krátenie odmeny potom vo svojom súhrne u žalobkyni bolo vykonané v rozsahu 897,48 eur a u žalobkyni v 2. rade v rozsahu 676,79 eur.

Okrem toho sa však muselo medzi žalobkyne rozdeliť aj krátenie v súvislosti s nepriznaním režijného paušálu za rok 2012 v sume 7,63 eur, náhrady cestovného vo výške 8,99 eur a z náhrady straty času v sume 25,42 eur, spolu 42,04 eur. Táto čiastka bola rozdelená medzi obe žalobkyne podľa podielu na veci, ktorý prvostupňový súd ustálil na 67,35 % ku 32,65 %, čo nikto z účastníkov nenamietal. Pri takomto podiele pripadá na žalobkyňu v 1. rade sumu 28,31 eur a na žalobkyňu v 2. rade suma 13,73 eur.

Právny zástupca žalovaného JUDr. František Kočka je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Preto sa skôr uvedené sumy navyšujú o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

U žalobkyni v 1. rade ide o sumu 185,16 eur (z 925,79 eur) a u žalobkyni v 2. rade o sumu 138,10 eur (z 690,52 eur). Celkove sa kráti náhrada odmeny pre žalovaného zo strany žalobkyne v 1. rade o sumu 1.110,95 eur a u žalobkyni v 2. rade o sumu 828,62 eur.

Po spočítaní krátenia náhrad odmeny pre JUDr. Župíka a JUDr. Kočku možno konštatovať, že náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa v 1. rade, sa znižuje o sumu 2.150,81 eur na sumu 11.984,51 eur. U žalobkyni v 2. rade sa jedná o zníženie o sumu 1.616,26 eur na celkovú výšku 8.992,69 eur.

Odvolací súd považuje za opodstatnené odvolanie žalobkýň týkajúce sa náhrady trov žalovaného pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku. Uznesením zo dňa 19.9.2012 prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 4.076,50 eur, ktoré aj žalovaný zaplatil dňa 2.10.2012. Súdny poplatok bol vyrubený nielen za odvolanie proti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyniam konkrétne čiastky, ale aj za odvolanie proti výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby. Za túto vzájomnú žalobu bol vyrubený súdny poplatok ako za neoceniteľný predmet sporu (položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriacich prílohu zákona číslo o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Táto vzájomná žaloba však bola rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 28.5.2012 zamietnutá, pričom Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16.12.2013 č. k. -339 v tejto časti rozsudok potvrdil. Možno teda konštatovať, že v konaní o vzájomnej žalobe boli úspešné žalobkyne, ktorým vzniklo právo na náhradu trov v tejto časti konania. Naopak, neúspešnému žalovanému nevzniklo právo na náhradu trov konania týkajúceho sa podania vzájomnej žaloby. Preto nemá právo na náhradu súdneho poplatku, ktorý zaplatil za odvolanie proti rozhodnutiu o vzájomnej žalobe.

V dôsledku toho odvolací súd v súlade s zmenil uznesenie súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa náhrady za súdny poplatok, keď zaviazal celkové neúspešné žalobkyne zaplatiť žalovanému aj náhradu trov vzniklých mu zaplatením súdneho poplatku len vo výške 3.977,- eur, t. j. vo výške zodpovedajúcej súdnemu poplatku za konanie o žalobe podané žalobkyňami. Vychádzajúc z podielu ustáleného prvostupňovým súdom, v akom sa žalobkyne podieľajú na tomto spore, potom pripadá na povinnosť nahradiť žalovanému žalobkyni v 1. rade suma 2.678,50 eur a žalobkyni v 2. rade suma 1.298,50 eur.

Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené odvolanie žalobkýň týkajúce sa aplikácie . Zmena právneho posúdenia uplatneného nároku odvolacím súdom nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Po vyslovení stanoviska v obdobnej veci zo strany Najvyššieho súdu SR sa dôvody uplatňované žalobkyňami v podanej žalobe ukázali neopodstatnené. Žalobkyniam vznikli tieto súdne trovy tým, že si podali nedôvodnú žalobu, že podali odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým bola ich žaloba zamietnutá a že po zverejnení právneho názoru Najvyššieho súdu SR na podanej žalobe zotrvali.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a to tak v časti týkajúcej sa náhrady za zaplatený súdny poplatok, ako aj v časti náhrady trov právneho zastúpenia ( ).

Vzhľadom k čiastočnému úspechu oboch sporných strán bolo v súlade s a rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.