Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_1Cbi-4-2008.pdf
PDF · 116.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/4/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I rozhodol v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Juraj Puskailer, Páričkova 18, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu SURPACK - VL, a.s., Lazaretská 8, Bratislava, IČO: 35 735 562 proti odporcovi: STABERNACK HOLDING GmbH, Am Eichberg 43, Lauterbach, Nemecko, zastúpený: Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., Lazaretská 8, Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa doručený súdu 27.02.2008 z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 454,95 EUR, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 2.067,44 EUR na účet tunajšieho súdu vedeného v Štátnej pokladnici, č. ú. SK54 8180 0000 0070 0014 5244 SPSRSKBA, VS: 1123631415, ŠS: 1108206842, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava I. dňa 27.02.2008 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že uspokojenie časti pohľadávky odporcu prevedením peňažných prostriedkov vo výške 3.350.000 Sk úpadcom na bankový účet odporcu formou bankového prevodu peňažných prostriedkov zo dňa 31.01.2007 z bankového účtu č. 197700127400 je neúčinný právny úkon.
Uvedeného sa domáha na základe nasledujúcich skutočností: Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 6K 21/2007 - 305 zo dňa 22.08.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: SURPACK - VL, a.s., Lazaretská 8, Bratislava, IČO: 35 735 562 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený navrhovateľ.
Odporca je konkurzným veriteľom. Odporca je podľa majetkových pomerov a vlastníckej štruktúry odporcu a úpadcu zároveň osoba spriaznená s úpadcom podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o konkurze. Navrhovateľ po ustanovení do funkcie správcu úpadcu vykonal s náležitou odbornou starostlivosťou preverenie právnych úkonov úpadcu. Navrhovateľ analyzoval aj úkony súvisiace s nakladaním s majetkom. Preveril účtovnú dokumentáciu úpadcu a požiadal o súčinnosť tretie osoby a zhodnotil údaje uvedené v prihláškach veriteľov. Činnosťou správcu bolo zistené, že dňa 31.01.2007, t.j. v čase pred vyhlásením konkurzu realizoval úpadca úhradu peňažných prostriedkov formou bankového prevodu v prospech odporcu. Bankovým prevodom úpadca zo svojho účtu vedenom v peňažnom ústave COMMERZBANK, pobočka zahraničnej banky previedol na účet odporcu sumu 3.350.000 Sk. Predmetný prevod peňažných prostriedkov bol úhradou časti pohľadávky odporcu. V rozhodnom čase mal úpadca viacerých veriteľov a predmetným bankovým prevodom a úhradou časti pohľadávky jedného veriteľa došlo k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 a 3 zákona o
konkurze. Okrem odporcu a ďalších veriteľov je veriteľom úpadcu aj spoločnosť Grexim s.r.o., ktorá evidovala voči úpadcovi pohľadávku na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cbm 67/2004 - 418 zo dňa 22.08.2006. Na základe predmetného rozsudku spoločnosť Grexim s.r.o. ako veriteľ iniciovala exekučné konanie v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. V exekučnom konaní vedenom pod spis. zn. Ex 166/2006 bolo dňa 07.12.2006 vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor okrem iného vykonával exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu. Uvedený veriteľ, ktorý evidoval svoju splatnú pohľadávku si ju neskôr taktiež uplatnil prihláškou v konkurznom konaní úpadcu. Úpadca v rozhodnom čase evidoval ďalších veriteľov so splatnými pohľadávkami, ktorými boli okrem iných aj obec Veľké Leváre a Union poisťovňa a.s.. Obidvaja uvedení veritelia si svoje nesplatené pohľadávky neskôr uplatnili prihláškami v konkurznom konaní úpadcu. Odporca, ktorý bol napadnutým právnym úkonom zvýhodnený si svoju nezaplatenú časť pohľadávky taktiež uplatnil v konkurznom konaní prihláškou. Vyššie uvedeným bankovým prevodom, ktorým bola sčasti uspokojená pohľadávka odporcu, úpadca bezpochyby zvýhodnil jedného zo svojich veriteľov. Ostatní veritelia boli uvedeným právnym úkonom poškodení predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že neboli ani čiastočne uspokojení. Napadnutým právnym úkonom došlo k naplneniu všetkých podmienok určených v ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré osobitne definujú aké právne úkony dlžníka a ako ich možno odporovať s cieľom určenia právnej neúčinnosti.
Podaním doručeným súdu dňa 24.03.2009 sa k veci vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nasledovne: právny zástupca odporcu je zástupca na doručovanie písomností a nie je zástupcom účastníka konania. Odporca koná prostredníctvom konateľa, ktorý je občanom Nemecka a ktorý neovláda slovenský jazyk.
Podaním doručeným súdu dňa 13.05.2009 sa k veci vyjadril právny zástupca odporcu nasledovne: odporca udelil dňa 06.05.009 právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie vo veci podaného návrhu navrhovateľa. Podľa odporcu nie je daná právomoc slovenských súdov na prejednanie tejto veci. Právny zástupca odporcu žiadal, aby súd umožnil odporcovi oboznámiť sa s návrhom navrhovateľa v materinskom jazyku a následne sa k nemu vyjadriť.
Uznesením č. k. 1Cbi 4/2008 - 46 zo dňa 03.02.2011 súd konanie zastavil. Voči uvedenému uzneseniu sa odvolal podaním doručeným súdu dňa 05.04.2011 navrhovateľ. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 CoKR 22/2011-72 zo dňa 20.10.2011 Krajský súd zrušil predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.02.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2012 sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k právnemu a skutkovému stavu nasledovne: právnym dôvodom prevodu peňažných prostriedkov bola úhrada časti pohľadávky odporcu, čo konštatuje aj navrhovateľ. Aplikácia § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyžaduje pre úspešné odporovanie preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov. Túto modifikáciu inštitútu odporovania právnym úkonom zákon v týchto ustanoveniach vyžaduje tým, že prísne formalistický určuje právne úkony, pri ktorých je možná aplikácia tohto ustanovenia, a kladie ďalšie podmienky, respektíve vyžaduje splnenie ďalších predpokladov na možnosť vyslovenia právnej neúčinnosti na základe tohto ustanovenia. Dikcia ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácií určuje, že zvýhodňujúcim právnym úkonom je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu. Preto sa na základe tohto ustanovenia postihujú len také právne úkony, ktorými sa uspokojuje pohľadávka, ktorá ešte nebola splatná a jej splatnosť mala nastať až vyhlásením konkurzu. Uvedená podmienka v danom prípade splnená nebola, nakoľko pohľadávka odporcu splatná bola a jej splatnosť nemala nastať až vyhlásením konkurzu. Ďalej ustanovenie § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii určuje, že zvýhodňujúcim právnym úkonom je právny úkon, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech. Uvedené právne úkony nenastali. Zvýhodňujúci právnym úkonom je aj právny úkon, ktorým dlžník inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Pri aplikácii tejto časti ustanovenia § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je potrebné vychádzať z kontextu celého znenia ustanovenia, ktoré určuje úkony, ktoré je možné považovať za zvýhodňujúce a súčasne určuje znaky týchto úkonov. Za úkony, ktoré je možné považovať za zvýhodňujúce sú podľa zákona: úplné alebo čiastočné splnenie peňažnej pohľadávky inak splatnej až vyhlásením konkurzu, zabezpečenie záväzku neskôr ako záväzok vznikol, dohodnutie úpravy alebo nahradenie záväzku v neprospech dlžníka. Vymenované úkony je nutné považovať v
bežnom podnikaní za neštandardné a také, ktoré svojou neštandardnosťou neodôvodnene zvýhodňujú veriteľa oproti iným veriteľom. Neodôvodnenosť je potrebné vidieť v takom type konania, ktoré nie je obvyklé, bežné a subjekt vystupujúci v obchodných vzťahoch by bez ďalšieho takto nekonal, respektíve podnikateľ by sa pri vynaložení minimálnej odbornej starostlivosti takto nesprával. Je nesporné, že právny úkon úhrady časti splatnej pohľadávky odporcu, tak ako ho navrhovateľ navrhuje vyhlásiť za neúčinný nie je neodôvodnený, je fakticky aj právne dôvodný, nie je neštandardný a je potrebné ho považovať za dôvodný a obvyklý, následkom čoho nie je ani možné takémuto úkonu v zmysle ustanovení § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať. Pohľadávka odporcu existuje, existovala a v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa stala jej zostávajúca časť aj pohľadávkou zistenou, nakoľko si ju odporca prihlásil ako pohľadávku do konkurzu a navrhovateľ ju nepoprel. Je nevyhnutné podotknúť, že úpadca sa dostal do úpadku a dozvedel sa o svojom úpadku až po vykonaní úkonu, ktorý navrhovateľ navrhuje postihnúť neúčinnosťou. O existencii, judikovaní a následnom nútenom výkone pohľadávky spoločnosti Grexim s.r.o. nemal úpadca žiadnu vedomosť. Navrhovateľ nepreukázal, ktoré riadne prihlásené pohľadávky a ktorí veritelia mali byť napadnutým právnym úkonom ukrátení.
Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, že sa jednalo o ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii: predpokladom odporovateľnosti pri aplikácii tohto ustanovenia je skutočnosť, aby bol právny úkon urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strane známy. Pri tomto type právnych úkonov sa musí preukázať, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Zároveň je potrebné preukázať, že druhej strane musel byť úmysel dlžníka známy. Logickým predpokladom vykonania právneho úkonu s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov je prvotne vedomosť o existencii pohľadávky, ktorú má dlžník v úmysle ukrátiť. Ak o pohľadávke dlžník nevie, potom toto ukrátenie uspokojenia pohľadávky nemôže mať dlžník ani v úmysle. Úpadca tak ako to vyplýva z jeho účtovníctva priebežne a pravidelne vykonával úhrady svojich finančných záväzkov a plnil si svoje ostatné povinnosti, o ktorých vedel. Podľa údajov, ktoré má odporca k dispozícii úpadok úpadcu bol spôsobený judikovaním neexistujúcej pohľadávky v procese, o ktorom úpadca nemal žiadnu vedomosť, tak ako to bolo popísané vyššie. Podľa údajov odporcu dlžník vykonával v danom období bežné úhrady pohľadávok a po uskutočnení týchto úhrad bol úpadca zo strany spoločnosti APES - asociácia právnych a ekonomických špecialistov informovaný o skutočnosti, že jej boli doručené dokumenty ohľadne exekučného konania na majetok úpadcu. Exekúcia prebiehala na základe exekučného titulu - rozsudku spis. zn. 3 Cbm 67/2004 zo dňa 22.08.2006 vydaného Krajským súdom Bratislava, ktorým sa úpadcovi uložila povinnosť zaplatiť pohľadávku spoločnosti Grexim s.r.o.. Úpadca sa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu dňa 02.02.2007 oboznámil s obsahom spisu na Krajskom súde v Bratislave. Z obsahu spisu vyplýva, že úpadca nemal v žiadnom štádiu konania vedomosť o prebiehajúcom konaní a najmä mu neboli doručené nasledovné písomnosti: návrh na začatie konania, predvolanie na pojednávanie, rozsudok vo veci. Z uvedeného vyplýva, že úpadca nemal v žiadnom štádiu konania ani následne a to až do nahliadnutia do spisu vedomosť o prebiehajúcich konaniach, a teda ani o existencii pohľadávky spoločnosti Grexim s.r.o.. V prípade, ak by odporca túto vedomosť mal, využil by prostriedky potrebné na to, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana jeho práv a oprávnených záujmov. Úpadca nemohol ani uplatniť a predložiť súdu dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dňa 09.02.2007 úpadca podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania a následnými procesnými návrhmi sa snažil preukázať skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že táto pohľadávka neexistuje, respektíve zanikla splnením. Keďže úpadca nemal vedomosť o existencii pohľadávky spoločnosti Grexim s.r.o. nemohol logicky existovať ani úmysel úpadcu ukrátiť uspokojenie tejto pohľadávky.
Ohľadne ostatných pohľadávok z bežného obchodného styku existujúcich ku dňu uskutočnenia úkonu, ktorý navrhovateľ navrhuje postihnúť neúčinnosťou platí, že ani v tomto prípade neexistoval úmysel úpadcu ukrátiť uspokojenie, čo je možné preukázať na základe skutočnosti, že úpadca tieto pohľadávky pravidelne uhrádzal a disponoval dostatočným množstvom majetku na ich úhradu, v dôsledku čoho ani nemohol mať úmysel ukrátiť ich uspokojenie. Úpadca okrem dostatočného množstva majetku pravidelne mesačne fakturoval a inkasoval plnenie za prenájom stavieb a pozemkov v katastri obce Veľké Leváre, ktoré dostatočne pokrývali plnenie všetkých prevádzkových potrieb a záväzkov úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že úpadca disponoval dostatkom majetku v dôsledku čoho neprichádza do úvahy ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Odporca ako materská spoločnosť úpadcu v čase vykonania úkonu odôvodnene predpokladala, že sa jedná o bežnú splátku dlhu. Svoj predpoklad opiera odporca o výsledky hospodárenia spoločnosti z predchádzajúcich rokov, o informácie ohľadne vedeného účtovníctva a o informácie o dobrej finančnej kondícii spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že odporca nemohol mať vedomosť o veriteľoch dlžníka, ktorých pohľadávky mohli byť ukrátené, následkom čoho nemohol byť a nebol odporcovi známy ani úmysel úpadcu ukrátiť uspokojenie veriteľov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal odporca, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.
Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2013 sa navrhovateľ pridržiaval doterajších vyjadrení, rovnako aj právny zástupca odporcu. Podľa navrhovateľa bol úpadca v úpadku od okamihu právoplatnosti rozsudku, ktorým súd priznal pohľadávku spoločnosti Grexim s.r.o.. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcu úpadca sa až niekedy dňa 05.02. alebo dňa 06.02.2007 dozvedel o predmetnej pohľadávke.
Podaním doručeným súdu dňa 23.09.2014 sa k veci vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2015 sa navrhovateľ a právny zástupca odporcu pridržiavali svojich doterajších stanovísk, vyjadrení a návrhov. Nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s prednesom navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu a s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: podaným návrhom, výpismi z obchodného registra úpadcu, zoznamom veriteľov úpadcu, bankovým výpisom z peňažného ústavu COMMERZBANK, pobočka zahraničnej banky zo dňa 31.01.2007, rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 3 Cbm 67/2004 - 418 zo dňa 22.08.2006, poverením pre súdneho exekútora Ex 166/2006, prihláškou pohľadávky odporcu, pokusmi o zmier adresovaným odporcovi, stanoviskom spoločnosti GREXIM s.r.o. k úkonom spoločnosti FULDA VERPACKUNG STABERNACK JR GmbH a spoločnosti odporcu, listom spoločnosti FULDA VERPACKUNG STABERNACK JR GmbH, listom zo dňa 29.12.2000, 11.12.2000, prehlásením zo dňa 01.08.2002, kúpnou zmluvou zo dňa 11.04.2002, uznesením NS SR spis. zn. 4 Obo 103/2007 zo dňa 25.05.2007, uznesením Okresného súdu Bratislava I spis. zn. 1 Er 1686/2006 zo dňa 14.08.2008, zo dňa 24.08.2007, uznesením Krajského súdu Bratislava spis. zn. 3 Cbm 3/2007 zo dňa 09.01.2008, uznesením NS SR spis. zn. 2 Obo 30/2008 zo dňa 20.02.2008, audítorskou správou, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci:
Uznesením Okresného súdu Bratislava I 6K 21/2007 zo dňa 22.08.2007 č. k. 6K 21/2007 - 305 zo dňa 22.08.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: SURPACK - VL, a.s., Lazaretská 8, Bratislava, IČO: 35 735 562 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený navrhovateľ. Odporca je konkurzným veriteľom. Odporca je podľa majetkových pomerov a vlastníckej štruktúry odporcu a úpadcu zároveň osoba spriaznená s úpadcom podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Navrhovateľ zistil, že dňa 31.01.2007 realizoval úpadca úhradu peňažných prostriedkov formou bankového prevodu v prospech odporcu. Bankovým prevodom úpadca zo svojho účtu vedenom v peňažnom ústave COMMERZBANK pobočka zahraničnej banky previedol na účet odporcu sumu 3.350.000 Sk. Predmetný prevod peňažných prostriedkov bol úhradou časti pohľadávky odporcu.
Súd ďalej zistil, že rozsudkom Krajského súdu Bratislava spis. zn. 3 Cbm 67/2004 zo dňa 22.08.2006 súd zaviazal úpadcu uhradiť spoločnosti GREXIM, s.r.o., Masarykova 28, Opava, Česká republika pohľadávku vo výške 11.827.654,40 CZK s príslušenstvom. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2006 a vykonateľnosť dňa 21.11.2006. Prejudikovanie predmetnej pohľadávky znamenalo, že sa úpadca dostal do úpadku a následne bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Z vyjadrení účastníkov je zrejmé, že úpadca sa o predmetnom rozsudku dozvedel začiatkom februára 2007 (z uznesenia Krajského súdu Bratislava spis. zn. 3 Cbm 67/2044 - 444 vyplýva, že dňa 01.02.2007 a následne dňa 07.02.2007 požiadal úpadca o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, ktorý bol následne zamietnutý).
Uvedený skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi ostalo právne posúdenie veci: najmä otázka, či už v okamihu prejudikovania pohľadávky spoločnosti GREXIM
s.r.o. (november 2006) možno predpokladať úmysel úpadcu (a odporcu) ukrátiť napadnutým úkonom (zo dňa 31.01.2007) veriteľov (ako tvrdí navrhovateľ), alebo až v okamihu, keď sa úpadca (a odporca) skutočne dozvedel (február 2007) o prejudikovaní pohľadávky spoločnosti GREXIM s.r.o. (obrana odporcu). Súd teda posudzoval, či napadnutým úkonom (úhradou peňažných prostriedkov úpadcu formou bankového prevodu v prospech odporcu) došlo k naplneniu skutkovej podstaty zvýhodňujúceho úkonu v zmysle § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebo ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Podľa § 59 odsek 1 zákona o konkurze Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa § 59 odsek 2 zákona o konkurze Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Podľa § 59 odsek 3 zákona o konkurze Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 59 odsek 4 zákona o konkurze Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 60 odsek 1 zákona o konkurze Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 odsek 2 zákona o konkurze Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 odsek 3 zákona o konkurze Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ vo svojom návrhu ako i následných vyjadreniach a prednesoch uvádza, že má za to, že prevod finančných prostriedkov zo dňa 31.01.2007 z účtu úpadcu v prospech odporcu, je právnym úkonom zvýhodňujúcim veriteľa v zmysle § 59 odsek 1 zákona o konkurze a právnym úkonom ukracujúcim veriteľa v zmysle § 60 odsek 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že sa jednalo o zvýhodňujúci právny úkon: medzi zvýhodňujúce práve úkony dlžníka patria úkony, ktorými dlžník: a) celkom alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku veriteľa splatnú až vyhlásením konkurzu, b) zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku, c) dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech, d) iným spôsobom neodôvodnene zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom, e) vzdal sa celkom alebo sčasti svojho práva, f) odpustil celkom alebo sčasti dlh svojho dlžníka, g) dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, h) dohodol alebo umožnil zánik svojho práva vo svoj neprospech, i) inak znevýhodnil seba na úkor veriteľov.
Podľa navrhovateľa úpadca neodôvodnene zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom (písmeno d) tým, že mu vyplatil časť poskytnutej pôžičky v čase, keď bol v úpadku. Navrhovateľ bližšie neuviedol, v čom vidí neodôvodnenosť tohto úkonu. Vzhľadom k tomu, že za zvýhodňujúci právny úkon sa považuje v zmysle písmena d) úkon, ktorý neodôvodnene zvýhodňuje veriteľa oproti iným veriteľom (nepostačuje samotné zvýhodnenie veriteľa) súd skúmal, či v uvedenom prípade došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu veriteľa a dospel k záveru, že - s ohľadom na všetky zistené skutkové okolnosti (ktoré ani medzi účastníkmi nie sú sporné) nemožno hovoriť o neodôvodnenosti tohto úkonu. Jednalo sa v tomto prípade o štandardnú obchodnú transakciu, ktorou úpadca realizoval splatenie svojej splatnej pohľadávky voči odporcovi (uvedený záväzok nespochybňuje ani navrhovateľ). Navrhovateľ nepreukázal, že by sa jednalo o výnimočný úkon vybočujúci zo štandardu obchodných vzťahov medzi úpadcom a odporcom. Nenavrhol ani vykonanie dokazovania na preukázanie tejto skutočnosti (neodôvodnenosti tohoto úkonu). Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že uvedený úkon bol urobený v čase, keď odporca (a ani úpadca) nemali vedomosť o existencii judikovanej pohľadávky spoločnosti Grexim s.r.o. V čase realizácie tohoto bankového prevodu spoločnosť úpadcu riadne fungovala a tento úkon bol urobený ako bežný úkon, ktorý sa ničím nevymykal bežným štandardom.
Čo sa týka argumentácie odporcu, že uvedený úkon nebol urobený počas úpadku dlžníka - s týmto sa súd nestotožnil. Hoci nemal úpadca vedomosť o tom, že je v úpadku, neznamená to, že v úpadku nebol. Úpadok má podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii dve formy: platobnú neschopnosť a predlženie. Za platobne neschopného zákon považuje dlžníka vtedy, ak má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. „Neschopnosť splácať“ musí mať trvalý a nie prechodný charakter. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky preto, lebo ich napr. neuznáva.
Predlženie sú majetkové pomery dlžníka, ktorý má väčšie záväzky ako majetok.
Súd na základe uvedených skutočností došiel k záveru, že právny úkon - prevedenie peňažných prostriedkov úpadcu na odporcu dňa 31.01.2007 nebolo zvýhodňujúcim úkonom tak, ako to má na mysli § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa o tom, že sa jednalo o ukracujúci právny úkon: Ukracujúcim právnym úkonom sa rozumie právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov. Ukracujúcemu právnemu úkonu možno odporovať ak: bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov bol alebo musel byť druhej strane známy, bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, odporovacie právo nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej šesťmesačnej lehoty určenej na uplatnenie odporovacieho práva. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Napriek tomu, že v uvedenom prípade sa jednalo o úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že sa preukázal opak - a teda absentuje úmysel úpadcu (a odporcu) ukrátiť svojich veriteľov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že úpadca a odporca nemali žiadnu vedomosť o konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava spis. zn. 3 Cbm 67/2004 a o tomto konaní sa dozvedeli až vo februári 2007. Ani z dôkazov produkovaných navrhovateľom nevyplýva, že by o konaní vedomosť mali. Vyplýva z nich, že v roku 2000 si spoločnosť Brňenské papírny, státní podnik uplatnila pohľadávku (následne ju postúpila na spoločnosť GREXIM s.r.o.), avšak táto podľa úpadcu zanikla započítaním. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle tu nie je. Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že logickým predpokladom vykonania právneho úkonu „s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov“ je prvotne vedomosť o existencii pohľadávky, ktorú má dlžník v úmysle ukrátiť. Ak o pohľadávke, ktorá má byť ukrátená konaním dlžníka dlžník ani nevie, nemôže mať ukrátenie uspokojenia pohľadávky dlžník v úmysle.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 454,95 EUR vyčíslenej v zmysle ustanovení Vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení aktuálnom ku dňu vykonania konkrétneho úkonu právnej služby za 6 úkonov právnej služby. Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za tieto úkony právnej služby:
1.) dňa 06.05.2009 - prevzatia a príprava zastúpenia v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške za rok 2008, nakoľko hoci došlo k prevzatiu a príprave zastúpenia v roku 2009 odporca si uplatnil za tento úkon trovy za rok 2008, t.j. 48,63 EUR + 20% DPH: 58,36 EUR,
2.) dňa 11.05.2009 - písomné podanie na súd - vyjadrenie v zmysle v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 53,49 EUR + 20% DPH: 64,19 EUR,
3.) dňa 05.04.2012 - písomné podanie na súd - vyjadrenie v zmysle v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 58,69 EUR + režijný paušál: 7,63 EUR+ 20% DPH: 79,58 EUR,
4.) dňa 11.03.2013 - účasť na pojednávaní v zmysle v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške 60,07 EUR + režijný paušál: 7,81 EUR+ 20% DPH: 81,46 EUR,
5.) dňa 19.09.2014 - písomné podanie na súd - vyjadrenie odporcu v zmysle v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške 61,85 EUR + režijný paušál: 8,04 EUR+ 20% DPH: 83,86 EUR,
6.) dňa 08.10.2015 - účasť na pojednávaní v zmysle v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške 64,53 EUR + režijný paušál: 8,39 EUR+ 20% DPH: 87,50 EUR.
Súd navrhovateľovi priznal DPH z režijných paušálov od 01.06.2009, nakoľko až od 01.06.2009 sa podľa vyhl. 655/2004 Z.z. priznáva DPH aj z náhrad a režijných paušálov.
Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby - presne nedatované písomné podanie z roku 2009, presne nedatované písomné podanie z roku 2012 a dva presne nedatované písomné podania z roku 2013.
Pri určení náhrady trov konania súd musí vychádzať zo zásady účelnosti a priznať náhradu tých nákladov, ktoré boli nutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
V prípade presne nedatovaného písomného podania z roku 2009 súd zistil, že v roku 2009 bol právnym zástupcom odporcu vykonaný okrem priznaného úkonu iba úkon - odpoveď zo dňa 19.03.2009, pričom právnemu zástupcovi odporcu bolo plnomocenstvo na zastupovanie odporcu udelené až dňa 06.05.2009 a rovnako v predmetnom podaní právny zástupca uviedol, že je len zástupcom odporcu na doručovanie písomností.
V prípade presne nedatovaného písomného podania z roku 2012 súd zistil, že v roku 2012 boli právnym zástupcom odporcu okrem priznaného úkonu vykonané tieto úkony - žiadosť o predĺženie lehoty zo dňa 02.07.2012 a vyjadrenie k potrebe ustanovenia tlmočníka zo dňa 03.08.2012, pričom v súvislosti s predmetnými úkonmi má súd za to, že nejde o úkony právnej služby, ktoré by zohľadňovali podmienky účelnosti vynaložených trov. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnute vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie uvedené úkony navrhovateľa považuje za nadbytočné.
V prípade dvoch presne nedatovaných písomných podaní z roku 2013, súd zistil, že v roku 2013 boli právnym zástupcom odporcu okrem priznaného úkonu vykonané tieto úkony - vyjadrenie k pojednávaniu zo dňa 04.02.2013, vyjadrenie/žiadosť o predĺženie lehoty/tlmočník zo dňa 25.03.2013, listiny na preklad zo dňa 26.04.2013 a odvolanie proti uzneseniu č. k. 1Cbi/4/2008 - 234 zo dňa 02.05.2013, pričom v súvislosti s prvými troma vykonanými úkonmi má súd za to, že rovnako ako v prípade úkonov vykonaných v roku 2012 nejde o úkony právnej služby, ktoré by zohľadňovali podmienky účelnosti vynaložených trov. Pokiaľ ide o úkon odvolanie zo dňa 03.07.2013 o trovách odvolacieho konania rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3CoKR 10/2013 - 248 zo dňa 30.10.2013, ktorým odvolací súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
S poukazom na uvedené skutočnosti, má súd za to, že trovy vzniknuté v súvislosti s týmito úkonmi boli neúčelne vynaložené a nemožno ich odporcovi priznať.
V konaní na súde prvého stupňa rovnako vznikli trovy štátu vo výške 2.067,44 EUR spočívajúce vo vyplatení prekladateľskej odmeny prekladateľovi Dr. Josefovi Vízdalovi, CSc. za prekladateľský úkon vo výške 214,06 EUR a prekladateľskej odmeny prekladateľovi PhDr. Eleonóre Brechtlovej za prekladateľský úkon vo výške 1.853,38 EUR. Na základe § 148 ods. 1 O.s.p. a skutočnosti, že podľa výsledku konania vznikla navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy štátu, súd zaviazal navrhovateľa na ich náhradu vo výške 2.067,44 EUR.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).